Slovenská vláda sa musí pripraviť na všetky scenáre brexitu, firmy sú zatiaľ vlažné

Diskusia Brexit pragmaticky: Stav príprav na Slovensku v Európskom informačnom centre. [Štefan Bako/ Euractiv Slovensko]

Rýchlosť a intenzita príprav na zmiernenie dôsledkov brexitu sa medzi členskými krajinami EÚ líši. Slovenská vláda verí v riadený odchod Veľkej Británie, no pripravuje sa aj na najhorší scenár. Prioritou je zaistenie práv Slovákov žijúcich v Británii. Najkritickejšou oblasťou je doprava.

Lídrii 27 členských štátov na víkendovom mimoriadnom summite Európskej rady schválil dohodu o podmienkach britského vystúpenia z EÚ. Stále však nie je isté, či sa britskej premiérke Therese Mayovej podarí pre vyrokované podmienky získať potrebnú podporu britských poslancov.

„Britský parlament si teraz bude musieť vybrať medzi touto dohodou a žiadnou dohodou,“ uviedla na úvod diskusie Brexit pragmaticky: Stav príprav na Slovensku Kimberly Gillinghamová z britského veľvyslanectva na Slovensku.

Hoci slovenská vláda verí, že bude môcť pripraviť občanov a firmy na brexit v réžii 585-stranovej dohody s Veľkou Britániou, musí naďalej počítať aj s najhorším scenárom, teda neriadeným brexitom.

Pomôcť má webová platforma

Odchod členskej krajiny nie je dôvodom na radosť, no po nedeľnom summite v EÚ zavládol väčší optimizmus, myslí si Mária Malová z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Dosiahnutá dohoda je podľa nej v tomto scenári pre Úniu „najlepším možným riešením, ktoré bolo na stole.“

Koordináciu príprav na britské vystúpenie má na Slovensku na starosti medzirezortná koordinačná skupina pre brexit pod vedením rezortu diplomacie. Jej pravidelných zasadnutí sa zúčastňujú zástupcovia rezortov, sociálnych partnerov a odvetvových združení.

Jednotlivé ministerstvá na nich dostávajú informácie o stave rokovaní medzi Bruselom a Londýnom. „Rezorty majú úlohu interne vyhodnotiť, na ktoré politiky v ich agende bude mať brexit negatívne dopady,“ dodáva Malová.

Návrh "rozvodovej" dohody s Britániou v kocke

Európska únia zverejnila návrh 585 stranovej dohody s Veľkou Britániou o podmienkach jej vystúpenia. Obsahuje režim pre prechodné obdobie, ktoré umožní obom stranám pripraviť sa na obdobie po roku 2020.

Ministerstvo zahraničia zároveň pripravuje webovú platformu, ktorá občanom a firmám zhromaždí dôležité informácie ohľadom brexitu.

Najrizikovejšou oblasťou z pohľadu brexitu je podľa Malovej doprava. „Až 40 percent letov operovaných slovenskými letiskami je zo Spojeného kráľovstva,“ približuje úradníčka rezortu diplomacie. Keďže ale ide o politiku spadajúcu pod zdieľané kompetencie s EÚ, Slovensko sa bude musí podľa nej spoliehať predovšetkým na krízové opatrenia a návody, ktoré pripravuje Európska komisia. „Členské štáty, vrátane Slovenska, sa musia pripraviť hlavne na zvýšený administratívny nápor,“ uviedla Malová.

„Brexit bez dohody plus“

Lídri európskej únie na summite jasne deklarovali, že texty dohody o odchode Spojeného kráľovstva a politickej deklarácie o budúcich vzťahoch sa už meniť nebudú.

Ak britskí poslanci Mayovej návrh odmietnu, Británia sa od 30. marca 2019 v plnom rozsahu stane treťou krajinou. Vzájomný obchod medzi kontinentom a ostrovmi sa tým neskončí, zdôrazňuje Malová, no bude pokračovať v režime veľkej právnej neistoty.

„Pevne veríme, že dohoda bude schválená, aby sme mali istotu, akým smerom pôjdeme a aby sme sa v januári už nemuseli pripravovať na dva scenáre ale na jeden,“ vyjadrila nádej Malová.

O osude dohody o vystúpení a politickej deklarácie rozhodnú poslanci dolnej komory britského parlament v priebehu prvých dvoch decembrových týždňov.

Podľa Vladimíra Bilčíka (SPOLU – Občianska demokracia) z Univerzity Komenského v Bratislave je však už dnes jasné, že britskí zákonodarcovia dokumenty odmietnu. Nasledovať preto bude „scenár bez dohody plus“, čiže „v čo najväčšej miere riadený odchod Británie“. „To znamená, že musíme dokázať minimalizovať všetky najzásadnejšie negatívne dôsledky brexitu bez dohody,“ upresňuje Bilčík.

Štát by preto podľa neho mal mať v rukách hotový audit, ktorý určí, na čom sa Slovensko  s Britániou môže dohodnúť bilaterálne a ktoré otázky „môžeme potiahnuť na úrovni Európskej únie“.

