Architekt Zaiček: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Martin Zaiček zo slovenskej komory architektov. [Martin Zaiček]

Pri nesprávnej obnove rodinných domov hrozí zakonzervovanie ich slabín ako je stiesnené a tmavé vnútorné prostredie, či zastaralé členenie interiéru. Architekti preto ponúkli spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií,  hovorí architekt MARTIN ZAIČEK. 

Martin Zaiček je expert Slovenskej komory architektov pre oblasť súťaží návrhov a rozvoj politík v oblasti architektúry. Pôsobí v neziskovej organizácii Spoločnosť Jaromíra Krejcara.Je autorom knižnej série sprievodcov architektúry 20. storočia pod názvom C20 ako aj spoluautor knihy Architektúra starostlivosti venovanej bohatým dejinám povojnovej kúpeľnej architektúry na Slovensku.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo je často ekonomicky a ekologicky výhodnejšie domy obnovovať než búrať 
  • ako súvisí kvalita budov a zmena klímy, 
  • aké sú najčastejšie typy domov na Slovensku,
  • prečo bolo nesprávne búrať rozostavanú nemocnicu na Rázcochách,
  • prečo by architektonická súťaž návrhov mala byť vo verejnom sektore štandardom. 

Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby

Na Slovensku aj v Európe sa majú v nasledujúcich štyri a pol roku preinvestovať obrovské finančné prostriedky na zvýšenie energetickej hospodárnosti rodinných domov aj verejných budov. Cieľom renovačnej vlny je dosiahnuť predovšetkým energetické úspory,  pretože budovy a stavebníctvo produkujú značnú časť emisií. Čo môže obnova budov a bežných rodinných domov priniesť okrem úspor energií? 

Súčasťou filozofie Plán obnovy a odolnost je investovať do znižovania energetickej spotreby, najmä do objektov z druhej polovice 20. storočia. Tie tvoria väčšinu stavebnej hmoty na Slovensku. Plán obnovy a odolnosti sa opiera o pravidlo “Do not significant harm” a teda “neškodiť”. V praxi to jednoducho znamená, že pri obnove budov by sme nemali spotrebovať viac primárnej energie a vyprodukovať viac emisií než takouto obnovou usporíme. Tým by sme  životné prostredie skôr poškodili, čo nerešpektuje základný princíp plánu obnovy – “neškodiť”.

Čo myslíte pod primárnou energiou?

Je to súčet všetkej energie, ktorú vložíte do investície alebo obnovy. Ak chcete namiesto starého objektu postaviť nový, energeticky lepší, mali by ste vypočítať rozdiel spotrebovanej energie na likvidáciu vzniknutého odpadu pri búraní budovy a výstavbe novej. Plán obnovy a odolnosti je preto z väčšej časti určený na obnovu existujúcich objektov, nie na výstavbu nových. Ak by to bolo naopak, mohol by spôsobiť zvýšenie emisií, a nie ich zníženie. 

Slováci chcú renovovať udržateľne. Na špičkové technológie však nemajú dosť peňazí

Slováci chcú podľa prieskumu pri obnove svojich domovov šetriť klímu a používať udržateľné výrobky a materiály. Investíciám do dlhodobých a udržateľných riešení, akými sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, však bránia nižšie príjmy.  

Nie sú niektoré budovy v takom zlom stave, že sa obnova neoplatí? 

Vlastníci domov postavených od 50. rokov 20.storočia  majú väčšiu tendenciu takýto objekt zbúrať a postaviť častokrát katalógový dom podľa nových štandardov a z nových materiálov. 

V rámci tvorby zodpovednej architektúry, ktorá prihliada na životné prostredie, sa snažíme ukázať, že pre naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti je lepšie investovať do existujúceho stavebného fondu. Energia sa tak využije na skvalitnenie a nie na likvidáciu objektu. Je to ekonomicky aj environmentálne racionálne. Aj staré budovy môžeme obnoviť do štandardov súčasnej doby. 

Do akej miery ovplyvňuje klimatická zmena uvažovanie architektov? 

V Inštitúte Slovenskej komory architektov vedieme diskusiu o tom, ako reagovať na súčasnú zmenu klímy vo vzťahu k architektúre. Veľkou témou je aj zelená politika architektúry. Architektúra čoraz viac zohľadňuje environmentálne aspekty, lebo od nich sa odvíja kvalitatívne hodnotenie celej stavby. Nejde len o samotnú spotrebu energie a jej znižovanie, ale o energiu, ktorá je zabudovaná priamo v materiáloch alebo bola použitá pri stavbe. To všetko musíme vziať do úvahy, keď hovoríme o emisiách v oblasti budov.  

