Mayová prežila hlasovanie o nedôvere. Čo to znamená pre brexit?

Britská premiérka Theresa Mayová. [EPA-EFE/Neil Hall]

Theresa Mayová má päť dní na to, aby predstavila alternatívny plán britského vystúpenia z EÚ. Ak na svoju stranu nezíska všetkých konzervatívcov ani unionistov, potrebnú väčšinu v parlamente môže hľadať aj v opozícii.

Ani nie po 24 hodinách od debaklu v hlasovaní o rozvodovej dohode Spojeného kráľovstva a Európskej únie členovia Dolnej komory britského parlamentu premiérke Therese Mayovej dali ďalšiu šancu, aby odvrátila neriadený odchod Británie z EÚ.

V hlasovaní o nedôvere pre kabinet šéfky konzervatívcov, o ktoré ešte v utorok požiadal predseda Labouristickej strany Jeremy Corbyn, Mayovú podporilo 325 poslancov. Nedôveru, naopak, konzervatívnej vláde vyslovilo 302 zákonodarcov.

Theresa Mayová po ohlásení výsledkov hlasovania neskrývala svoju radosť. „Neberiem tútu zodpovednosť na ľahkú váhu. Naša vláda bude pokračovať v svojej snahe zvyšovať blahobyt, zaisťovať bezpečnosť a upevňovať našu úniu,“ vyhlásila.

„A áno, budeme sa naďalej snažiť pracovať na našom sľube občanom tejto krajiny, že vykonáme vôľu vyjadrenú v referende a opustíme Európsku úniu,“ dodala v reakcii na hlasovanie.

Vyjadrila ochotu rokovať so všetkými stranami parlamentu a vyzvala ich lídrov k osobným stretnutiam v „konštruktívnom duchu“, ktoré by mali začať ešte v stredu večer.

Jeremy Corbyn ale ešte pred začiatkom rozhovorov žiadal, aby premiérka „raz a navždy“ vylúčila možnosť odchodu z EÚ bez dohody. Práve odvrátenie neriadeného odchodu je dnes jediná vec, na ktorej sa všetky strany v parlamente otvorene zhodnú.

Mayová bude trvať na svojej dohode

V utorkovom hlasovaní návrh dohody o vystúpení Británie, ktorú Mayovej vyjendnávací tím vyrokovala s EÚ, podporilo len 202 poslancov. Proti bolo až 432 poslancov, vrátane 118 zástupcov Mayovej Toryov, čo je najväčšia porážka vládneho návrhu v histórii Spojeného kráľosvtva.

Pre túto chvíľu Theresa Mayová odvrátila pád vlády a hrozbu predčasných volieb. Jej situácia sa ale nemení – stále nemá podporu väčšiny poslancov pre jej dohodu s Úniou. Do troch pracovných dní (pondelka 21. januára) musí predstaviť alternatívny plán britského odchodu z Únie.

Podľa britského denníku Financial Times sa ako najpravdepodobnejšia javí jedna z troch možností ďalšieho vývoja v otázke brexitu.

Šéfka britskej exekutívy bude najskôr rokovať s konzervatívcami a Severoírskou demokratickou stranou (DUP), o ktorej podporu sa jej kabinet opiera.

Návrh "rozvodovej" dohody s Britániou v kocke

Európska únia zverejnila návrh 585 stranovej dohody s Veľkou Britániou o podmienkach jej vystúpenia. Obsahuje režim pre prechodné obdobie, ktoré umožní obom stranám pripraviť sa na obdobie po roku 2020.

Dohodu, ktorú Mayová s Bruselom vyrokovala, obidve strany odmietajú hlavne kvôli pasáži týkajúcej sa hranici medzi Írskom a Severným Írskom. Tá obsahuje takzvanú poistku, teda záložné riešenie, ktoré má zabrániť vzniku tvrdej írskej hranice. Do platnosti vstúpi, pokiaľ sa EÚ a Británia nedohodnú na podobe budúcich vzťahov ani počas prechodného obdobia.

Poslancom sa nepáči, že poistka nemá jasne časové ohraničenie a neumožňuje Londýnu jej platnosť ukončiť bez súhlasu európskej dvadsaťsedmičky.

Mayová by preto opäť musela požiadať o pomocnú ruku Brusel. Ten však trvá na svojom – poistka v dohode bude v rovnakej podobe ako dnes. Akékoľvek ďalšie otváranie zmluvy včera lídri EÚ jasne odmietli.

Šéfka britskej exkutívy tak môže trvať na svojom pôvodnom pláne a dúfať, že nedostatok času a hrozba bezdohodového vystúpenia napokon donútia poslancov Konzervatívnej strany a DUP zahlasovať za jej dohodu, hoci s ňou nie sú úplne stotožnení.

Podľa Financial Times môže konzervatívcov presvedčiť sľubom, že v momente britského odchodu z EÚ odstúpi z premiérskej stoličky. Budúce rokovania o obchodnej dohode s EÚ by potom už mohol viesť niektorý zo zástancov tvrdého brexitu.

