Vláda spísala hlavné opatrenia pre prípad tvrdého brexitu

Rokovanie vlády Slovenskej republiky. [FOTO TASR/Martin Baumann]

Čerpanie eurofondov by v prípade výpadku britských príspevkov do rozpočtu EÚ podľa vlády nemalo byť ohrozené. Britom žijúcim na Slovensku chce garantovať tie isté práva ako doteraz. Rovnaký krok očakáva od Londýna voči slovenským občanom v Británii.

Napriek tomu, že britskí poslanci v utorok (29. januára) odmietli možnosť odchodu brexitu bez dohody, je tvrdý brexit opäť pravdepodobnejší ako kedykoľvek predtým.

Na takýto scenár sa postupne pripravuje aj slovenská vláda. Rezort diplomacie na stredajšie rokovanie vlády predložil materiál o chystaných vnútroštátnych opatreniach na divoký brexit.

Dokument zatiaľ neprináša presné návrhy zákonov, ide skôr o definovanie oblastí najviac ohrozených neriadeným brexitom. Exekutíva v ňom upresňuje, na čom sa chce dohodnúť s Britániou samostatne a v ktorých oblastiach môže postupovať len v spolupráci s Európskou komisiou.

„Mnohé z týchto otázok možno označiť za bezprecedentné výzvy, pre zvládnutie ktorých bude potrebná realizácia jedinečných a náročných opatrení praktickej, legislatívnej a politickej povahy,“ píšu v úvode autori vládneho materiálu.

Ako po rokovaní vlády uvidol predseda vlády Peter Pellegrini, ministerstvá by mali pripraviť všetku legislatívu do 15. februára. V parlamente by mala byť schválená v marci.

„Na základe toho vláda pripraví lex brexit, teda zákon, ktorý zosumarizuje všetky opatrenia pre každú oblasť, kde možno očkávať dopad,“ dodal premiér.

Aký požičaj, taký vráť

Hlavnou prioritou slovenskej vlády je chrániť postavenie slovenských občanov žijúcich a pracujúcich v Británii. Dlhodobo na ostrovoch žije zhruba 100-tisícová komunita Slovákov.

Vláda Theresy Mayovej už niekoľkokrát ubezpečovala, že situáciu občanov EÚ nezmení ani divoký brexit. Londýn ale od zostávajúcich členských krajín požaduje rovnaké garancie.

Český parlament tak napríklad minulý týždeň zrýchlene schválil zákon, ktorý pre možnosť bezdohodového brexitu zaručuje Britom žijúcim v Česku až do konca roku rovnaké práva ako doposiaľ.

Pellegrini k brexitu: Spravíme všetko pre to, aby Slováci žijúci v Británii neboli ohrození

Všetky návrhy zákonov, ktoré bude musieť Slovensko prijať v súvislosti s brexitom, vláda predostrie do 15. februára. 

Tento krok pripravuje aj kabinet Petra Pellegriniho. „S cieľom dosiahnutia reciprocity má vláda Slovenskej republiky záujem pripraviť prijatie všetkých potrebných legislatívnych zmien, aby postavenie britských občanov žijúcich v Slovenskej republike k 29. marcu 2019 zostalo  zachované aj v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody,“ píše sa v materiáli. Vláda tiež naznačuje posilnenie personálnych kapacít v hraničnej a cudzineckej polícii.

Rovnakým spôsobom chce vláda „britským Slovákom“ pomôcť zachovať stav ohľadom sociálneho a zdravotného zabezpečenia. Zodpovedné ministerstvá majú pripraviť zákony, ktoré Britom na Slovensku zabezpečia rovnaké sociálne dávky a zdravotnú starostlivosť ako doteraz. To isté sa potom očakáva od Mayovej vlády voči Slovákom pôsobiacim na ostrovoch.

