Vyšehradská štvorka v brexitovom pate

Lídri krajín V4 na stretnutí s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom pred summitom EÚ. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Tri roky po referende o brexite zostáva Spojené kráľovstvo členom EÚ. Dohoda o odchode, o ktorej sa Británia a Únia rokovali takmer dva roky, totiž napriek trom pokusom zatiaľ neprešla britským parlamentom. Novým dátumom vystúpenia je teraz 31. október.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Za súčasnú patovú situáciu okolo brexitu sú podľa odborníkov zodpovedné obidve strany. Hlavný podiel viny ale pričítajú Spojenému kráľovstvu.

„Situácia okolo brexitu je tak komplexná a mnohovrstevná, že ukázať na jedného jediného vinníka by bolo až prílišným zjednodušením. Každá strana nesie určitú časť viny,” hovorí odborníčka na britskú politiku Monika Brusenbauch Meislová z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. Pripúšťa však, že jednou z príčin dnešnej patovej situácie sú navzájom si odporujúce ciele, ktoré premiérka Theresa Mayová vytýčila.

„V skratke, chce opustiť jednotný trh a colnú úniu a zároveň nemať medzi Severným Írskom a Írskom tvrdú hranicu, čo sa do značnej miery vzájomne vylučuje,“ vysvetlila Brusenbauch Meislová.

Dôsledky tvrdého brexitu pocíti aj Slovensko, vláda chystá opatrenia

Britský trh je dôležitý hlavne pre slovenské automobilky a výrobcov elektroniky. Vystúpenie Británie bez dohody s Úniou skomplikuje život aj slovenským autodopravcom.

Niektorí vrcholní predstavitelia ale majú opačný názor. Keď v polovici marca britský parlament druhýkrát odmietol rozvodovú dohodu, predseda slovenského parlamentu Andrej Danko povedal, že za to môže EÚ, ktorá podľa jeho slov už dva roky situáciu „nedokáže vyriešiť. Tvrdí, že Únia preto musí prejsť reformou. „Absolútna neschopnosť lídrov EÚ ukazuje, že Únia musí prejsť komplexnou reformou a výmenou poslancov. Znova sa potvrdzujú slová predsedu Andreja Danka o tom, že v Európskom parlamente by mali sedieť volení zástupcovia národných parlamentov,“ povedal médiám Dankov hovorca Tomáš Kostelník.

Slovenská vláda po celú dobu brexitových rokovaní napriek tomu plne podporuje vyjednávací tým Európskej komisie pod vedením Michela Barniera. Podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslav Lajčáka je vyrokovaná dohoda dobrá a nevidí žiadny dôvod čokoľvek na nej meniť. „Myslieť si, že je niekde v špajze na poličke lepšia dohoda a my sme na ňu za dva roky neprišli, mi pripadá trochu zvláštne. A hlavne je to vyrovnaná dohoda, čiže miera výhod a záväzkov musí byť na tej istej úrovni,“ vysvetli Lajčák.

Inšpirácia brexitom?

Maďarský premiér Viktor Orbán využíva brexitové referendum z júna 2016 vo svojej kritickej rétorike voči Únii. Odchodom Británie z Únie sa Orbánovi otvára možnosť tlačiť euroskepticizmus ďalej smerom na východ, a posilňovať tak nacionalistický hlas vyšehradskej štvorky.

Orbánova vláda navyše nesprávne využíva brexit v kontexte debaty o migračnej kríze. Referendum o brexite totiž nevyhrali kritici európskej migračnej politiky, ale tí, ktorí sľubovali koniec prílivu pracovnej sily zo strednej a východnej Európy do Veľkej Británie. „Jean-Claude Juncker ako európsky líder zlyhal. Nebol schopný presvedčiť Britov, aby zostali v EÚ. Zároveň sa mu nepodarilo zastaviť migrantov pred unijnými hranicami“ vyhlásil v apríli maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó.

V tomto ohľade sa tak brexit stal vhodným nástrojom maďarskej vlády na presadzovanie svojich protieurópskych postojov.