Pri emisiách z budov sa väčšinou hovorí o tom, koľko znečistenia vyprodukuje napríklad piecka na tuhé palivo. Toto je niečo iné? 

Ide o energiu, ktorá bola použitá na výstavbu objektu či likvidáciu predošlej stavby. Hovoríme o takzvaných zabudovaných emisiách v celom životnom cykle stavby. V posledných rokoch bolo bežné stavanie spotrebnej architektúry. Príkladom je Apollo centrum, ktoré muselo byť po desiatich rokoch asanované kvôli statickým poruchám. Potrebujeme budovy z kvalitných materiálov s dlhým životným cyklom. Len tak dokážeme dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. 

Obnova budov môže pomôcť pri znižovaní energetickej závislosti na Rusku

Európska únia potrebuje posilniť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť. Jedným z overených riešení je aj obnova budov s cieľom znížiť spotrebu energie, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Architektonické návrhy budú súčasťou plánu obnovy

Ceny energií sa síce zvyšujú, ale nie je takáto hĺbková a komplexná transformácia drahým krokom naviac? 

Iba prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti  pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby mohli byť domy komplexne rekonštruované. Generálna rekonštrukcia domu, ktorý má sto metrov štvorcových nestojí menej ako desiatky tisíc  eur. To však neznamená, že nie je možné systémovo investovať do skvalitnenia kľúčových komponentov domov, akými sú strecha, obvodový plášť či výplne stavebných otvorov (okná, dvere). 

Staré domy majú často malé okná s nízkym tepelným odporom a tiež hrubé steny, ktoré chránili pred tepelnými stratami. Zároveň však vytvárajú tmavé a stiesnené vnútorné prostredie. Vďaka architektúre, technológiám a dostupným materiálom je možné  tieto domy otvoriť, presvetliť, aby ich vnútorné prostredie bolo porovnateľné so súčasnými novostavbami.

Je možné z plánu obnovy financovať aj skvalitnenie interiéru? 

Cieľom Plánu obnovy a odolnosti je najmä znižovanie energetickej spotreby. Architekti ukazujú, že zodpovedný prístup je nebúrať a naopak premyslene renovovať. Bez spoluúčasti obyvateľov, iba vďaka samotným dotáciám sa úroveň kvality bývania neposunie. Čiastočné opravy, ako napríklad zateplenie alebo výmena okien, iba konzervujú základné slabiny priestorov, za ktoré môžu materiálne nedostatky minulých desaťročí. To je možné zmeniť premyslenou obnovou.

Bežný človek chce primárne rekonštruovať svoj dom, aby zvýšil jeho hodnotu a znížil spotrebu energie. Ako sa vôbec dozvie, že by do toho mohol zahrnúť aj modernizáciu vnútorného prostredia?

Fakt, že plán obnovy nie je len o energetických úsporách si uvedomuje aj Slovenská agentúra životného prostredia. Oslovila Komoru architektov, aby sme pre plánovanú renováciu 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy vytvorili sériu architektonických súťaží pre najčastejšie sa vyskytujúce domy na Slovensku. 

Tých typov je však veľmi veľa, nie?

Od štyridsiatych rokov 20. storočia sa začalo na Slovensku vo veľkom stavať.  Keď sa pozriete do slovenských dedín zistíte, že sa často opakujú určité typy domov, ktoré môžu byť v tomto smere ľahko vyňaté a zadané ako téma pre architektonickú súťaž. 

Takže robíte katalóg, podľa ktorého sa tieto typové domy na Slovensku budú rekonštruovať?

Pre tieto typové domy budú architekti v súťaži navrhovať možné riešenia, ktoré ukážu ľuďom cestu ako komplexne pristúpiť k obnove svojej nehnuteľnosti.

Slovenská agentúra životného prostredia im potom tieto vizualizácie zadarmo poskytne? 

Cieľom tejto spolupráce je vytvoriť príklady osvedčených riešení. Ide o to, aby rekonštrukcia neskĺzla iba k zatepleniu, výmene okien a strechy, pretože to nie je trvalo udržateľné riešenie. Morálne opotrebovanie architektúry alebo interiéru znamená, že priestory nevyhovujú súčasným predstavám. Ľudia si napríklad radi prepájajú obývačku s kuchyňou alebo kúpeľňu so spálňou, čo nebolo štandardom starších stavieb. Chceme ukázať, že tieto domy majú v sebe zabudovanú energiu, ktorá má byť ďalej rozvíjaná a zhodnocovaná a nie zničená asanáciou a postavená nanovo. 

