Začalo sa rakúske predsedníctvo, prioritou majú byť aspekty európskej bezpečnosti

Sebastian Kurz, Donald Tusk, Boyko Borissov. [Twitter / Boyko Borissov]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Rakúske plány na čele EÚ

Viedeň prebrala od Sofie symbolické žezlo predsedajúcej krajiny 1. júla na slávnostnom ceremoniále v Alpách. Mottom jej šesťmesačného predsedníctva v Rade Európskej únie bude Európa, ktorá ochraňuje.

„Európska únia musí byť schopná a spôsobilá na to, aby garantovala mier a bezpečnosť. Pre svojich občanov tak musí zabezpečiť aj konkrétne výsledky,“ uviedol rakúsky veľvyslanec na Slovensku, Helfried Carl počas oficiálneho predstavenia rakúskeho predsedníctva v Bratislave.

Ladislav Miko, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku pripomenul, že motto Viedne na najbližšieho pol roka je prepojené aj na iniciatívu Európskej komisie pod názvom EÚ ochraňuje.

„Táto kampaň je o ochrane a bezpečnosti Únie, ako aj jej občanov v štyroch oblastiach: globálna stabilita a migrácia, zločiny a terorizmus, ekonomická situácia, a zdravie a životné prostredie,“ vysvetlil Miko.

Európa, ktorá ochraňuje

Rakúsko preberá predsedníctvo od Bulharska v čase opätovného kumulovania napätia v otázke riešenia migračnej vlny, v pokročilom štádiu rokovaní o brexite, ale aj počas živej debaty o ďalšom smerovaní názorovo pestrej Únie. Viedeň sa pritom bude chcieť držať zásady, ktorú si z Junckerovej ponuky ďalšieho smerovania Únie v minulom roku vybralo: robiť spolu menej, no omnoho efektívnejšie.

„EÚ sa má zameriavať na veľké otázky, ktoré si vyžadujú spoločné riešenie a menej na malé otázky, na ktoré si vedia odpovedať jednotlivé členské štáty alebo regióny samé,“ uviedol rakúsky veľvyslanec na Slovensku.

Rakúsko hľadá cestu k V4. Opozícia to vníma citlivo

Diplomacia novej rakúskej vlády akcentuje východné smerovanie. Naznačuje to prvá návšteva na Slovensku i neobyčajne priateľské prijatie maďarského premiéra vo Viedni.

Priorita bezpečnosti sa sústredí na tri oblasti.

Vnútorná bezpečnosť a boj proti nelegálnej migrácii, teda prvá z trojice priorít rakúskeho predsedníctva, má zastrešiť oblasti ako posilňovanie vonkajších európskych hraníc a agentúry Frontex, spolupráca s tretími krajinami a pomoc tým, ktorí pred príchodom do Európy potrebujú ochranu, ale aj zlepšovanie spolupráce medzi bezpečnostnými zložkami a posilňovanie boja proti terorizmu a radikalizmu.

Bezpečnosť v oblasti udržania európskej prosperity a konkurencieschopnosti prostredníctvom digitalizácie je druhou rakúskou prioritnou oblasťou. Spoločne s Komisiou sa chce aj Viedeň priblížiť k dokončeniu Jednotného digitálneho trhu, ktorý by mal fungovať na modernom a vyrovnanom regulačnom základe.

Rakúšania sa v oblasti digitalizácie chcú venovať aj témam ako zdaňovanie digitálnej ekonomiky, či legislatívne ukotvenie tohto moderného fenoménu. Vzhľadom na rastúcu konkurenciu, ktorá veľkou rýchlosťou nielenže dobieha, ale v niektorých oblastiach aj predbieha Európu, chce Rakúsko v Rade potlačiť do popredia témy ako rozširovanie mobilnej siete a broadbandu, rozvoj služieb eGovernmentu, či dokončenie nariadenia o kybernetickej bezpečnosti.