V Českej republike zase zaznievali hlasy volajúce po usporiadaní referenda, podobne ako to bolo v Británii. Dnes už je ale situácia značne odlišná. „To sa dá pričítať okrem iného prieťahom vo výstupových rokovaniach a ich obrovskej zložitosti, chaose a nepredvídateľnosti. Tento vývoj napokon kopíruje aj trend pozorovateľný v ostatných členských krajinách EÚ, kedy v mesiacoch nasledujúcich po referende panovali v niektorých kruhoch vážne obavy z dominového efektu a okrem možnosti czexitu sa hovorilo napríklad aj o frexite, grexite, nexite či swexite. Teraz sa však zdá, že politické subjekty propagujúce odchod z EÚ zvolili vyčkávaciu taktiku a čakajú, ako výstupový proces s Veľkou Britániou vlastne dopadne,“ upresnila Brusenbauch Meislová.

Bude Boris Johnson novým britským premiérom a čo by to znamenalo pre brexit?

Novým britským premiérom bude takmer určite niektorý zo zástancov tvrdého brexitu. Ak sa nový predseda vlády rozhodne opustiť Európsku úniu bez dohody, britský parlament mu už v tom nemá ako zabrániť. 

Jedinou politickou stranou zastúpenou v českom parlamente, ktorá podporuje takzvaný czexit, je strana Slobody a priamej demokracie (SPD). „U tejto strany je inšpirácia Spojeným kráľovstvom očividná – podľa svojho programu chce rokovať o zmene podmienok členstva Česka v EÚ. (…) V jej programe doslova stojí ´Odídeme po vzore Anglicka´,“ dodáva odborníčka.

Napriek sporu poľskej vlády s Európskou komisiou ohľadom princípov vlády práva a aj napriek častej kritike poľských politikov na adresu EÚ, ktorá je podobná tej maďarskej, nie je pre väčšinu poľských predstaviteľov „polexit“ východiskom. Ani samotný brexit výraznejšie neovplyvnil vnútroštátnu debatu o členstve v Únii. Poliaci totiž zostávajú jedným z najviac proeurópskych národov v EÚ. Členovia vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) preto otvorene hovoria, že ich členstvo v EÚ nie je ohrozené. „Členstvo v EÚ je pre poľský patriotizmus žiadúci. To však neznamená, že budeme so všetkým súhlasiť,“ povedal predseda PiS Jaroslaw Kaczynski.

Odchádza kľúčový partner

Pre poľskú, maďarskú vládu a slovenskú vládu ja Británia strategickým partnerom pri obrane národnej suverenity. Dôležitým faktorom je však aj ekonomika. Poľsko a Spojené kráľovstvo boli spojenci hlavne v oblasti jednotného trhu EÚ, predovšetkým ale v otázke služieb. „Máme tiež podobný postoj k jednotnému digitálnemu trhu alebo všeobecne v obrane jednotného trhu bez protekcionistických opatrení. Pre Londýn a Varšavu bola dôležitá i rovnováha medzi členmi a nečlenmi eurozóny,“ zhodnotil poľsko-britské vzťahy expert z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM) Przemysław Biskup. Vzhľadom k tomu, že Británia bola najväčším obrancom krajín, ktoré doposiaľ neprijali euro, obavy z oslabenia rovnováhy medzi členmi a nečlenmi eurozóny zdieľa Poľsko, Česko i Maďarsko.

Hlavný poradca britsko-poľskej obchodnej komory Michael Dembinski tiež pripomína, že Veľká Británia dlhú dobu bola jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Poľska. „Má to dva dôvody. V prvom rade si britskí exportéri kvôli obavám z tvrdého brexitu robia zásoby najrôznejších výrobkov. Druhým dôvodom je zníženie importu poľského mäsa do Česka, ktorý viedol k tomu, že Briti (v dovoze mäsa) predbehli Česko,“ upresnil Dembinski. Primárny trh pro export poľského tovaru leží dlhodobo v Nemecku.

Experti sa ďalej zhodujú, že z krajín Vyšehradu pocíti dopady na zahraničný dopyt hlavne slovenská ekonomika. Spojené kráľovstvo je totiž pre Slovensko jedným z kľúčových obchodných partnerov. Celkový export zo Slovenska do Británie predstavuje päť percent slovenského HDP. V roku 2017 Slovensko vyviezlo na britské ostrovy výrobky za päť miliárd eur, čo predstavuje šesť percent celého slovenského exportu. Británia je tak šiestym najväčším odberateľom slovenskej produkcie.

Slovenská vláda sa musí pripraviť na všetky scenáre brexitu, firmy sú zatiaľ vlažné

Rýchlosť a intenzita príprav na zmiernenie dôsledkov brexitu sa medzi členskými krajinami EÚ líši. Slovenská vláda verí v riadený odchod Veľkej Británie, no pripravuje sa aj na najhorší scenár. Prioritou je zaistenie práv Slovákov žijúcich v Británii. Najkritickejšou oblasťou je doprava.