Pre koľko typov domov budete vytvárať návrhy? 

Momentálne máme vybrané tri typy domov. Jeden typ je jednopodlažný vidiecky dom na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou s dvoma oknami na čelnej fasáde. Druhý typ je viacgeneračný dom severných oblastí viacgeneračný (oravský dom) štvorcového pôdorysu s dvomi podlažiami a podkrovnými izbami. Tretí typ je dom kocka, ide o mestský dom s rovnou strechou

Všetky sú to domy podobného usporiadania, pretože vznikali v podobnom čase a v rámci predstavy o tom, ako má byť členenie priestoru organizované. Zároveň sú najčastejšie zastúpené v stavebnom fonde na Slovensku, väčšinou v pôvodnom stave alebo s minimálnymi zásahmi, ako zateplenie fasády. Tieto domy majú veľký potenciál, aby boli prenesené do ďalšieho životného cyklu. 

Nová smernica určí povinné energetické štandardy aj pre existujúce budovy

Podľa uniknutého návrhu smernice by mali všetky novo postavené budovy po roku 2030 produkovať nulové emisie. Minimálne energetické štandardy budú musieť spĺňať aj existujúce budovy prechádzajúce rekonštrukciou.

Zodpovednosť vo verejnej sfére je minimálna

Rekonštrukcie sa teda často robia nekvalitne, kde sú hlavné príčiny?

Slovenská komora architektov dlhodobo presadzuje súťaže návrhov, to znamená posudzovanie kvality diela už v prvom kroku obstarávania. Napríklad pri výstavbe verejnej stavby akou je univerzitný kampus, ktorého výstavba bude stáť desiatky miliónov eur, ide o zabudovanú energiu rovnú stovkám až tisícom rodinných domov. 

Napriek tomu je zodpovednosť vo verejnej sfére minimálna. Politika nového európskeho Bauhausu, ktorá je jednou s paralelných politík Plánu obnovy a odolnosti hovorí, že inovatívnosť v stavebníctve dosiahneme predovšetkým vďaka obstarávaniu cez architektonické súťaže návrhov používaním architektonických súťaží. To dlhodobo hovorí aj Slovenská komora architektov (SKA).

A počúvajú vás?

Žiaľ nie. Príkladom je obrovský projekt dostavby nemocnice na Rázsochách. Rozostavaný korpus nemocnice zbúrali, no nepostavili novú. Architekti opakovane upozorňovali, že by mal byť dôraz na kvalitu stavebného riešenia. A kvalitu dosiahneme tak, že porovnáme rôzne návrhy už v prvej fáze obstarávania – to znamená ísť cez  súťaž návrhov a  nie obstarávať projekt za najnižšiu cenu. Veď samotná projekcia je len malým percentom celej výslednej investície.

Prečo by mala byť architektonická súťaž lepším riešením? 

Ak ostaneme pri príklade nemocnice na Rázsochách, nikto nepreveril možnosti, aké ponúkala rozostavaná budova, či by sa niektoré jej časti dali využiť pri dostavbe alebo adaptácii novej nemocnice. Architektonická súťaž návrhov by mohla pomôcť, aby bola v celku alebo čiastočne celá stavba zachovaná, čím by sa ušetrili ako náklady, ale aj primárna a zabudovaná energia.

Kto túto prax dokáže zmeniť? Samospráva, ministerstvo projektanti? 

Sú to verejní obstarávatelia, teda verejné inštitúcie, samosprávy, príspevkové organizácie ako sú školy či univerzity. Tie majú svoju riadiacu štruktúru, ale predovšetkým je  to na štatutároch, ktorí rozhodujú o tom, aký postup zvolia. Takže v prípade ministerstiev sú to ministri, v samosprávach sú to primátori. Samozrejme majú na to zriadené odbory, nie je to len na nich. Častokrát prichádzajú s požiadavkami aj občania, ako budúci užívatelia, vtedy to spravidla funguje najlepšie. Bolo by fantastické, keby sa to stalo štandardom.

