Juncker: Európska únia nemôže byť pevnosťou

Jean-Claude Juncker počas prejavu o stave Únie v Európskom parlamente [EPA-EFE/PATRICK SEEGER]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Prejav o stave Únie: Junckerov posledný rok

ŠPECIÁL / Šéf Európskej komisie v poslednej správe o stave Únie odsúdil nacionalizmus a vyzval na toleranciu. Zároveň navrhol posilnenie spoločnej pohraničnej stráže. Eurozóne sa venoval okrajovo.

„Prišla hodina Európy, prišiel čas na európsku suverenitu. Je čas, aby Európska únia zobrala osud do vlastných rúk,“ povedal vo svojom poslednom prejave o stave Únie šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Únia musí podľa neho zohrávať silnejšiu úlohu v medzinárodnej politike.

V prejave pred poslancami Európskeho parlamentu v stredu 12. septembra Juncker zdôraznil, že európska suverenita nenahrádza národnú suverenitu. „Je zrodená zo suverenity členských štátov… Zdieľanie suverenity – vtedy a tam, kde je to potrebné – robí každý z našich národov silnejším,“ povedal Juncker europoslancom.

Zároveň podčiarkol, že európska suverenita nemôže ísť na úkor iných. „Európa je kontinentom otvorenosti a tolerancie… Nikdy nebude pevnosťou, ktorá sa otáča chrbtom svetu alebo tým, ktorí v nej trpia. Európa nie je ostrov,“ povedal šéf Európskej komisie.

Európskych politikov vyzval, aby sa dohodli na novej európskej azylovej politike. Návrh Komisie zahŕňa aj povinné kvóty pre prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, čo podporil aj Európsky parlament. Rozdelené sú členské štáty.

Na júnovom summite sa však členovia Únie predsa len dohodli na posilnení pohraničnej agentúry Frontex. Juncker v prejave navrhol rozšírenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ktorá v rámci Frontexu vznikla v roku 2016, na 10 tisíc mužov a žien do roku 2020. Okrem toho avizoval nové partnerstvo pre Afriku, odkiaľ väčšina migrantov do Európy prichádza.

Otvorená, nie odovzdaná Únia

V úvode svojho prejavu Juncker avizoval, že nejde hodnotiť uplynulé štyri roky z päťročného mandátu súčasnej Komisie. Práca na „Únii dokonalejšej každým dňom“ pokračuje.

Podľa Junckera by sme mali byť vďační, že žijeme v mieri, ktorý umožňuje Európska únia. „Takže prejavme Európskej únii trochu viac úcty,“ vyzval šéf Komisie. „Mali by sme si osvojiť vlastenectvo, ktoré pracuje v mene dobra a nikdy proti ostatným. Mali by sme odmietnuť ten druh zveličeného nacionalizmu, ktorý hlása nenávisť a ničí všetko na svojej ceste,“ povedal bez toho, aby menoval konkrétnych politikov.

Juncker ohlásil koniec dvoch kategórií európskych občanov

Prejav o stave Únie vyzdvihol spravodlivosť medzi európskymi štátmi aj v medzinárodnom obchode.

Desať rokov po začiatku finančnej krízy Juncker zaradil medzi výsledky svojej Komisie obnovený hospodársky rast. Európska ekonomika rástla nepretržite vyše päť rokov. Od roku 2014 vzniklo v Únii 12 miliónov nových pracovných miest. Európsky fond pre strategické investície, „ktorý niektorí – čoraz menej – nazývajú Junckerovým fondom“, stimuloval investície v celkovej hodnote 335 miliárd eur a smeruje k 400 miliardám.

„Gratulujem gréckemu ľudu za jeho herkulovské úsilie,“ dodal s odkazom na vystúpenie Grécka zo záchranného programu.

So 70 obchodnými zmluvami, ktoré pokrývajú 40 percent HDP, je podľa Junckera Únia „obchodnou mocnosťou, ktorá je otvorená, ale nie odovzdaná“.

Včerajší sľub dnes neplatí

Únia má podľa Junckera zodpovednosť za svetové dianie. Povedal, že sa stotožňuje so závermi podpredsedu Komisie pre energetiku Maroša Šefčoviča o cieľoch pre zníženie emisií CO2 do roku 2030.

„Európa môže vyvážať svoju stabilitu ako sme to urobili s postupnými vlnami rozširovania našej Únie. Pre mňa sú a zostanú úspešnými príbehmi,“ pokračoval Juncker poznámkou, za ktorú zožal len vlažný potlesk. V súvislosti s ďalším rozšírením na západný Balkán vyzval na jednotu.

