Mayová chystá tretí návrh obchodnej dohody s Úniou po brexite

Britská premiérka Theresa Mayová na júnovom summite EÚ. [EPA-EFE/VIRGINIA MAYO / POOL]

Obidva návrhy obchodných vzťahov s európskou dvadsaťsedmičkou, ktoré doteraz vypracovala britská vláda, Brusel zmietol zo stola. Tlak na kabinet Theresy Mayovej stúpa.

Poradcovia britskej premiérky Theresy Mayovej prišli s novým návrhom obchodovania po brexite pred krízovým stretnutím kľúčových ministrov jej kabinetu, ktoré je naplánované na piatok 6. júla.

Menej ako deväť mesiacov pred vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie nie je totiž stále jasné, ako bude prebiehať obchodná výmena medzi oboma stranami. Mayová sa pritom pokúša o vypracovanie plánu obchodných pravidiel, na ktorom sa jej rozdelená Konzervatívna strana nedokáže dohodnúť.

Mayová stojí na čele menšinovej vlády a je závislá od podpory malej severoírskej strany. Premiérka vylúčila zotrvanie v colnej únii EÚ. Jej poradcovia doteraz predložili dve možnosti, ale ani jedna z nich nemá plnú podporu vládnej strany a nepáčia sa ani Bruselu.

Hrozí neriadený brexit

Čas beží a tlak na Mayovú sa stupňuje. Predstavitelia EÚ na júnovom summite schválili zintenzívnenie príprav aj na najhorší možný scenár – neriadený brexit. Jeden z európskych premiérov v súkromí povedal, že hodnotí riziko odchodu Británie bez dohody v pomere 50:50.

Michel Barnier, ktorý v rokovaniach s Londýnom zastupuje Úniu, po summite informoval, že naďalej pretrvávajú „obrovské a vážne rozdiely“ ohľadom brexitu. Týka sa to najmä hraničného režimu medzi Írskou republikou a britskou provinciou Severné Írsko.

Vláda v Londýne prisľúbila zachovať „neviditeľnú“ hranicu bez colných úradov a s fungujúcou infraštruktúrou medzi Severným Írskom a Írskom. Lídri EÚ však netrpezlivo očakávajú podrobné návrhy britskej strany o tom, ako to možno dosiahnuť. Mayová totiž trvá na tom, že jej krajina opustí colnú úniu EÚ, čo spochybňuje nemennosť hraničného režimu s Írskom.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Barnier oznámil, že chce, aby sa britskí vyjednávači na budúci týždeň v pondelok vrátili do Bruselu a obnovili „rozvodové“ rozhovory. Britská premiérka po sérii sťažností z EÚ, že názorové rozdiely v jej vláde blokujú pokrok rozhovorov, potvrdila, že Londýn je pripravený „zintenzívniť a urýchliť tempo rokovaní“.

Jeden z Mayovej vyjednávačov pre brexit Olly Robbins, ktorý často čelí obvineniam, že prináša z Bruselu iba zlé správy, údajne povedal ministrom, že nedosiahnu obchodnú dohodu šitú „na mieru“, akú si vysnívali.

Namiesto toho budú nútení buď prijať dohodu v štýle Nórska, ktorá udrží firmám v krajine prístup na jednotný trh, ale pod podmienkou dodržiavania všetkých pravidiel EÚ, vrátane voľného pohybu osôb. Alebo akceptujú „jednoduchú“ obchodnú dohodu, ktorá by však poškodila podniky a spôsobila problémy na írskych hraniciach.

Obavy britských firiem

Vyjednávači EÚ predstavili svoju víziu budúcich obchodných vzťahov ešte v marci a odvtedy čakajú na návrh Londýna. BBC najnovšie tvrdí, že poradcovia prišli s tretím modelom, podrobnosti však zatiaľ nemá k dispozícii a Mayovej úrad sa odmietol vyjadriť k tejto správe.

Mayová v piatok zhromaždí kľúčových ministrov vo svojej vidieckej rezidencii v Chequers s cieľom dosiahnuť schválenie návrhu, ktorý pošle Bruselu. No ešte predtým ju čaká stretnutie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne.

Brusel odmietol oba návrhy, ktoré mu doteraz predložila britská vláda. Podľa jedného z nich by Británia vyberala clá za dovoz z krajín mimo EÚ v mene Bruselu. Druhý sa opiera o technológie, ktoré by sledovali tok produktov cez hranice.

Británia bude musieť zaplatiť účet za brexit aj bez dohody o obchode

Britskí zákonodarcovia chcú, aby platby EÚ, ktoré budú pokračovať po vystúpení Spojeného kráľovstva, boli podmienené uzavretím obchodnej dohody. Podľa Únie však ide o dve rozdielne veci. 

Obe strany potrebujú dosiahnuť záverečnú dohodu o brexite do októbra, aby do vystúpenia Británie z bloku v marci 2019 stihla prejsť zdĺhavým schvaľovacím procesom.

Firmy v Spojenom kráľovstve však majú čoraz väčšie obavy z brexitu bez dohody. Veľké koncerny ako Siemens, Airbus a BMW v júni upozornili vládu v Londýne, že tzv. neriadený brexit (bez dohody) im spôsobí obrovské škody.

Rekordných 75 percent významných spoločností v najnovšom prieskume vyjadrilo pesimizmus v súvislosti s brexitom. To signalizuje slabé investície a zníženie očakávaní v oblasti odbytu.