Samovraždy a traumy. Brexit v Severnom Írsku otvoril staré rany, ľudia sa boja násila

Maľba na jednom z múrov v Severoírskom meste Londonderry. [EPA/Paul Mcerlane]

„Brexit sa nemal stať“, hovoria severoírski obyvatelia z prihraničných oblastí s Írskom, ktorí sa obávajú návratu násilia do ich životov. Dnešným garantom mieru na tomto území je Európska únia.

Ak brexit znovu rozdelí Írsko a Severné Írsko, hrozí návrat obávanej Írskej republikánskej armády a násilia. Prečítajte si reportáž zo severoírskeho Londonderry a Belfastu.

Mier v Severnom Írsku trvá dvadsaťjeden rokov. Ale v meste Londonderry to v miestnej katolíckej štvrti Bogside tak nevyzerá.

Maľby na stenách vzývajú bojovníkov Írskej republikánskej armády (IRA). Na každom rohu vidieť kukly, kalašnikovy, granáty, heslá o boji a nedokončené revolúcii. V štvrti, ktorej sa hovorí Free Derry, nie je ani náznak toho, že ide stále o územie Veľkej Británie. Snáď s výnimkou poznávacích značiek áut.

Na stožiaroch vejú vlajky Írska, ale tiež tie palestínske. IRA a jej stúpenci vždy bol solidárni s Palestíncami a toto puto trvá dodnes. Uprostred štvrti Bogside je park s pomníkom obetiam streľby britských vojakov do demonštrácie, ktorá sa v týchto miestach konala 30. januára 1972.

Do histórie tato udalosť vošla pod názvom Krvavá nedeľa (Bloody Sunday) a zomrelo pri nej štrnásť ľudí. Masaker roztočil násilie IRA a z druhej strany militantných skupín, ktoré bojovali za zotrvanie Severného Írska v Británii.

Celkom zomrelo 3 600 ľudí, mier nastolila až Veľkopiatková dohoda z roku 1998. Pred tromi rokmi ale Briti v referende hlasovali pre brexit, teda odchod z Európskej únie. Vrátila sa tak možnosť, že by Írsko a Severné Írsko znovu oddelila strážená hranica. A s tým možnosť, že sa opäť prebudí k životu radikálne krídlo Írskej republikánskej armády. To si hovorí „Nová IRA“ a upozornilo na seba v apríli, keď člen tejto skupiny tu v Londonderry pri policajnom záťahu na sklad zbraní zastrelil novinárku Lyru McGheeovú.

Brexit sa nemal stať

V Londonderry je tiež Múzeum Slobodného Derry, ktoré sa venuje udalostiam Krvavej nedele. Správca múzea John Kelly sa obáva, že brexit môže mať za následok návrat terorizmu a nenávisti do Severného Írska.

Na hraničných prechodoch bolo vojenské stanovište a vojaci prehľadávali autá kvôli zbraniam. „Ak bude znovu existovať hranica, radikáli z IRA sa toho chytia a začnú opäť útočiť. Bude to dôvod pre obnovenie ich činnosti. Brexit je pre Severné Írsko veľmi zlá vec, to sa nemalo stať,“ myslí si John Kelly.

Ako zakázané politické krídlo IRA kedysi pôsobila strana Sinn Féin. Po uzatvorení mieru sa podieľala na koaličnej vláde a má zastúpenie tiež na radnici v Londonderry. Člen mestskej rady Michael Cooper denníku Aktuálně.cz popisuje, že brexit je hrozba, pretože oddiali zjednotenie írskeho ostrova. To je podľa neho jediná možnosť, ako konflikt dlhodobo vyriešiť.

„Na poslednú chvíľu sa pripravujeme na voľby do Európskeho parlamentu, pritom ani nevieme, či v ňom britskí poslanci vôbec zasadnú,“ vyjadril obavy ešte pred eurovoľbami Cooper. Britskí europoslanci sa napokon ujmú svojho mandátu, ktorý im skonči v deň brexitu.

„Brexit bude v každom prípade negatívny pre našu ekonomiku. Farmári a poľnohospodári prídu o európske dotácie,“ dodáva Cooper.

Británia už sa volieb do europarlamentu na konci mája vôbec nemala zúčastniť, ale pretože sa termín brexitu posunul, musela tak učiniť.

„Požiadavka na to, aby nevznikla pevná hranica, vyšla zo strany Írska aj Británie s cieľom vyhnúť sa riziku obnovenia sektárskeho násilia. Európska únia ako garant prímeria to považuje za správne a jednoznačne stojí za požiadavkou Írska, aby dohoda o brexite toto v čo najväčšej miere zaistila,“ hovorí k tomu český poslanec Európskeho parlamentu Luděk Niedermayer. Zároveň zdôrazňuje, že iný, ako postoj EÚ, neprichádza do úvahy .

Traumy z násilia

Múry je možno vidieť aj v Belfaste. Pripomínajú atmosféru sektárskej a politickej nenávisti medzi probritskými protestantmi a írskymi republikánmi.

Sean Brady pracuje v neziskovej organizácii PPR. Založili ju ľudia, ktorí neboli spokojní s tým, ako sa naplňuje mierový proces.

Podľa neho má Severné Írsko špecifické problémy, ako je napríklad nedostatok bytov. „V posledných rokoch sem síce smerovali veľké investície, hlavne do Belfastu, ale pre veľké skupiny ľudí sa toho veľa nezmenilo. Násilia je menej ako pred rokom 1998, ale stále sa s ním stretávame. Rovnako ako s psychickými následkami konfliktu. V Severnom Írsku je veľké percento ľudí trpiacich traumami a stresom. Miera samovrážd je vysoká. Brexit je za tejto situácie rizikom. Akýkoľvek náznak toho, že tento región bude znovu militarizovaný, je veľmi zlý,“ vysvetlil denníku Aktuálně.cz Brady.

Ciaran Carson sa živí ako taxikár. Záujemcov vozí aj na miesta, ktoré sú v Belfaste spojené so severoírskym konfliktom. Pochádza z katolíckej rodiny, ktorá odmietala nadvládu Britov a prítomnosť britskej armády v Severnom Írsku. „Vyvesiť írsku vlajku bola v týchto rokoch pozvánka k problémom. Môj otec to napriek tomu spravil. Častokrát sa skrýval pred políciou. Môj strýko bol tiež hľadaný políciou kvôli zbraniam a útokom,“ rozpráva.

Dnes to už ale vidí inak. Už by nechcel, aby sa násilie vrátilo. „Cudzinci nám hovoria, aby sme tú stenu medzi štvrťami, ktoré oddeľujú protestantov a katolíkov, zbúrali. Ale ono to nejde tak rýchlo. Ľudia si musia začať navzájom veriť. Musíme postupovať pomaly. Ale som rád, že dnešná mladá generácia už nezažíva to, čo sme zažívali my,“ dodáva.