V ktorých témach budú Briti chýbať a kde to bez nich pôjde ľahšie

Čitateľ Daily Mail, 1. februára 2020, v prvý deň, ktorý Veľká Británia nie je členom Európskej únie. [EPA-EFE/Facundo Arrizabalag]

Bez Británie možno vo viacerých formáciách Rady EÚ, napríklad pre spravodlivosť a vnútro, očakávať hladší priebeh práce. Hlasy Britov budú naopak chýbať v ekonomických záležitostiach.

Brexit sa často označoval za potenciálny začiatok dezintegrácie EÚ. Detailný pohľad na rozhodovacie procesy v Rade EÚ však prináša iný obraz.

Rada EÚ je jednou z troch hlavných inštitúcií EÚ, o európskej legislatíve tam rozhodujú zástupcovia členských štátov. Na najvyššej úrovni sú to ministri. Podľa toho, k akej tematickej oblasti sa práve ministri stretávajú, hovoríme o formáciách Rady, napríklad Rada ministrov financií, Rada ministrov vnútra a podobne.

Ukazuje sa, že brexit v skutočnosti z dlhodobého hľadiska môže viesť k hlbšej integrácii európskej dvadsaťsedmičky. Tvrdia to výskumníci maďarského Inštitútu pre zahraničné záležitosti a obchod (IFAT) a zároveň analytici portálu eulytix.eu, Attila Kovacs a Levente Kocsis.

Analyzovali vzorce hlasovania v Rade EÚ vo všetkých desiatich formáciách Rady a v 16 oblastiach politík, ktoré pokrývajú. Vychádzali z dát o hlasovaní v Radách od roku 2010 do konca roka 2019.

Spravodlivosť a vnútro, politická integrácia, poľnohospodárstvo

Ich hlavným záverom je, že bez Spojeného kráľovstva bude rozhodovanie vo formáciách Rady, v tých prípadoch, kde dochádza k hlasovaniu, menej konfliktné. V mnohých prípadoch bola pozícia Britov prekážkou v hlbšej integrácii a hladkej spolupráci medzi členskými štátmi EÚ. Briti často formovali tzv. blokujúce menšiny štátov, ktoré spoločné rozhodnutia v rámci Rady blokovali.

Dáta o hlasovacích vzorcoch umožňujú zoradiť rôzne formácie Rady v závislosti od toho, ako ich ovplyvní brexit (tabuľka č.1 nižšie). Ukazujú, že brexit bude mať najväčší vplyv na Radu pre spravodlivosť a vnútorné veci (JHA). Mnoho politicky citlivých záležitostí spadá do agendy tejto formácie, vrátane záležitostí Schengenského priestoru spojených s migračnou krízou a jej dôsledkami alebo aj najnovší vývoj v oblasti ochrany finančných záujmov Únie (napríklad smernica 1937/2019 o whistlebloweroch, resp. ochrane osôb, ktoré nahlásia porušenie právnych predpisov Únie). K tomu treba ešte pridať britskú výnimku z niektorých politík v tejto oblasti a neúčasť v posilnenej spolupráci.

Druhou formáciou, ktorá odchod Britov najviac posilní je Rada pre všeobecné záležitosti (GAC). Britský postoj v tejto formácii je možné pripísať ich odťažitému postoju k rozširovaniu právomocí inštitúcií EÚ ale aj rozpočtovej opatrnosti. Typickým príkladom oboch je britské hlasovanie proti nariadeniam 1141/20141142/2014 o financovaní európskych politických strán ako aj zdržanie sa hlasovania pri zmenách týkajúcich sa Súdneho dvora EÚ (napríklad nariadenie 2422/2015).

Víťazi a porazení v Európskom parlamente po brexite

Brexit zmení rozloženie síl jednotlivých frakcií v Európskom parlamente. Renew stráca, Zelených v početnosti predbehne krajne pravicová skupina. Funkčnosť europarlamentu by sa nemala narušiť. 

Treťou v poradí je Rada pre zahraničné veci (FAC). Spojené kráľovstvo často predkladalo odlišné pozície k otázkam zahraničnej politiky. Odlišné stanovisko mali Briti v otázkach vzťahov s Ruskom alebo Trumpovou administratívou. Spojené kráľovstvo preferuje pri Rusku tvrdší prístup, zatiaľ čo Nemecko a mnohé krajiny strednej a východnej Európy sa snažili udržiavať vyváženejší vzťah. Zjavne odlišný postoj Britov v Rade pre zahraničné záležitosti bol daný aj ich obavami, že stratia pôdu pre nezávislú zahraničnú politiku. To sa prejavovalo aj zdržovaním v hlasovaní v technických záležitostiach, akou je napríklad smernica 637/2015, o rozšírení konzulárnej ochrany občanov Únie v tretích krajinách.

