Úniu čaká ďalší „historický“ summit. Lídri rozhodnú o ďalšom (ne)odklade brexitu

Stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a britskej premiérky Theresy Mayovej. [EPA-EFE/Jesco Denzel]

Theresa Mayová lídrom európskej dvadsaťosmičky predstaví záruky, ktoré ich majú presvedčiť, aby odsúhlasili ďalší odklad termínu britského vystúpenia. V hre je krátkodobé predĺženie, dlhý flexibilný odklad, ale aj tvrdý brexit už v piatok večer.

Stredajší mimoriadny summit EÚ venovaný otázke tzv. brexitu môže byť z kategórie „historických“ uviedli v utorok viaceré európske médiá. Hlavy vlád a štátov 27 členských krajín by mali popoludní v Bruseli rozhodnúť o tom, či poskytnú britskej vláde druhý odklad odchodu z EÚ a ak áno, za akých podmienok. To záleží aj od toho, aké záruky svojim partnerom predloží britská premiérka Theresa Mayová.

Šéfka britskej vlády minulý týždeň požiadala predsedu Európskej rady Donalda Tuska o odklad brexitu do 30. júna, hoci koncom marca sa lídri EÚ na summite dohodli na dvoch termínoch – 12. apríla v prípade neriadeného „tvrdého“ brexitu a 22. mája v prípade, ak britskí poslanci predsa len schvália „rozvodovú“ dohodu dosiahnutú vlani v novembri.

Mayová má predsedom vlád a prezidentom priblížiť, ako pokračujú rokovania s šéfom opozičnej Labouristickej strany Jeremym Corbynom ohľadom mäkšej forme brexitu, ktorá by teoreticky mohla získať väčšinovú podporu v Dolnej snemovni. Rozhovory medzi tímami dvoch najväčších strán ale zatiaľ rozuzlenie nepriniesli.

Čo keď Británia zostane dlhšie?

Tusk v utorok rozposlal premiérom a prezidentom 27 krajín EÚ tradičný predsummitový list, v ktorom zopakoval svoj „alternatívny návrh“, aby bola Únia „flexibilná“ a poskytla Londýnu viac času – až jeden rok – na vyriešenie interných politických problémov, ktoré bránia prijatiu dohody o brexite.

Vo svojom liste upozornil, že „existuje len málo dôvodov veriť“, že britskej Dolnej snemovni sa podarí ratifikovať dohodu o riadenom odchode Spojeného kráľovstva z EÚ do konca júna, teda do dátumu, ktorý navrhla Mayová. Podľa jeho slov by táto situácia mohla vyústiť do opakovaných žiadostí Londýna o odklad brexitu a ďalších krízových summitov, čo by zatienilo bežnú pracovnú agendu ostatných 27 krajín EÚ.

Šéf Európskej rady upozornil, že na summite národným lídrom EÚ navrhne vyhovieť žiadosti premiérky Mayovej o odklad brexitu aj preto, aby sa obe strany vyhli neželanému scenáru „tvrdého“ brexitu a rizikám, ktoré by táto situácia znamenala pre ľudí a podniky na oboch stranách Lamanšského prielivu.

Tusk: Únia je pripravená ponúknuť Británii 12-mesačný odklad brexitu

Britská premiérka žiada odklad vystúpenia Británie z EÚ do 30. júna. 

Tusk zároveň pripomenul, že ak Spojené kráľovstvo bude 23. mája 2019 stále členom EÚ, bude mať zákonnú povinnosť uskutočniť voľby do Európskeho parlamentu. To v praxi znamená, že Briti sa aj naďalej budú zúčastňovať na každodennom chode Únie, so všetkými právami aj povinnosťami.

Tusk priznal, že viaceré členské krajiny vyjadrili obavy, že Británia ako pokračujúci, ale zároveň odchádzajúci člen Únie, bude predstavovať určité riziká pre fungovanie EÚ v čase, keď sa rozhoduje o jej budúcnosti. To, čoho sa obávajú, nakoniec nedávno naznačil aj líder euroskeptického krídla v Konzervatícnej strane Jacob-Rees Mogg na svojom twitterovom účte.

„Ak nás dlhý odklad uväzní v EÚ, mali by sme byť tak komplikovaným partnerom, ako to len bude možné. Mohli by sme vetovať akékoľvek navyšovanie rozpočtu, brániť prípadnému budovaniu armády EÚ a blokovať Macronove integračné snahy,“ varuje Rees-Mogg.

Tri podmienky

Preto Tusk stanovil tri základné podmienky pre Britov: 1. nesmie dôjsť k opätovnému otvoreniu dohody o brexite, 2. nesmie dôjsť k ďalším rokovaniam o budúcnosti (vzťahov medzi EÚ a Britániou) okrem politickej deklarácie a 3). Británia musí počas „odchádzania“ zachovať úprimnú spoluprácu so zvyškom EÚ.

Mayová odíde z premiérskej stoličky, ak prejde jej dohoda: Nechcem stáť v ceste túžby po zmene

Ak väčšina poslancov Dolnej snemovne britského parlamentu podporí premiérkinu dohodu o vystúpení, rokovania o budúcich vzťahoch s Úniou už bude viesť nový predseda vlády, sľubuje konzervatívcom Mayová.   

V praxi to znamená, že Londýn bude musieť v tomto období rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, integritu vnútorného trhu Únie, slobodu rozhodovania ostatných 27 členov a nedeliteľnosť štyroch základných slobôd vrátane voľného pohybu ľudí. Práve snaha zabrániť voľnému pohybu ľudí bola jedným z hlavných argumentov pre úspech referenda o brexite v júni 2016. Okrem toho by Británia v spomínanom období nesmela vyvíjať žiadne tlaky spochybňujúce tvorbu dlhodobého rozpočtu EÚ.

Tusk nezabudol pripomenúť, že Spojené kráľovstvo má právo kedykoľvek ustúpiť od uplatnenia článku 50 Lisabonskej zmluvy, čo by znamenalo, že brexit sa nekoná a Briti zostanú aj naďalej členmi EÚ.