Pobrexitová obchodná dohoda sa komplikuje. Do hry vstupuje Nórsko

Iustračný obrázok. FOTO: Twitter.com

Britské nádeje na hladkých priebeh rokovaní o budúcom obchodnom modeli s Európskou úniou dostali tvrdú ranu. Ak Brusel uzatvorí s Veľkou Britániou špeciálnu obchodnú dohodu,  Nórsko zváži svoje zotrvanie v Európskom hospodárskom priestore.

Michel Barnier, hlavný vyjednávač brexitu na strane EÚ, už avizoval, že Británia nemôže určovať, ktoré odvetvia britského hospodárstva začlení do budúcej obchodnej dohody a ktoré nie. Pokiaľ ide o budúce obchodné vzťahy, existujú podľa neho len dve množnosti: dohoda podobná CETA (obchodná dohoda s Kanadou), alebo členstvo v Európskom hospodárskom priestore podobne, ako Nórsko.

Podľa uniknutých dokumentov, ktoré má k dispozícii The Guardian, EÚ zároveň sprísňuje svoje podmienky týkajúce sa prechodného obdobia. Brusel bude trvať na tom, aby sa dohoda o ochrane občianskych práv vzťahovala na všetkých občanov EÚ, ktorí sa v Británii usadia do decembra 2020. Británia, naopak, počíta s tým, že táto dohoda bude platiť len do 19. marca 2019, na kedy je naplánovaný oficiálny odchod Británie z európskeho bloku.

Lídri členských štátov EÚ posunuli brexit do druhého kola

Druhá fáza rokovaní bude ešte náročnejšia. EÚ sa bude s Londýnom dohadovať o budúcich obchodných vzťahoch.

Podľa toho istého dokumentu Brusel tiež chce právomoc posledného slova v prípade všetkých obchodných dohôd Británie s tretími krajinami počas prechodného obdobia.

V texte sa zároveň píše, že EÚ neočakáva uzavretie prechodného obdobia do marca tohto roku, čo bol ambiciózny plán britskej strany. Podľa Bruselu by mala byť táto časť hotová niekedy v polovici roku.

Britský minister pre brexit David Davis naproti tomu požaduje obchodnú dohodu šitú na mieru pre Veľkú Britániu. Vláde Theresy Mayovej sa na jednej strane máli obchodná dohoda podobná tej, na ktorej sa pred dvomi rokmi EÚ dohodla s Kanadou. Na druhej strane, odmieta aj nórsky obchodný model.

Škandinávska krajina má voľný prístup na Jednotný európsky trh. Výmenou za to garantuje voľný pohyb pre všetkých občanov EÚ a tiež finančne prispieva do rozpočtu EÚ – v prepočte na obyvateľa sú nórske príspevky dokonca vyššie ako príspevky Británie. Oslo však nemá žiadne hlasovacie právomoci ohľadom pravidiel jednotného trhu, ktorými sa musí riadiť.

Takýto model Briti označujú za neprijateľný.

Londýn nechce platiť za prístup na spoločný trh

Britská vláda včera odmietla platiť do spoločného rozpočtu po brexite, výmenou za prístup na jednotný trh. Zároveň sa snaží upokojiť britský finančný sektor.

Britská vláda minulý týždeň ústami svojho hovorcu odmietla prispievať do spoločnej európskej pokladnice výmenou za prístup britských finančých spoločností na európsky trh. Briti okrem toho nechcú automaticky preberať európsku legislatívu a v rámci voľného pohybu osôb napríklad aj prijímať migrantov.

Nórske námietky

Tvrdé podmienky zo strany EÚ však nie sú jediný problém, ktorý komplikuje Mayovej pozíciu pri rokovaniach o pobrexitových vzťahoch medzi Londýnom a Bruselom. Do diskusie sa totiž s námietkami zapojilo aj Nórsko.

Podľa informácií Guardianu by bola špeciálna „štedrá“ dohoda pre Britániu dôvodom pre Oslo  na otvorenie debaty o novom obchodnom nastavení vzťahov s Európskou úniou.

„(Nóri) to veľmi pozorne sledujú, pretože chú mať istotu, že Veľká Británia nedostane oveľa výhodnejšiu dohodu,“ uviedol bruselský zdroj Guardianu.

Davis: Obchodná dohoda? Ani EÚ si nemôže vyberať „hrozienka z koláča“

Európska únia si podľa britského ministra pre brexit Davida Davisa nemôže vyberať, ktoré oblasti z ekonomickej spolupráce s Britániou ponechá a ktoré zo zoznamu vyškrtne. Napísal to v utorok pre anglický denník Daily Telegraph.

Zástupcovia EÚ sa v prvom rade obávajú tvrdších nórskych požiadaviek v budúcich trilaterálnych rokovaniach ohľadom rybárskych kvót po tom, čo Británia opustí Spoločnú rybársku politiku.

Britský denník zároveň poznamenáva, že riziko „nórskej vzbury“ zvyšuje aj fakt, že nórska euroskeptická politická Strana stredu, ktorá požaduje vystúpenie krajiny z Európskeho hospodárskeho priestoru, v posledných parlamentných voľbách zdvojnásobila zisk voličských hlasov.

Proti je aj Škótsko

Podľa správy škótskej vlády „Miesto Škótska v Európe: Ľudia, práca a investície,“ bude v prípade vystúpenia Británie z jednotného európskeho trhu výkon škótskeho hospodárstva do roku 2030 nižší o 12,7 miliárd eur.

V prípade špeciálnej obchodnej dohody, ktorú uprednostňuje britská vláda, by v Škótskom HDP do roku 2030 vznikla diera v hodnote deväť miliárd eur, čo je v prepočte 1800 eur na jedného obyvateľa Škótska.

„Verím, že väčšina Škótov je za zotrvanie Británie na jednotnom trhu,“ myslí si premiérka škótskej vlády Nicole Sturgeonová. Sturgeonová sa opiera o fakt, že väčšina (60 percent) Škótov hlasovala v britskom referende za to, aby Británia ostala súčasťou EÚ.

Tony Blair varuje Britov: Čas na odvrátenie brexitu sa kráti

Odchod z Európskej únie je podľa bývalého britského premiéra hlúposť, ktorá oslabí už aj tak klesajúci geopolický vplyv Británie a celé generácie ju budú ľutovať.

Jej Škótska národná strana a Liberálni demokrati sú jediné dve relevantné politické zoskupenia, ktoré podporujú zotrvanie Británie v jednotnom trhu. Vládni konzervatívci aj Labouristi vedení Jeremy Crobynom pred kopírovaním nórskeho modelu uprednostňujú špeciálnu obchodnú dohodu šitú na mieru Veľkej Británii.

„Priame členstvo v Európskom hospodárskom priestore nie je prijateľné pre nikoho v Spojenom kráľovstve,“ myslí si Simon Hix, profesor na London School of Economics.