Treťou prioritnou oblasťou je snaha zaistiť bezpečnosť európskeho susedstva najmä na západnom Balkáne a v juhovýchodnej Európe. Ani počas rakúskeho predsedníctva sa nemajú otvoriť negociačné rokovania s Albánskom a Macedónskom, Viedeň však bude pokračovať v intenzívnych rokovaniach s krajinami, ašpirujúcimi na členstvo v Únii, nakoľko ide aj o výzmanú prioritu predsedníckeho tria.

Očakáva sa, že v súvislosti s domácou politickou scénou a prevládajúcim anti-tureckým sentimentom v krajine sa nepohnú ani rokovania o vstupe Turecka do Európskej únie. Mnohí analytici dokonca predpokladajú, že Úniu čaká počas najbližšieho polroka ešte väčšie ochladzovanie vzťahov s Ankarou.

Rakúšania chcú v zahraničnej oblasti zabezpečiť intenzívnejšiu spoluprácu s partnermi v Afrike, Karibiku, či Pacifiku. Témou v Rade má byť aj obnovenie rusko-európskeho dialógu, či posilňovanie spolupráce v oblasti obrany, najmä v témach kybernetickej bezpečnosti a hybridných hrozieb.

Dramatický summit o migrácii sa skončil dohodou. Slovensko je spokojné

Lídri Európskej únie dosiahli potrebnú dohodu v otázkach migračnej politiky. Peter Pellegrini je so závermi summitu spokojný, keďže na Slovensko neprídu žiadni migranti bez súhlasu vlády. Je však ochotný pomôcť susedným krajinám.

Snaha uzavrieť čo možno najväčšie množstvo tém

Viedeň chce na Rade napredovať aj v debate o nastaveniach kohéznej politiky po roku 2020, posunúť sa pri tvorbe Únie kapitálových trhov. Rovnako plánuje predstaviť návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, či zintenzívniť negociácie o budúcnosti programu Erasmus +.

„Očakávania predsedníctva v Bruseli sú buď také, že krajina uzavrie toľko otvorených tém, koľko bude možné, alebo že ich v čo najlepšom stave rozpracovania odovzdá nasledujúcemu, rumunskému predsedníctvu,“ vysvetlil veľvyslanec Carl.

Únia sa novej, rakúskej krajne pravicovej vlády zatiaľ neobáva

Nová rakúska vláda vyhnala do ulíc tisíce protestujúcich, nie však toľko, ako naposledy, keď sa Slobodní dostali do rakúskeho kabinetu.

Rakúsko bude počas nasledujúceho pol roka v Bruseli organizovať viac ako 2 000 stretnutí, dve zasadnutia Európskej rady, 36 formálnych zasadnutí ministrov Únie a sedem plenárnych zasadnutí Európskeho parlamentu.

V predsedníckej krajine sa v septembri uskutoční tradičné stretnutie predsedov vlád členských krajín EÚ. Viedeň, Horné a Dolné Rakúsko, či Tyrolsko majú byť centrom trinástich neformálnych stretnutí ministrov. Krajina plánuje organizovať aj viac ako 300 ďalších predsedníckych podujatí.

Rakúsko bude Európsku úniu viesť po tretí krát. Prvý krát v roku 1998 Viedeň velila v období pred veľkým rozširovaním a vo Viedenskej stratégii pre Európu započala debatu o budúcnosti väčšej Únie. Radu tiež pripravovala na prijatie spoločnej meny.

V roku 2006 sa Rakúšania zamerali najmä na sociálne témy, vrátane podpory tvorby pracovných miest, či Európskeho sociálneho modelu.

Počas ostatných dvoch predsedníctiev rakúske vládne strany prišli o významnú časť podpory: najprv Viktor Klima z SPÖ a o sedem rokov Wollfgang Schüssel z ÖVP. Súčasná koalícia ÖVP – FPÖ by ale najbližších šesť mesiacov mala pod vedením Sebastiana Kurza ustáť svoju pozíciu.

Rakúsko predsedníctvo v Rade Európskej únie odovzdá 31. decembra Rumunsku.