Koncentrácia CO2 v školských triedach dvojnásobne prekračuje povolené limity

Žiaci a učitelia trávia hodiny v nevetraných a hlučných triedach, čo zle vplýva na ich sústredenie, zdravie a imunitu, tvrdí analýza. Či pomôžu zlepšiť situáciu milióny určené na renovácie škôl je otázne. Kvalita vnútorného prostredia totiž nie je podmienkou ich čerpania.

Ako by to vyzeralo na príklade rekonštrukcie základnej alebo strednej školy?

Samospráva by v zadaní nevymenila len nevyhovujúce technické parametre, ale vyhlásila by súťaž, do ktorej sa zapoja architekti alebo inžinieri. Tí dokážu ponúknuť riešenie, ktoré aj takúto banálnu školu premení na stavbu pripravenú čeliť zmene klímy. 

Čo si pod tým máme konkrétne predstaviť?

Investície môžu smerovať do znižovania energetickej spotreby, ale aj zlepšovania vnútorného prostredia a priestorovej mikroklímy, zelených záhrad a átrií. Môžu to byť aj vodozádržné záhrady alebo strechy či tienenia fasád. To všetko zlepšuje pobytové aj energetické vlastnosti budovy. To je pri školách zvlášť dôležité.  

Minulý rok bola publikovaná štúdia, že deti sa jarné a jesenné mesiace učia v prehriatych triedach, kde sú tropické teploty. Ako sa s týmto dá vyrovnať pri rekonštrukcii školy?

Chladenie budov je rovnako energeticky náročné ako ich vykurovanie, ak nie viac. To znamená, že sa rozprávame aj o tom, ako sa bude dom správať počas letných mesiacov. K týmto otázkam potrebujeme pristupovať komplexne. Ak bude potreba manažmentu tepla v škole súčasťou súťaže návrhov, každý účastník to musí zohľadniť v navrhovanom riešení. 

Kto urobí toto ambiciózne zadanie? Odkiaľ to majú zadávatelia vedieť?

Môžu komunikovať so Slovenskou komorou architektov, od ktorej dostanú odporúčania ako to urobiť v rámci bezplatného poradenstva. Alebo si môžu najať externého človeka, ktorým im za veľmi nízke peniaze, v porovnaní s investíciou, dokáže poradiť. 

Odborník na budovy: Zateplenie a nové okná nezaručia, že sa deti budú v škole cítiť lepšie

Na Slovensko prídu nasledujúce roky stovky miliónov eur, za ktoré sa bude rekonštruovať veľké množstvo škôl. Prioritou je usporiť energiu, to však nezaručí nezávadné prostredie v triedach. Ak k tomu prirátame zmenu klímy, môžeme mať do budúcna problém, upozorňuje MIROSLAV ZLIECHOVEC.

Stúpajú ceny energií aj stavebných materiálov. Predstavuje to brzdu v plánoch?

Paradoxne je to motivácia, aby sa stavalo a renovovalo udržateľnejšie. Environmentálne najzodpovednejšie riešenie je nestavať. Výsledkom súťaže návrhov môže byť aj možnosť, že aj existujúci priestor sa dá vyriešiť efektívnejšie ako zákazka predpokladala. 

Dodnes sa stretávame s tým, že ľudia uvažujú o architektúre ako o niečom, čo je pekné, ale čo si nemôžu dovoliť. Do zlých riešení a postupov však často zabetónujú milióny eur. Takéto zle postavené alebo obnovené budovy bude nutné v krátkom čase potrebné sanovať alebo budú typologicky zastarané. Pritom by sa mohlo v súťaži návrhov objaviť riešenie, ktoré by bolo o polovicu lacnejšie.

Začínajú si to samosprávy uvedomovať?

Určite áno, dlhodobo komunikujeme súťaž návrhov ako jedinú preferovanú cestu pre získaní kvality vo verejnom obstarávaní. 

V roku 2015 boli na Slovensku iba tri súťaže návrhov, minulý rok ich bolo 35. Aj napriek tomu, že nás čaká volebný rok a niektorí zastupitelia už pochopili, že sa musia voličom prezentovať kvalitnými investíciami. Zároveň rastie aj vnútorná zodpovednosť úradov, ktoré sa profesionalizujú. Vedia, že je nejaká výzva a treba pripraviť projekty, z ktorých budú ťažiť aj ďalšie obdobia. Je jedno, kto bude vládnuť ďalšie obdobie, všetci žijeme v mestách a budovách, ktoré potrebujeme pripraviť na zmenu klímy. 

Partner