Voľný obchod áno, voľný pohyb osôb nie. Ako vyzerá britský návrh vzťahov po brexite?

Vláda Theresy Mayovej sa dohodla na novom návrhu pre brexit. [Defence Images / Flickr]

Nový, britský návrh brexitu predpokladá, že Spojené kráľovstvo bude aj po vystúpení z EÚ tvoriť so zvyškom bloku zónu voľného obchodu. Tá by by sa mala týkať tovaru, nie však služieb, ktoré predstavujú prevažnú časť britskej ekonomiky.

Vláda Theresy Mayovej je rozdelená na niekoľko frakcií, ktoré presadzujú rozdielne verzie brexitu. Niektorí politici volajú po tvrdom rozvode s Európskou úniou, iní, naopak, chcú medzi Bruselom a Londýnom zachovať úzke vzťahy. V piatok (6. júla) sa obidva tábory dohodli na spoločnom postupe.

Britská vláda chce zrušiť voľný pohyb osôb, flexibilne regulovať odvetvie služieb a odstúpiť od spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pripravuje sa aj na scenár bez spoločnej dohody.

Mayová chystá tretí návrh obchodnej dohody s Úniou po brexite

Obidva návrhy obchodných vzťahov s európskou dvadsaťsedmičkou, ktoré doteraz vypracovala britská vláda, Brusel zmietol zo stola. Tlak na kabinet Theresy Mayovej stúpa.

Nový plán však tiež berie na vedomie niekoľko sľubov, ktoré britská vláda dala svojim občanom – koniec právomocí Európskeho súdneho dvora v oblastiach, kde Británia nechce ďalej zdieľať spoločné pravidlá, vlastnú kontrolu migrácie a vlastnú obchodnú politiku. Vláda chce tiež predísť kontrolám na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskom a ochrániť dodávateľské reťazce.

Spoločné pravidlá v obchode

Spojené kráľovstvo a Európska únia by si podľa návrhu zachovali „spoločný súbor pravidiel  pre tovary vrátane poľnohospodárskych a potravinárskych produktov“. Londýn by podľa návrhu súhlasil s „pokračujúcou harmonizáciou“, ktorá by sa týkala iba pravidiel potrebných pre zníženie napätia na hraniciach.

Nový plán by mal umožniť bezproblémový obchod s poľnohospodárskymi a potravinárskymi produktmi, vrátane tých z odvetvia rybolovu. Rovnako by mal ochrániť integrované dodávateľské reťazce a procesy, ktoré sú nevyhnutné napríklad pre automobilový priemysel.

Jaguar varoval pred zlou dohodou o brexite

Britskú automobilku, ktorá investuje aj na Slovensku, by tvrdé prerušenie vzťahov medzi Spojeným kráľovstvom a Európskou úniou mohlo stáť 1,2 miliardy eur.

Londýn očakáva, že bude mať „silnú úlohu“ pri tvorbe medzinárodných noriem, ktoré sú základom týchto pravidiel.

Britský parlament si tiež vyhradzuje právo odmietnuť akékoľvek nové pravidlá, pričom uznáva, že to môže mať „dôsledky pre prístup na trh, bezpečnostnú spoluprácu alebo bezproblémovú situáciu na hraniciach“.

Spojené kráľovstvo by tiež opustilo spoločné politiky v oblasti poľnohospodárstva a rybolovu.

Flexibilita služieb

Londýn by si ďalej ponechal regulačnú flexibilitu v rámci dôležitého odvetvia služieb, „kde sú najväčšie potenciálne obchodné príležitosti mimo Európskej únie“ výmenou za obmedzený prístup na trh EÚ.

Vláda sa vo svojom návrhu pripravuje aj na koniec súčasných pravidiel týkajúcich sa cezhraničnej činnosti, vďaka ktorým môžu britské finančné firmy slobodne pôsobiť v dvadsaťosmičke štátov EÚ. Zároveň v ňom navrhuje opatrenia, ktoré „zachovajú vzájomné výhody plýnuúce z integrovaných trhov a ktoré ochránia finančnú stabilitu“.

Britské firmy chcú dodržiavať pravidlá Únie aj po brexite

Väčšina britských firiem chce aj po brexite dodržiavať európske pravidlá. Ukázala to doposiaľ najpodrobnejšia analýza, ktorej cieľom bolo zistiť, o čo by sa podľa firiem malo Spojené kráľovstvo usilovať na rokovaniach.

Štandardy a hospodárska súťaž

Británia by sa právne zaviazala k spoločným pravidlám o štátnej pomoci a uzatvorila by „dohodu o spoulpráci medzi regulačnými orgánmi“ v oblasti hospodárskej súťaže.

Obe strany by sa súčasne museli dohodnúť na dodržiavaní prísnejších regulačných noriem pre životné prostredie, zmenu klímy, sociálnu oblasť a zamestnanosť či ochranu spotrebiteľa.

Európsky súdny dvor

Brusel a Londýn by vytvorili „spoločný inštitucionálny rámec“, ktorý by garantoval jednotný výklad ich právnych dohôd.

Túto úlohu by mohli vykonávať britské súdy, ktoré „by brali ohľad na judikatúru EÚ“ v príslušných oblastiach. Európsky súdny dvor by v Spojenom kráľovstve už nemal žiadne právomoci.

Obe strany by sa mali dohodnúť na spôsobe riešenia sporov – napríklad prostredníctvom nezávislej arbitráže, ktorá by bola záväzná.

Colné režimy a voľný obchod

Londýn navrhuje, aby sa „uplatňovali clá a obchodná politika Spojeného kráľovstva na tovary určené pre Spojené kráľovstvo a clá Európskej únie a jej obchodná politika na tovary určené pre EÚ“.

Tvrdý či mäkký brexit. Aké možnosti má Británia? (INFOGRAFIKA)

Európska únia a Británia plánujú po marcovom summite Európskej rady odštartovať rokovania o podobe budúcich obchodných vzťahov. V októbri by obidve strany chceli predstaviť finálny rámec určujúci vzájomné vzťahy po brexite. Aké sú možnosti?

Takéto opatrenie, ktoré by sa zavádzalo postupne, by odstránilo potrebu colných kontrol medzi Britániou a Európskou úniou – „ako keby tvorili kombinované colné územie“.

Londýn by tak mohol kontrolovať svoje vlastné sadzby a uzatvárať obchodné dohody s krajinami, ktoré nie sú členmi Únie – vrátane „potenciálneho“ pripojenia sa k 11-člennému trans-pacifickému partnerstvu.

Voľný pohyb osôb

Británia chce ukončiť voľný pohyb ľudí, no navrhuje, aby občania Spojeného kráľovstva a Európskej únie mohli naďalej cestovať a žiadať o štúdium a prácu na území toho druhého.

Verzia bez dohody

Britská vláda uviedla, že dosiahnutie spoločnej dohody je v záujme oboch strán.

Avšak „vzhľadom na krátke obdobie, ktoré zostáva pred záväzným koncom rokovaní na jeseň sme sa dohodli, že urýchlime prípravy“ pre celý rad možných scenárov, vrátane takého, kedy by sa nepodarilo uzatvoriť žiadnu dohodu.

Británia bude musieť zaplatiť účet za brexit aj bez dohody o obchode

Britskí zákonodarcovia chcú, aby platby EÚ, ktoré budú pokračovať po vystúpení Spojeného kráľovstva, boli podmienené uzavretím obchodnej dohody. Podľa Únie však ide o dve rozdielne veci.