Slovenská vláda si podľa Malovej už urobila vlastný prieskum toho, ktoré zmluvy s Britániou bude môcť Slovensko uplatňovať aj po brexite. V niektorých oblastiach, ako napríklad sociálne zabezpečenie alebo výmena študentov, môžu členské štáty s Britániou uzatvárať vlastné dohody. V iných má zase výlučné kompetencie Európska komisia.

„Obchodná politika nemôže v žiadnom prípade fungovať na bilaterálnej úrovni,“  uviedla Malová. Volanie po tom, aby Slovensko uzatváralo dvojstranné dohody s Britániou považuje za „nekorektné a populistické“.

Príležitosť pre návrat Slovákov

Čo sa týka konkrétnych dôsledkov brexitu, z pohľadu Slovenska je podľa účastníkov panelu najdôležitejšia otázka práv Slovákov žijúcich v EÚ.

Britská vláda už s predstihom avizovala, že situácia občanov EÚ žijúcich na ostrovoch sa nezmení bez ohľadu na výslednú podobu brexitu.

„Požiadavka, aby Slováci žijúci v Británii po brexite opustili krajinu nikdy nebola súčasťou brexitu“ uistila Kimberly Gillinghamová a dodala, že slovenskí pracovníci a študenti budú môcť zostať v Spojenom kráľovstve aj v prípade britského odchodu bez dohody.

Návrh "rozvodovej" dohody s Britániou v kocke

Európska únia zverejnila návrh 585 stranovej dohody s Veľkou Britániou o podmienkach jej vystúpenia. Obsahuje režim pre prechodné obdobie, ktoré umožní obom stranám pripraviť sa na obdobie po roku 2020.

Za britskú ambasádu vyjadrila nádej, že rovnaký postup voči britským občanom zvolí aj Únia. „Našou prioritou je zaistiť pre všetky možné scenáre brexitu čo najväčšiu možnú istotu občanom na obidvoch stranách,“ dodala Gillinghamová.

Pre časť Slovákov pôsobiacich v Británii by brexit mohol byť dôvodom na ich návrat domov. Kvalifikovaní navrátilci by súčasne mohli vyplniť medzeru na slovenskom trhu práce, ktorý zápasí s nedostatkom prcovnej sily.

Slovensko by sa však podľa Malovej nemalo snažiť iba o prilákanie Slovákov z Británie ale aj z ostatných krajín. Priznáva, že vláda preto musí prijať potrebné opatrenia. Premiér Peter Pellegrini už avizoval vznik medzirezortnej stratégie pre návrat Slovákov z celého sveta na slovenský pracovný trh.

„Nikto týchto ale ľudí nemôže nútiť aby sa vrátili. Je to otázka dopytu a ponuky a  ich osobného rozhodnutia,“ myslí si Malová.

Hospodárske dôsledky

Či prísľub britskej vlády pre občanov EÚ bude platiť aj v prípade neriadeného vystúpenia, podľa Bilčíka nie je jasné. „To dnes nevie garantovať nikto“, tvrdí, pričom poukazuje na vyjadrenia britských politiov po zverejnení textu dohody o britskom vystúpení.

Z rovnakého dôvodu je otázne, ako sa Londýn postaví k finančnému vyrovnaniu, na ktorom sa dohodol s Bruselom. Účet za brexit predstavuje čiastku vyše 40 miliárd eur.

To, či Británia splatí finančné záväzky voči EÚ bude mať, tvrdí Bilčík, praktické dôsledky na kohéznu politiku EÚ a čerpanie eurofondov na Slovensku.

Dôsledky tvrdého brexitu pocíti aj Slovensko, vláda chystá opatrenia

Brtiský trh je dôležitý hlavne pre slovenské automobilky a výrobcov elektroniky. Vystúpenie Británie bez dohody s Úniou skomplikuje život aj slovenským autodopravcom.

Dôsledky brexitu na slovenské hospodárstvo podľa neho budú hlavne nepriame, čo sa môže prejaviť hlavne v časoch ekonomických výkyvov. „Mali by sme počítať s tým, že keď tie dopady budú veľké na nemeckú ekonomiku, môže sa to nepriamo vrátiť na Slovensko,“ tvrdí Bilčík a dodáva, že spomalenie ekonomiky má následne vplyv na pracovný trh a zamestnanosť.

Vladimír Bilčík ďalej pripomína, že Slovensko bude po vystúpení Spojeného bohatšou krajinou v rámci Únie, čo zase ovplyvní jeho postavenie v rámci politiky súdržnosti EÚ. „V budúcom rozpočtovom období budeme mať zložitejšiu vyjednávaciu pozíciu o tom, ktoré regióny Slovenska ešte môžu čerpať prostriedky z fondov EÚ a ktoré už nie,“ vysvetľuje Vladimír Bilčík.