Hospodárske dopady

Neriadený brexit by podľa rezortu financií v dlhodobom horizonte spomalil slovenskú ekonomiku o 0,7 až 1,4 percenta HDP. V prípade mäkšej formy britského vystúpenia by dopady mali byť zhruba polovičné. Odvoláva sa pritom na odhady Inštitútu pre finančnú politiku.

O niečo priaznivejšie predpovede v utorok (29. januára) predstavila aj Národná banka Slovenska. Tvrdý brexit podľa nej mohol spôsobiť pokles HDP kumulatívne o 0,7 až 1,1 percenta do roku 2023.

Ministerstvo financií predpokladá, že slovenská ekonomika najviac spomalí v prvých dvoch rokoch po tvrdom brexite a následne by sa strata mala postupne znižovať.

Slovenská vláda sa musí pripraviť na všetky scenáre brexitu, firmy sú zatiaľ vlažné

Rýchlosť a intenzita príprav na zmiernenie dôsledkov brexitu sa medzi členskými krajinami EÚ líši. Slovenská vláda verí v riadený odchod Veľkej Británie, no pripravuje sa aj na najhorší scenár. Prioritou je zaistenie práv Slovákov žijúcich v Británii. Najkritickejšou oblasťou je doprava.

„Hoci Slovensko je malá otvorená ekonomika s vyššou volatilitou HDP, ekonomická previazanosť s Veľkou Britániou je relatívne nízka v dôsledku vyššej vzájomnej fyzickej vzdialenosti krajín,“ stojí vo vládnom materiáli.

Vláda je tiež pripravená „monitorovať“ vývoj zamestnanosti a „v prípade potreby prijať adekvátne opatrenia“. Väčší úbytok pracovných miest – ktorý vládni predstavitelia očakávajú hlavne v automobilovom sektore – by sa podľa nej dal riešiť v rámci existujúcich 80-tisíc pracovných miest a návratom kvalifikovanej pracovnej sily z Británie v dôsledku brexitu.

Zahraničný obchod

Ekonomika podľa rezortu Petra Kažimíra stratí hlavne kvôli poklesu priamych exportov do Británie. Z krajín V4 by tvrdý brexit najsilnejšie zasiahol práve Slovensko. „Táto zraniteľnosť je dôsledkom relatívne vysokého podielu slovenského vývozu do Spojeného kráľovstva na HDP a extrémna otvorenosť slovenskej ekonomiky“.

Nepriamo sa ale na nej podpíšu aj straty u našich hlavných obchodných partnerov, ako napríklad Nemecko, či výpadok produkcie nitrianskej automobilky Jaguar Land Rover.

Do Británie smeruje šesť percent celkového slovenského exportu. Tvrdý brexit by sa najviac dotkol automobilovej produkcie, ktorá tvorí až 40 percent vývozu na britské ostrovy. Osobné autá by boli zaťažené „relatívne vysokými clami“ a „netarifnými prekážkami a z nich vyplývajúcimi nákladmi“. Vzájomný obchod by sa pri takomto scenári totiž začal riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.

Británia má novú aplikáciu pre registráciu občanov Únie po brexite

Britské ministerstvo vnútra zamestnalo pre tento program 1500 pracovníkov a 400 telefonických operátorov, ktorí budú pomáhať ľuďom pri podávaní žiadostí.

Vyššie clá ale pochopiteľne dopadnú na všetkých slovenských vývozcov na ostrovy. Zoznam komplikácií budú musieť ešte doplniť o oslabovanie libry a zhoršenie hospodárskych podmienok.

Zahraničný obchod je plne v kompetencii Európskej komisie, čo znamená, že Slovensko v tomto prípade nemôže konať na vlastnú päsť. Vláda sa chce na nové podmienky v obchode so Spojeným kráľovstvom pripravovať spolu s Komisiou a ostatnými členskými štátmi.

Slovenským firmám chce vláda pomôcť sprostredkovaním informácií o obchode s tovarom a službami, nových clách a daniach. Odporúča im, aby „flexibilne reagovali na vznikajúcu situáciu a aktívne preskúmali možnosti ako čeliť, resp. predísť prípadným negatívnym vplyvom tvrdého brexitu“.