Komisia predstavila stratégiu pre západný Balkán. Má byť geostrategickou investíciou

Európska komisia včera (6. februára) schválila stratégiu rozširovania pre krajiny západného Balkánu a väčšiu angažovanosť Únie v tomto regióne.

Situáciu v sýrskom Idlibe, kde sýrska vláda vedie ofenzívu proti rebelom, nazval Juncker „humanitárnou katastrofou, ktorá sa zdá neodvrátiteľná“. Európa nemôže mlčať, dodal. Sýrsky konflikt je podľa neho ďalším znakom spochybnenia „medzinárodného poriadku, ktorý Európanom tak dobre slúžil po druhej svetovej vojne“.

„Európa si nemôže byť istá, že na slovo, ktoré bolo dané včera, sa dá spoľahnúť aj dnes. Včerajšie spojenectvá možno nie sú spojenectvami dneška,“ povedal Juncker a odsúdil obchodné a menové vojny. Juncker však nemenoval amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na nedávnom stretnutí s priaznivcami poprel svoj sľub Junckerovi nezvyšovať clá na európske autá.

„Nemám rád tento unilateralizmus, zostávam multilateralistom,“ vyjadril sa šéf Komisie.

V migrácii treba kompromis

Za dôležité pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu Juncker označil dosiahnutie konkrétnych výsledkov. Medzi tie zaradil zákaz niektorých plastových obalov, ktoré znečisťujú životné prostredie, ako aj zrušenie striedania letného a zimného času.

Ostatných európskych politikov tiež vyzval k dohode na legislatíve o migrácii. Práve migranti sa stali hlavnou témou mnohých národných volieb, naposledy vo Švédsku, kde si extrémna pravica oproti posledným voľbám polepšila.

Dramatický summit o migrácii sa skončil dohodou. Slovensko je spokojné

Lídri Európskej únie dosiahli potrebnú dohodu v otázkach migračnej politiky. Peter Pellegrini je so závermi summitu spokojný, keďže na Slovensko neprídu žiadni migranti bez súhlasu vlády. Je však ochotný pomôcť susedným krajinám.

Juncker sa posťažoval, že Komisia sa stala obetným baránkom. „V otázkach migrácie potrebujeme kompromis,“ zdôraznil. Členské štáty podľa neho zatiaľ nenašli rovnováhu medzi „zodpovednosťou a solidaritou“. Vyslovil sa proti riešeniam ad-hoc, solidarita musí byť podľa neho „trvácna a organizovaná“.

Okrem podpory už predloženého návrhu na reformu dublinského nariadenia, ktorý obsahuje povinné kvóty, navrhol Juncker novú legislatívu. Oznámil posilnenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže na 10 tisíc mužov a žien do roku 2020. Pre jej budovanie vyčlení Komisia z aktuálneho dlhodobého rozpočtu dodatočných 578 miliónov eur. V novom rozpočte pre roky 2021 – 2027 si spoloční pohraničníci vyžiadajú 11 miliárd eur. Na personálnom a finančnom posilnení Frontexu sa dohodli európski lídri ešte na júnovom summite napriek tomu, že v otázke povinných kvót zostávajú rozdelení.

„Chcel by som tiež štátom pripomenúť potrebu otvoriť legálne cesty do Únie,“ dodal Junkcer s tým, že Komisia už príslušný legislatívny návrh predložila.

Afrika nepotrebuje charitu

Pre Afriku, odkiaľ migračné vlny prichádzajú najviac, šéf európskej exekutívy navrhol nové partnerstvo. Hovoriť len o rozvojovej pomoci je podľa neho „takmer urážajúce, ponižujúce“. Afrika nepotrebuje charitu, ale partnerstvo.

Oznámenie predložené v stredu Komisiou má za cieľ zvýšiť európske investície v Afrike. Tie majú za päť rokov vďaka investičnému nástroju Únie dosiahnuť 44 miliárd eur a vytvoriť 10 miliónov pracovných miest. Do roku 2020 by mala Únia navyše podporiť 35 tisíc afrických študentov v rámci programu Erazmus+. Do roku 2027 by toto číslo malo dosiahnuť 105 tisíc.

Ďalšia pol miliarda pre Afriku: Pozor na európske predstavy o riešeniach migrácie, varujú mimovládky

Mimovládkam sa nepozdáva najmä to, ako európske politické a často populistické nálady voči migrantom ovplyvňujú umiestňovanie finančných prostriedkov.

