Únia má plán pre prechodné obdobie po brexite. Na ťahu je Británia

Prechodné obdobie by podľa členských štátov EÚ malo trvať do 31.decembra 2020. [Twitter.com]

Prechodné obdobie by podľa dohody členských štátov malo trvať 21 mesiacov. V Británii má podľa predstáv Bruselu počas tohto obdobia platiť právo EÚ, vrátane jurisdikcie európskeho súdu.

Rada EÚ pre všeobecné záležitosti, na ktorej dnes chýbal zástupca Británie, schválila súbor usmernení, ktoré hlavnému vyjednávačovi EÚ pre brexit Michelovi Barnierovi v priebehu tohto týždňa umožnia začať rokovania s jeho britským kolegom Davidom Davisom o prechodnom období.

Obdobie na „budovanie mostov“

Počas navrhovaného dvojročného obdobia, ktoré bude nasledovať po brexite, bude Británia v pozícii členského štátu Únie, ale bez rozhodovacích právomocí. V tomto období bude Británia prispievať do európskeho rozpočtu, nebude mať však zástupcov v európskych inštitúciách, bude bez hlasovacích práv a bude aj vylúčená takmer zo všetkých stretnutí na európskej úrovni – dokonca aj z tých, ktoré priamo ovplyvňujú jej osud, ako sú kvóty na rybolov.

Z pohľadu občanov Slovenska a ostatných členských krajín EÚ prijatý súbor usmernení znamená, že do konca roka 2020 budú mať zaručené v Spojenom kráľovstve všetky štyri základné slobody vrátane slobody pracovať, voľne sa pohybovať a usadzovať.

„Všetky dnešné regulačné, rozpočtové, dozorné, súdne a vymáhacie nástroje a štruktúry budú platné aj naďalej, vrátane kompetencií Súdneho dvora EÚ,“ píše sa v tlačovej správe z dnešného zasadnutia Rady EÚ.

Spojené kráľovstvo bude mať pozíciu „tretej krajiny“ a po 30. marci 2019 sa už nebude môcť zúčastňovať na rozhodovacom procese EÚ. Zúčastňovať sa nebude ani na zasadnutiach výborov odborných skupín alebo iných podobných orgánov.

Cieľom dvojročnej prechodnej fázy je snaha vyhnúť sa príliš náhlej zmene pravidiel pre občanov a podniky po oficiálnom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ. Toto obdobie má zároveň obom stranám pomáhať „budovať mosty“ a hľadať prijateľný kompromis pre budúcu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Britániou.

Čoraz viac Britov podporuje myšlienku druhého referenda o brexite

Referendum o konečných podmienkach vystúpenia z EÚ podporujú zástancovia aj odporcovia brexitu.

EÚ počas prechodného obdobia pripúšťa osobitné konzultácie s britskou stranou, napríklad súvislosti s určením rybolovných kvót, avšak pri plnom rešpektovaní európskej legislatívy.

Rada ministrov tiež upozornila, že počas prechodného obdobia bude Spojené kráľovstvo stále viazané záväzkami vyplývajúcimi z dohôd, ktoré uzavrela EÚ ako celok. Keďže v tomto období sa bude naďalej zúčastňovať na colnej únii a jednotnom trhu EÚ, bude dodržiavať jej politiku colných poplatkov.

Spory ohľadom trvania „prechodu“

EÚ chce, aby prechodná fáza trvala od 30. marca 2019 do 31. decembra 2020, teda rok a deväť mesiacov. Niektoré členské krajiny požadujú viac časovej pružnosti, aby sa zabránilo náhlym zmenám vo vzťahoch, ak sa do konca roka 2020 Brusel a Londýn nedohodnú na podobe vzájomného obchodu.

„Do istej miery sa kúpil čas – jeden rok a deväť mesiacov – na to, aby sme túto dohodu sfinalizovali,“ vylásil v pondelok vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík.

Objavili sa však informácie, podľa ktorých Británia požiada EÚ o dlhšie prechodné obdobie, ako to, ktoré dnes odsúhlasili európski ministri. Niektoré členské štáty sa vyslovili za minimálne päťročnú prechodnú fázu, britská premiérka Theresa Mayová počas jej minuloročného prejavu vo Florencii hovorila o „zhruba dvoch rokoch“, teda aj po konci roku 2020.

Francúzsko takéto návrhy zatiaľ odmieta.

Rokovania o budúcich obchodných vzťahoch medzi oboma stranami sa majú začať v apríli tohto roku. Predstavitelia EÚ očakávajú, že britské premiérka Theresa Mayová dovtedy oznámi Bruselu, čo Londýn skutočne chce v rámci tejto dohody dosiahnuť.

Podľa denníku Financial Times si Británia bude chcieť vyjednať možnosť práva veta na legislatívu prijatú európskym blokom počas prechodného obdobia. Takáto požiadavka by však zrejme narazila na bruselský odpor a celý proces opäť zablokovala.

„Ministri EÚ dali Euŕopskej komisii jasný mandát: plné uplatňovanie noriem EÚ a žiadna účasť v európskych inštitúciách a na rozhodovaní. Dvadsaťsedmička sa na texte zhodla veľmi rýchlo a dúfame, že rovnako rýchlo uzavrieme aj dohodu so Spojeným kráľovstvom,“ uviedla  Ekaterina Zacharievová, vicepremiérka Bulharska, ktoré je od nového roku predsedníckou krajinou v Rade EÚ.

 

„Vazalská dohoda“

Dokument s podmienkam členských štátov unikol na verejnosť už počas minulého týždňa a ihneď spustili búrku nevôle medzi britskými poslancami. Ešte viac sa tak skomplikovala pozícia Theresy Mayovej, ktorá sa zatiaľ neúspešne snaží nájsť rovnováhu medzi „tvrdou líniou podporovateľov brexitu“ a proeurópskymi poslancami vo vnútri jej strany.

Podľa Jacoba Rees-Mogga, lídra probrexitového krídla konzervatívnych poslancov, urobia nové pravidlá z Británie „vazalský štát“.

„Reči o tom, že zostaneme súčasťou colnej únie, by mali rozsvietiť všetky výstražné znamenia“ vyhlásil líder pravicovej frakcie Toryov a pripomenul že podľa výskumu verejnej mienky „to nechcú“ ani britskí občania.

Účet za brexit výmenou za obchodnú dohodu sa Británii vyplatí, zistila analýza

Účet za brexit, na ktorom sa predbežne dohodla britská premiérka Theresa Mayová, vyvoláva na domácej scéne ostré reakcie. Ak ale Británia výmenou za to získa obchodnú dohodu s Európskou úniou, tak sa jej tieto financie podľa výsledkov najnovšej analýzy po …

Minister britskej vlády pre brexit David Davis však v piatok usiťoval verejnosť, že vazalská budúcnosť Británii nehrozí. Zároveň sa ale dostal do sporu s Komisiou kvôli jeho výroku o tom, že počas prechodného obdobia bude Británia uzatvárať vlastné obchodné dohody s tretími krajinami.

„Vzájomné garantovanie voľného prístupu na trh znamená, že počas prechodného obdobia budeme dodržiavať pravidlá colnej únie,“ vyhlásil minulý týždeň Davis. „Ale člsntvo v colnej únii by nám nemalo znemožnovať formálne rokovania o obchodných dohodách, prípadne ich podpisovanie,“ dodal britský minister pre brexit.

Zástupcovia EÚ však trvajú na tom, aby sa na Britániu vzťahovali rovnaké pravidlá ako na ostatné členské štáty. Tie dnes nemôžu nezávisle podpisovať obchodné zmluvy s tretími krajinami.