Rada pre poľnohospodárstvo a rybolov (Agrifish) je štvrtou „najkonfliktnejšou“ formáciou hlavne z dôvodu dlhotrvajúcich názorových sporov medzi Spojeným kráľovstvom  – ako jedným z najdôležitejších čistých prispievateľov do rozpočtu Únie  – a ostatnými členskými štátmi o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Väčšina britských pozícií súvisí s finančným aspektom, napríklad nariadenie 1303/2013, o Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ako aj nariadenie 1309/2013 o Európskom fonde o prispôsobení sa globalizácii.

Lídri v ekonomických otázkach

Na opačnom konci rebríčka sa nájdeme Radu pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a Radu pre konkurencieschopnosť (COMPET). V týchto formáciách bolo Spojené kráľovstvo najmenej „konfliktné“. Spojené kráľovstvo vždy v prvom rade považovalo európsku integráciu za ekonomický projekt. Preto je jej hlasovanie v týchto Radách viac v súlade so zvyškom EÚ.

Aký bol postoj Britov k jednotlivým politikám EÚ? Spravodlivosť a vnútorné veci sú aj v tomto prípade na vrchole rebríčka problémových politík (tabuľka č. 2). Za nimi nasledujú inštitucionálne záležitosti. Vysoko problémové sú aj otázky zamestnanosti a sociálnej politiky. Toto možno vysvetliť problematickým tematizovaním prílivu pracovnej sily z EÚ do Veľkej Británie a sociálnych práv týchto ľudí. Dá sa predpokladať, že bez Veľkej Británie bude táto oblasť európskych politík menej konfliktná.

Ekonomika a vnútorný trh sú opäť na konci rebríčka. Spojené kráľovstvo bolo vždy odhodlané využívať výhody hospodárskej integrácie a bolo motorom integrácie v tejto oblasti. Británia bude navyše chýbať aj v otázkach energetiky, životného prostredia aj v otázkach spotrebiteľských práv. V týchto témach bola hlavným navrhovateľom zmien, preto je možné, že v budúcnosti bude napredovanie EÚ v týchto témach pomalšie.

Dáta ukazujú, že celkovo sa s brexitom dá očakávať plynulejší a hladší legislatívny proces v mnohých politikách a formáciách Rady EÚ. To platí hlavne v prípade spravodlivosti a vnútra, zahraničnej politiky, inštitucionálnych otázkach a poľnohospodárstva. Na druhej strane budú Briti chýbať v ekonomických záležitostiach, témach vnútorného trhu, hospodárskej súťaže, energetiky, životného prostredia a ochrane spotrebiteľa.

Tabuľka č.1 

Priemerná váha hlasov za legislatívne akty, podľa formácií Rady, s/bez Veľkej Británie (%)
Formácia Rady S UK Bez UK Rozdiel
Spravodlivosť a vnútorné záležitosti 91.96 95.33 3.37
Všeobecné záležitosti 94.41 97.12 2.71
Zahraničné záležitosti 94.34 96.87 2.53
Poľnohospodárstvo a rybolov 95.51 97.03 1.52
Doprava, telekomunikácie a energetika 95.91 97.36 1.45
Vzdelávanie, mládež a kultúra 96.04 97.47 1.44
Zamestnanosť, sociálna politika, zdravie a spotrebiteľské otázky 93.95 95.28 1.33
Životné prostredie 96.28 97.22 0.94
Hospodárske a finančné záležitosti 98.12 98.68 0.55
Konkurencieschopnosť 98.08 98.60 0.53

 

Tabuľka č.2

Priemerná váha hlasov za legislatívne akty, podľa oblastí politík, s/bez Veľkej Británie (%)
Oblasť politík S UK Bez UK Rozdiel
Spravodlivosť a vnútro 88.44 95.88 7.44
Inštitucionálne veci 91.69 96.93 5.24
Zamestnanosť a sociálna politika 93.13 96.65 3.52
Vzdelávanie a mládež 96.88 100.00 3.13
Zahraničné veci 97.55 99.52 1.97
Kultúra 93.00 94.20 1.20
Doprava a telekomunikácie 95.49 96.61 1.12
Zdravie 94.47 95.50 1.03
Financie 98.19 99.05 0.86
Výskum a vesmír 98.82 99.55 0.73
Poľnohospodárstvo a rybolov 96.66 97.28 0.62
Hospodárstvo 97.84 98.42 0.58
Vnútorný trh 95.41 95.48 0.07
Energetika 98.60 98.13 -0.47
Životné prostredie 95.36 94.70 -0.65

Tabuľka č.2