Pomoc od opozície

Mayová po utorkovej porážke jej rozvodovej dohody naznačila, že do ďalších rokovaní o brexite zapojí aj opozíciu, čomu sa až doposiaľ dôsledne vyhýbala. Podľa britských médií to môže znamenať, že s opozičnými Labouristami bude hľadať kompromisné riešenie, ktoré by v parlamente mohlo získať väčšinovú podporu. Išlo by zrejme o mäkšiu verziu brexitu, ktorá by Londýnu zasitila plnú kontrolu nad migráciou.

V tejto súvislosti sa spomína trvalé členstvo v colnej únii, prípadne  nastevenie budúcich vzťahov podľa takzvaného formátu „Nórsko plus“. Británia by tak až na niektoré výnimky zostala súčasťou jednotného trhu EÚ aj colnej únie. Súčasne by ale nemohla uzatvárať vlastné obchodné dohody s tretími krajinami, čo Mayová stále dôrazne odmieta.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Na pôde Bruselu by ale takýto vývoj udalostí zrejme privítali. Hoci lídri EÚ odmietajú otváranie dohody o vystúpení, hlavný vyjednávač brexitu na strane EÚ Michel Barnier včera vyhlásil, že „ak Spojené kráľovstvo prekročí vlastné červené čiary (členstvo v colnej únii a jednotnom trhu, – pozn.red.), európsky blok zareaguje pozitívne“.

Nové smerovanie brexitu by zrejme získalo potrebnú podporu Labouristov, zároveň by fatálnym spôsobom mohlo rozdeliť Konzervatívnu stranu, čo si Theresa Mayová dobre uvedomuje.

Referendum a zvrátenie dohody

Neschopnosť premiérky Theresy Mayovej pretlačiť svoju dohodu o brexite podľa mnohých dramatickým spôsobom zvýšilo pravdepodobnosť, že Spojené kráľovstvo nakoniec zostane súčasťou Európskej únie.

Londýn môže brexit zrušiť dvoma spôsobmi – novým referendom alebo deaktivovaním článku 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý stanovuje proces odchodu z EÚ. Ani jedna z možností však nie je veľmi pravdepodobná.

Nové referendum o brexite podľa prieskumov verejnej mienky podporuje viac ako polovica Britov, väčšina členskej základne Labouristickej strany, ale aj škótska premiérka Nicole Sturegonová. K novému ľudovému hlasovaniu Británia smeruje aj podľa bývalého vodcu Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP), britského europoslanca Nigela Faragea.

Väčšina členov Labouristickej strany chce nové referendum o brexite

V prípadnom referende by 88 percent členskej základne hlasovalo za zotrvanie v Únii. Druhé referendum by si chcela zopakovať aj väčšina podporovateľov strany. 

Proti novému referendu však hrajú dve dôležité okolnosti: nesúhlas britskej premiérky a nedostatok času.

Druhému referendu by muselo predchádzať prijatie samostatného zákona o jeho usporiadaní. V prípade prvého referenda o brexit v roku 2016, to expremiérovi Davidovi Cameronovi trvalo sedem mesiacov. K tomu treba pripočítať čas potrebný na kampaň, ktorá by predchádzala hlasovaniu.

Zároveň nie je jasné, či by voliči rozhodovali o zotrvaní v EÚ, alebo by na hlasovacom lístku volili medzi dohodou Theresy Mayovej a vystúpením bez akejkoľvek dohody.

Súdny dvor EÚ v decembri potvrdil, že Londýn môže jednostranne zastaviť proces vystúpenia, teda bez súhlasu ostatných členských krajín EÚ. Zrušenie brexitu týmto spôsobom Mayová, tvrdiac, že by bolo v rozpore s vôľou ľudu vyjadrenou v referende v roku 2016, vylučuje.

Vystúpenie sa zrejme posunie

Nech už brexit pôjde podľa akéhokoľvek scenára, britskí komentátori tvrdia, že bude potrebné odložiť termínu britského vystúpenia z EÚ. Článok 50 umožňuje odklad dátumu vystúpenia o niekoľko týždňov či mesiacov. Vyžaduje si to však súhlas všetkých 27 členských štátov EÚ.

Doposiaľ sa Mayová tomuto kroku vyhýbala. Nespomenula ho ani po neúspešnom hlasovaní o jej rozvodovej dohode s EÚ a hovorca Komisie Margaritis Schinas v stredu potvrdil, že Brusel žiadosť o odklad zatiaľ nedostal. Ako prvý z členov britskej exekutívy takúto možnosť v stredu pripustil minister financií Philip Hammond.

Európski lídri už stihli naznačiť, že by sa predlženiu článku 50 nebránili. Od britskej premiérky ale budú chcieť nakresliť plán s jasnou garanciou, že získa potrebnú podporu v dolnej komore britského parlamentu.