Vynútená prestávka parlamentu bola neodôvodnená a nezákonná, rozhodol britský najvyšší súd

Predsedníčka Najvyššieho súdu Brenda Haleyová. [EPA/Britský najvyšší súd.]

Senát Najvyššieho súdu Spojeného kráľovstva o neplatnosti postupu premiéra Borisa Johnsona rozhodol jednohlasne. Predseda dolnej komory britského parlamentu John Bercow zvolal prvú poslaneckú schôdzu už na stredu.

Pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Borisom Johnsonom krátko pred vystúpením Británie z EÚ, bolo nezákonné. K tomuto záveru dospel britský Najvyšší súd, ktorý zverejnil svoje rozhodnutie v utorok.

Informovala o tom spravodajská stanica Sky News a svetové tlačové agentúry.

Dôvody pozastavenia neboli vysvetlené

Predsedníčka Najvyššieho súdu Brenda Haleyová povedala, že 11-členný senát jednomyseľne rozhodol o nezákonnosti a neplatnosti Johnsonovho postupu. Predĺžená prestávka v činnosti zákonodarného zboru, ktorá bola stanovená od 10. septembra do 14. októbra, tak z právneho hľadiska neprebieha.

Podľa Haleyovej musí teraz o ďalších krokoch rozhodnúť predseda Dolnej snemovne parlamentu John Bercow. Ten bezprostredne po oznámení rozhodnutia vyhlásil, že Dolná snemovňa musí „urýchlene zasadnúť“.

Najvyšší súd rozhodoval o žalobách dvoch skupín odporcov odstavenia parlamentu pred tzv. brexitom, čím chcel podľa nich Johnson znemožniť súvisiacu rozpravu. Johnsonovi právnici trvali na tom, že ide o zákonný postup, bežne označovaný ako prorogácia.

Sudkyňa Haleová však konštatovala, že „súdu nebolo nijako vysvetlené, prečo je potrebné pozastaviť činnosť parlamentu na päť týždňov“. „Sme nútení dospieť k záveru, že toto rozhodnutie bolo nezákonné,“ vyhlásila podľa Sky News.

„Nebola to normálna prorogácia. Zabránila parlamentu plniť svoju normálnu úlohu,“ citovala z odôvodnenia agentúra DPA.

Johnson požiadal ešte v auguste kráľovnú Alžbetu II. o predĺženú prestávku v činnosti parlamentu pred novou schôdzou až do 14. októbra, keď budú zostávať do plánovaného odchodu Británie z EÚ už len dva týždne. Tento postup vyvolal odsúdenie zo strany opozície i časti konzervatívnych zákonodarcov, protesty v uliciach, žaloby i petíciu. Podľa kritikov si Johnson parlamentnú prestávku vynútil preto, aby mu poslanci nebránili uskutočniť brexit bez dohody.

Britský premiér trvá na tom, že Británia musí opustiť EÚ 31. októbra, či už s dohodou, alebo bez nej.

Poslanci sa môžu ísť do práce už v stredu

Podnet skupiny na čele s aktivistkou Ginou Millerovou, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd, zamietol 6. septembra londýnsky vrchný súd, ktorý však umožnil odvolacie konanie. Samostatné súdne konania v danej veci prebiehali aj v Severnom Írsku a Škótsku.

Zatiaľ čo severoírsky súd žalobu zamietol, najvyšší civilný súd Škótska konštatoval nezákonnosť Johnsonovho postupu a snahu „mariť“ prácu zákonodarcov, konečné rozhodnutie o neplatnosti však prenechal takisto Najvyššiemu súdu v Londýne.

Samotná Millerová označila utorkový verdikt za víťazstvo pre parlamentnú suverenitu. „Dnešný rozsudok potvrdzuje, že sme krajina riadiaca sa zásadami právneho štátu,“ povedala podľa Sky News pred budovou súdu. Dodala, že Johnson musí už „zajtra otvoriť brány parlamentu“.

Reakcie EÚ

Tento zámer nakoniec potvrdil aj predseda Dolnej snemovne britského parlamentu John Bercow. Po zverejnení verdiktu ohlásil, že poslanci musia zasadnúť do poslaneckých lavíc čo najskôr. Termín prvej schôdze stanovil už na nasledujúci deň (streda 25. septembra) o 12.30.

Na nový vývoj situácie v Británii okamžite zareagovali aj politici zo zbytku Únie.

Podľa slov koordinátora Európskeho parlamentu pre brexit Guya Verhofstadta sa má britská demokracia k svetu. „Parlamenty by v skutočne demokratickom zriadení nemali byť umlčiavané,“ vyhlásil Verhofstadt s tým, že už nechce v živote od „Borisa Johnsona alebo iného podporovateľa brexitu počuť, že EÚ je nedemokratická“.

Európska komisia naproti tomu rozhodnutie britského súdu nechcela komentovať. „Neprináleží nám komentovať vnútorné záležitosti členského štátu,“ odkázalo médiám tlačové oddelenie Komisie.