Medzi hlavnými slovenskými vývoznými artiklami smerujúcimi na ostrovy sú osobné automobily, súčiastky a časti a príslušenstvo motorových vozidiel, ropné plyny a iné plynné uhľovodíky, monitory, projektory a televízie. Väčšinu týchto sektorov zasiahne brexit aj v Česku a Poľsku.

„Z pohľadu Slovenska, ako proexportne orientovanú ekonomiku, je najdôležitejšie zaistiť čo najlepšie podmienky pre vývoz áut,“ vysvetľuje hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano.

Hoci britsko-maďarské obchodné väzby nie sú až na takej úrovni, odchod Británie bez dohody by mal bezpochyby vážny dopad aj na dlhodobý rast maďarskej ekonomiky. Podľa odhadov Erste Bank by tvrdý brexit mohol oslabiť ekonomický rast Maďarska o dva percentuálne body.

Brexit na Maďarsko doľahne hlavne v dôsledku závislosti krajiny na nemeckom vývoze, ktorý v súčasnej dobe tvorí 15 percent britského dovozu. Nemecký pokles spôsobí, že maďarský priemysel stratí významnú časť svojho trhu.

Okrem hospodárskych väzieb môže brexit Maďarsko zasiahnuť prostredníctvom globálneho hodnotového reťazca a oslabenia krajín, ktoré nemajú euro. „Viac ako 75 percent maďarského exportu mieri do ostatných únijných štátov. Brexit by oslabil rast EÚ v strednodobom horizonte a tým by tak mal nepriamo negatívne dopady aj na zahraničný dopyt po maďarskom priemysle. Týmto rizikám sa môžeme vyhnúť len vtedy, ak sa s Britániou uzatvorí dohoda o colnej únii,“ uviedla pre Political Capital maďarská politologička Szabina Maguireová.

Brexit môže tiež výrazne skomplikovať aktivity českých podnikov, ktoré obchodujú s Veľkou Britániou. „Najväčšie problémy môžu mať podniky, ktoré pôsobia v leteckom a kozmickom alebo automobilovom priemysle, výrobcovia zdravotníckej techniky, elektrotechniky, či výrobcovia optických prístrojov,“ vysvetlila Eva Veličková zo Zväzu priemyslu a dopravy ČR (SP ČR). Podľa nej by mal brexit dopad aj na maloobchodné reťazce a e-shopy závislé na rýchlom pohybe tovaru obidvomi smermi. „Najviac sa obávajú podniky, ktoré sú zásadne napojené na dodávateľské reťazce v rámci EU, pretože ich zasiahne aj nepriamy vplyv – napríklad cez pokles objednávok inde v EU,“ upozornila hovorkyňa SP ČR.

Najlepší scenár pre brexit

Najlepším riešením situácie okolo brexitu by pred všetky krajiny Vyšehradu bolo jeho odvolanie. Táto možnosť je ale veľmi nepravdepodobná. Druhým preferovaným scenárom sa preto ukazuje colná únia. Treťou možnosťou, na ktorej sa Vyšehrad zhoduje, je uzatvorenie komplexnej obchodnej dohody medzi európskou dvadsaťsedmičkou a Britániou po vzore únijnej dohody s Kanadou (tzv. CETA). Podľa predsedu Ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Ladislava Vaškoviča je najpravdepodobnejším východiskom brexitu odchod bez dohody alebo dohoda o voľnom obchode s nulovými clami. „Druhý scenár by mal za následok nižšie netarifné náklady v porovnaní s prvým scenárom, a tak aj o niečo menej negatívny dopad na ekonomiky účastníkov. uviedol pre EURACTIV.sk.

Podľa Kryštofa Kruliša, analytika Asociace pro mezinárodní otázky (AMO), by brexit s vyrokovanou dohodou obsahujúcou prechodné obdobie, ktorá ale ešte nezískala súhlas britského parlamentu, výrazne nezasiahla žiadny sektor. Ako však hovorí, treba si uvedomiť že „Spojené kráľovstvo už nebude zastúpené v inštitúciách EÚ. Ďalší postup bude záležať na tom, aký dlhodobý vzťah sa EÚ a Spojenému kráľovstvu podarí dohodnúť,“ uzavrel Kruliš.