Johnson taktizuje, Únia už veľkú chuť na ďalší odklad brexitu nemá

Protivládne protesty vo Veľkej Británii. [Epa-Efe/Andy Rain]

Ak by parlament donútil vládu požiadať o odklad, Johnson by poslal do Bruselu sprievodný list objasňujúci, že britská vláda si neželá odloženie vystúpenia z Únie, informujú britské médiá. Únia by v takom prípade zrejme nebola naklonená odklad schváliť.

Britský premiér Boris Johnson pripravil plán, ako právnymi prostriedkami zabrániť prípadnému ďalšiemu odloženiu termínu tzv. brexitu, vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie. V nedeľu neskoro večer o tom informoval denník Daily Telegraph a následne agentúra Reuters.

Poradcovia Johnsona sa v nedeľu stretli na schôdzke s cieľom nájsť stratégiu, ktorá by zmarila snahy britského parlamentu prinútiť vládu odložiť brexit o tri mesiace, ak nebude dosiahnutá nová dohoda s EÚ.

Pri jednom zo zvažovaných plánov by podľa správy Johnson spolu so žiadosťou o odklad brexitu zaslal do Bruselu sprievodný list objasňujúci, že britská vláda si neželá odloženie vystúpenia z Únie po aktuálne stanovenom termíne 31. októbra.

Vláda sa podľa citovaného denníka domnieva, že pondelkové hlasovanie o jej návrhu na nové voľby bude „poslednou šancou“ na to, aby poslanci zablokovali brexit bez dohody.

Obe komory britského parlamentu — Dolná snemovňa i Snemovňa lordov — schválili minulý týždeň návrh zákona zaväzujúci premiéra Johnsona predložiť parlamentu na schválenie návrh dohody o brexite alebo nechať poslancov hlasovať o odchode Británie z EÚ bez dohody. Ak by to Johnson do stanoveného termínu (19. októbra) neurobil, musel by požiadať EÚ o odklad termínu brexitu do 31. januára 2020.

Britský premiér však trvá na tom, že Spojené kráľovstvo musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej, s čím nesúhlasí ani opozícia, ani časť poslancov jeho vlastnej Konzervatívnej strany.

Opoziční poslanci sa podľa agentúry Reuters čoraz viac obávajú, že Johnson sa pokúsi ignorovať spomenutý návrh zákona, ktorý by mala definitívne odobriť kráľovná v pondelok.

Podľa spravodajcu televízie ITV sa opoziční poslanci v nedeľu neskoro večer dohodli, že požiadajú v pondelok o mimoriadnu parlamentnú debatu v snahe prinútiť Johnsona, aby sa držal zákona, ako aj donútiť vládu zverejniť svoj dokument o plánovaní pre prípad „bezdohodového“ brexitu.

Hrôza bez konca

Európska strana by už tiež rada poznala výsledok diskusie v Británii. Podľa šéfa Euroskupiny Maria Centena je brexit štrukturálnou zmenou – ekonomickou, sociálnou aj politickou -, preto je potrebné „umožniť všetkým typom ekonomických činiteľov, aby sa jej prispôsobili, a my robíme priamy opak“.

Šéf neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, takzvanej Euroskupiny, si preto myslí, že „je už načase konečne vniesť jasnosť do tohto procesu, nech už bude východisko z tejto politickej krízy akékoľvek“.

Podobne aj šéf nemeckého inštitútu pre výskum ekonomiky DIW Marcel Fratzscher varuje pred ďalším odložením brexitu. „Za riziko aktuálne považujem neistotu,“ uviedol Fratzscher v rozhovore pre agentúru DPA. „Radšej hrozný koniec, ako hrôzu bez konca, radšej teraz tvrdý brexit, ako prerušenú partiu, ktorá sa ešte bude naťahovať jeden alebo dva roky.“

Množia sa aj hlasy, ktoré hovoria, že aj keby Londýn požiadal o ďalší odklad brexitu, aktuálne nie je dôvod vyhovieť takejto žiadosti, keďže Británia nie je schopná jasne povedať, čo chce. Napríklad francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v nedeľu odmietol v aktuálnej situácii podporiť možnosť ďalšieho odkladu brexitu. Informovala o tom, agentúra AFP.

„Za súčasných okolností rozhodne nie… Nechce sa nám každé tri mesiace absolvovať to isté,“ povedal Le Drian v rozhovore pre súkromnú rozhlasovú stanicu Europe 1 na margo ochoty Francúzska podporiť ďalší odklad brexitu v krajine, ktorá podľa AFP prechádza politickou krízou.