Slovenské firmy sú vlažné

Slovenské firmy podľa Martina Hoštáka, tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), sú k prípravám krízových opatrení zatiaľ „vlažné“. Ako tvrdí, 1300 firiem združených v RÚZ vo všeobecnosti nepovažuje brexit za výnimočný problém. Pripomína

„Firmy a ich manažment každý deň čelia množstvu biznisových a legislatívnych výziev, ktoré prináša domáca politika. Brexit je len jeden z mnohých problémov, ktorý sa ich pritom až tak veľmi netýka,“ spresňuje Hošták.

„Zásadné obavy“ nemajú podľa neho ani ostatné odvetvové združenia. Pripomína výpočty Slovenskej národnej banky, podľa ktorej by sa dopady neriadeného brexitu na slovenskú ekonomiku pohybovali na úrovni 0,4 percenta HDP, v prípade dohody medzi Britániou a európskou dvadsaťsedmičkou v rozmedzí 0,1 až 0,2 percenta HDP.

Hlboké a flexibilné partnerstvo. Čo obsahuje deklarácia o vzťahoch EÚ a Británie po brexite?

Európska únia a Spojené kráľovstvo sa vo štvrtok dohodli na texte politickej deklarácie o vzájomných väzbách po brexite. Dokument musia spolu s rozvodovou zmluvou schváliť členské štáty na nedeľnom summite EÚ. 

Čo však firmy zaujíma je podľa Hoštáka to, ako bude vyzerať situácia na hraniciach deň po vystúpení Británie. Vodiči nákladnej dopravy zatiaľ nemajú predstavu o colných procedúrach a potrebných nákladoch. „Viackrát sme preto vyzvali rezort zahraničných vecí, aby v bode nula bolo dostupné čo najväčšie množstvo informácií pre autodopravcov,“ priblížil Hošták.

Európske spoločnosti apelujú na obidve strany, aby garantovali maximálnu možnú mieru obchodných vzťahov. „Inými slovami, aby vzájomný obchod mol zasiahnutý čo najmenej“.

Objem obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Britániou, upresňuje Vladimír Vaňo z Britskej obchodnej komory priblížil, od deväťdesiatych rokov vzrástol sedemnásťnásobne. Hlavným dôvodom podľa neho je, že väčšina veľkých britských firiem pôsobí globálne. Skutočnosť, že bežne majú svoje akitivity aj mimo Únie, im umožňuje prirpaviť sa dopady na akýkoľvek scenár ebrexitu. „Operovať v právnom a biznisovom prostredí  mimo Únie je prirodzenou súčasťou DNA britských firiem,“ uviedol Vaňo.

Česko sa inšpiruje na severe

Rýchlosť a intenzita príprav na zmiernenie dôsledkov brexitu sa medzi členskými krajinami líši. Niektoré štáty sa na brexit bez dohody pripravujú už niekoľko rokov.

Švédsky inštitút pre európske politické štúdie si napríklad nechal vypracovať hodnotiacu štúdiu o dopadoch brexitu EÚ a na krajinu, ktorá je aj verejne dostupná.

Česká republika podľa Moniky Brusenbauch Meislovej z brnenskej Masarykovej univerzity nepatrí medzi k „extrémne aktívnym krajinám,“. Česko zatiaľ nemá žiadnu analýzu dopadov jednotlivých scenárov na domáce hospodárstvo.

Brexit: Kým Briti vidia dohodu na dosah ruky, Komisia stupňuje prípravy na najhorší scenár

Ak Spojené kráľovstvo odíde z EÚ bez dohody, Komisia umožní britským občanom krátkodobé pobyty na jej území bez nutnosti víz. No len v prípade, že britské úrady nebudú požadovať víza pre občanov z členských krajín Únie. 

Praha si však dala vypracovať audit bilaterálnych dohôd s cieľom overiť si, kde po britskom vystúpení bude priestor na dvojstrannú spoluprácu s Londýnom. V lete vláda zároveň identifikovala oblasti, kde sú potrebné legislatívne zmeny.

Česko takisto plánuje spustenie webového portálu, ktorý naprieč štátnou správou bude odkazovať na dôležité informácie ohľadom brexitu. Inšpiráciu podľa Brusenbauch Meislovej vláda hľadá v iných členských krajín EÚ. V Rakúsku, Holandsku a Írsku napríklad zriadili špeciálne internetové stránky, ktoré firmám pomáhajú vyhodnotiť dopady brexitu.

„Holandské orgány vytvorili webový formulár (Brexit impact scan, – pozn. red.), vďaka ktorému môžu malé a stredné podniky posúdiť, nakoľko sú vystavené problémom súvisiacim s bezdohodovým vystúpením Británie z EÚ,“ vysvetľuje Brusenbauch Meislová.

Dublin pre tamojšie firmy zas pripravil stránku (prepareforbrexit.com). Írski podnikatelia súčasne môžu požiadať o príspevok päťtisíc eur na výdaje spojené s prípravou na brexit.

Pragmatický brexit: Príprava na brexit bez dohody je namieste

Príprava na úrovni EÚ, národných vlád a firiem stále prebieha pre rôzne scenáre s dohodou aj bez nej. S masívnejším informovaním sa čaká na decembrové hlasovanie v Spojenom kráľovstve.