K brexitu Junkcer povedal, že počiatočným bodom budúceho partnerstva bude dohoda o voľnom obchode. Únia chce podľa neho tiež zabrániť vzniku tvrdej hranice medzi Írskom a Severným Írskom.

S odkazom na jednotný trh Britov zároveň varoval, že „ak opustíte Úniu, nemôžete mať rovnaké privilégiá ako jej členovia“.

V máji 2019 sa bude v rumunskom Sibiu konať prvý summit Európskej únie bez Británie. Dovtedy chce Juncker okrem brexitu aj dohodu na novom dlhodobom rozpočte Únie, užšej integrácii v obrane a posilnenie Únie na medzinárodnej scéne.

Eurozóna ako okrajová téma

Šéf európskej exekutívy niekoľkokrát zopakoval, že Európa musí zostať „silná a jednotná“, aby sa mohla podieľať na stanovovaní pravidiel pre svetovú ekonomiku. Jeho prejav bol miestami odozvou francúzskeho prezidenta, ktorý prišiel s vlastnými reformami Únie. Viac ráz Juncker použil výraz „európska suverenita“, ktorý do súčasného európskeho politického slovníka priniesol Emmanuel Macron.

Reforme eurozóny, jednej z najdôležitejších priorít francúzskeho prezidenta, sa však šéf Komisie venoval len okrajovo.

Macron tlačí na Nemecko: Eurozóna potrebuje konvergenciu

EÚ je nedokončeným projektom a bude potrebovať zmeny zmlúv, aby posilnila konvergenciu medzi krajinami eurozóny, povedal v utorok francúzsky prezident.

Za prioritu označil posilnenie medzinárodnej úlohy spoločnej meny. „Je otrasné, že Európa platí 80 percent svojho účtu za dovoz energií v hodnote 300 miliárd eur ročne v amerických dolároch, keď len dve percentá nášho európskeho dovozu pochádzajú zo Spojených štátov,“ sťažoval sa Juncker.

Prvým krokom je podľa neho prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. „Musíme si najprv urobiť poriadok doma,“ povedal Juncker bez toho, aby išiel do detailov. K daňovej politike len povedal, že by sa malo zrušiť pravidlo jednohlasnosti v niektorých oblastiach.

Väčšinové hlasovanie chce Juncker zaviesť aj v zahraničnej politike Únie. Lisabonská zmluva z roku 2007 to už umožňuje, pripomenul šéf Komisie. „Musíme zlepšiť našu schopnosť hovoriť jedným hlasom,“ zdôraznil.

Obrana slobody slova

V závere sa Juncker postavil za demokraciu a právny štát. Ani tu nemenoval štáty, ktoré ich porušujú. Ešte v stredu bude pritom Európsky parlament hlasovať o spustení článku 7 proti Maďarsku pre porušovanie princípov právneho štátu. „Článok 7 sa musí uplatňovať všade tam, kde je právny štát ohrozený,“ povedal len šéf Komisie.

Zvlášť sa zastal novinárov a médií, bez ktorých sa demokracia nezaobíde. „Európa musí byť vždy miestom, kde je sloboda tlače svätosvätá. Príliš veľa našich novinárov čelí zastrašovaniu, útokom, alebo dokonca vraždám,“ povedal Junkcer necelých sedem mesiacov po vražde slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Slobodné médiá ohrozujú aj režimy v Poľsku a Maďarsku, pravidelne na ne útočí český prezident.

Čelíme nevídanému únosu štátu, povedala novinárka Holcová europoslancom

Česká investigatívna novinárka a bývalý reportér RTVS vyjadrili v Európskom parlamente obavy o verejnoprávne médiá. Novinárske organizácie zase vyzvali na väčšiu spoluprácu novinárov.

Za „malý pokrok“ v európskej demokracii označil Juncker systém spitzenkandidátov, ktorého sa v minulých voľbách zúčastnil. Vyslovil sa za pokračovanie systému, podľa sa volebný líder, ktorého skupina zvíťazí vo voľbách do Európskeho parlamentu, stane šéfom Komisie. Francúzsko však Spitzenkandidátov odmieta a Nemecko sa k nemu stavia vlažne.

Medzi posledné šéf Komisie zaradil aj výzvu na „zblíženie východu a západu Európy“ a silnejší sociálny rozmer v európskych politikách.

„Áno osvietenému patriotizmu, nie zlomyseľnému nacionalizmu,“ dodal na záver Juncker.