Dopady na rozpočet

V Dohode o vystúpení sa Brusel s Londýnom dohodol aj na finančnom vyrovnaní. Britská vláda odhaduje, že po brexite do rozpočtu EÚ zaplatí asi 44 miliárd eur. Dnes nie je jasné, ako sa k svojim záväzkom postaví v prípadne neriadeného brexitu.

Výpadok britského príspevku by sa teoreticky mohol odzrkadliť na výške slovenského eurofondového balíku. Hoci vláda pripúšťa tlak čistých prispievateľov (štáty, ktoré do európskeho rozpočtu odvádzajú viac, ako čerpajú) na revíziu dlhodobého rozpočtu EÚ, eurofondy by ale podľa nej nebudú „bezprostredne ovplyvnené.“ Z politiky súdržnosti EÚ má Slovensko na roky 2014 až 2020 k dispozícii 15,3 miliardy eur.

Návrh "rozvodovej" dohody s Britániou v kocke

Európska únia zverejnila návrh 585 stranovej dohody s Veľkou Britániou o podmienkach jej vystúpenia. Obsahuje režim pre prechodné obdobie, ktoré umožní obom stranám pripraviť sa na obdobie po roku 2020.

Rozpočtovú dieru po brexite podľa vlády najpravdepodobnejšie dofinancujú členské štáty, čo by znamenalo „zvýšenú finančnú záťaž“ pre ich národné pokladnice. Zníženie celkového rozpočtu EÚ považuje za menej pravdepodobnú možnosť, nakoľko by si vyžadovala jednomyseľnú zhodu dvadsaťsedmičky na revízii Viacročného finančného rámca (rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020).

Takáto alternatíva, pripúšťa vláda, by bola pre Slovensko „náročná na technický prepočet“ a vyžiadala by si znovuotvorenie Partnerskej dohody, ktorá rámcuje čerpanie eurofondov a Spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Doprava

Ak by bol britský odchod úplne neriadený, spôsobilo by to veľké problémy pre všetky druhy dopravy. Znovuzavedenie hraničných kontrol by prinieslo výrazne zdržanie kamiónovej dopravy na hraniciach s Úniou. Ďalším dôsledkom je narušenie dodávateľských reťazcov, prípadne ohrozenie výroby.

Bez uzatvorenia dohody o vystúpení stratia slovenskí nákladní dopravcovia prístup na britský trh, čo by podľa vlády v praxi „vážne narušenie toku tovarov“. Únia by sa podľa materiálu nemala spoliehať len na medzinárodný systém licencií CEMT (Multilaterálny systém kvót Európskej konferencie ministrov dopravy), ktorý stanovuje pravidlá cezhraničnej nákladnej dopravy.

Dôsledky tvrdého brexitu pocíti aj Slovensko, vláda chystá opatrenia

Britský trh je dôležitý hlavne pre slovenské automobilky a výrobcov elektroniky. Vystúpenie Británie bez dohody s Úniou skomplikuje život aj slovenským autodopravcom.

„V záujme čo najmenšieho narušenia leteckej a cestnej dopravy pre prípad odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody bude potrebné pripraviť, prijať, koordinovať a vykonať všetky potrebné opatrenia, primárne na úrovni EÚ, resp. v úzkej koordinácii s Európskou komisiou a v prípade potreby tiež bilaterálne,“ píše sa v dokumente.

Európska komisia v decembri predstavila opatrenie, ktoré by v prípade bezdohodového odchodu Británie, aspoň dočasne umožnilo dopravcom preparovať tovar medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom bez povolenia.

„Nariadenie považujeme za primerané, pretože zabráni neprimeraným narušeniam konektivity a prevádzkovateľom cestnej nákladnej dopravy v Európskej únii sa zaručia rovnaké podmienky hospodárskej súťaže,“ píšu autori vládneho materiálu.