Odborník na budovy: Zateplenie a nové okná nezaručia, že sa deti budú v škole cítiť lepšie

Miroslav Zliechovec.

Na Slovensko prídu nasledujúce roky stovky miliónov eur, za ktoré sa bude rekonštruovať veľké množstvo škôl. Prioritou je usporiť energiu, to však nezaručí nezávadné prostredie v triedach. Ak k tomu prirátame zmenu klímy, môžeme mať do budúcna problém, upozorňuje MIROSLAV ZLIECHOVEC.

Miroslav Zliechovec je odborník na udržateľnosť a kvalitu vnútorného prostredia v budovách a pracuje v spoločnosti Saint-Gobain, ktorá vyvíja inovatívne riešenia pre stavebníctvo.

V rozhovore sa dočítate:

  • Prečo nižšie účty za energiu nie sú zárukou kvalitného prostredia v triedach,
  • prečo sa nesprávna renovácia môže školám predražiť,
  • ako s tým súvisí klimatická zmena,
  • prečo samosprávy pri obnove škôl nemyslia na správne vetranie tried,
  • a aké dôsledky má hlučná trieda na učiteľov.

Na obnovu verejných budov vrátane škôl by mali ísť nasledujúce roky stovky miliónov eur či už z plánu obnovy alebo eurofondov. Prioritou je v budovách ušetriť energiu a tým znížiť emisie. Stavební odborníci však upozorňujú, že kvalitná obnova nie je len výmene okien za plastové a o zateplení. O čom teda je?

Môže sa stať, že po čiastkovej alebo nekvalitnej obnove budovy budeme síce platiť nižšie účty za energie, ale budeme sa v nej zle cítiť. Hlučné vnútorné prostredie, vysoká koncentrácia oxidu uhličitého (CO2), prašnosť a zlé svetelné podmienky  do veľkej miery ovplyvňujú to, ako sa ľudia v budovách cítia. Nejde však len o pocity.

Zle podmienky vo vnútri budovy môžu ohroziť nielen sústredenie ale aj zdravie. Je logické, že cieľom správnej renovácii škôl ale aj iných verejných budov by malo byť dosiahnutie dobrého vnútorného prostredia.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Ak sa teraz nejaká škola zrekonštruuje, tak sa pravdepodobne najbližších 20 rokov nebude obnovovať. Stáva sa, že sú školy obnovené nekvalitne?

Naše dáta potvrdzujú, že pri obnove škôl sa často využívajú nesprávne postupy. Zateplením alebo výmenou okien sa môže stať, že „obálka“ budovy sa vzduchotesne utesní. Zníži sa tak výmena vzduchu a tým automaticky narastá vo vnútri koncentrácia oxidu uhličitého. Nevhodné zateplenie a neprávne zasklenie môžu zhoršiť aj teplotné a vlhkostné podmienky. Často sa tiež zabúda na to, že nesprávny výber izolácie môže zhoršiť akustické vlastnosti obvodových stien.

Z vašich dát vyplýva, že stav vnútorného prostredia v triedach nie je v súlade s platnými normami. Kde ste zistili najväčšie medzery?

Problémy boli vo všetkých oblastiach, no najväčší rozdiel medzi normou a realitou bola úroveň oxidu uhličitého v triedach. Optimálne hodnoty pre CO2 sú do 1000ppm (častíc CO2 na milión častíc vzduchu – pozn red.) no my sme namerali bežne tri až päť tisíc ppm.

Ďalším veľkým problémom je hladina akustického tlaku, teda hlučnosť v triedach. Nasleduje problém s tepelným komfortom, najmä prehrievanie tried v letných mesiacoch. Optimálna teplota v triede by mala byť okolo 23 stupňov Celzia. My sme namerali v extrémnych prípadoch teplotu aj 30 až 32 stupňov.

Jedným z najväčších problémov školských zariadení na Slovensku je teda vydýchaný vzduch?

Vieme, že vonkajšie prostredie má hladinu CO2 okolo 300 až 400 ppm, podľa toho kde sa nachádza, či je to centrum mesta alebo v blízkosti lesa. Horná hranica hladiny CO2 v miestnosti je tisíc ppm (častíc CO2 na milión častíc vzduchu). V triedach sme však namerali hodnoty od 3 tisíc do 5 tisíc ppm. Tieto hodnoty CO2 spôsobujú bolesti hlavy, únavu a stratu koncentrácie.

Ďalej sme zistili, že v slovenských školách sú prekročené limity aj pre prachové častice, ktoré sa dostávajú do tried nesprávnym vetraním. Slovensko má veľký problém so znečisteným ovzduším, ktoré spôsobuje práve vysoká koncentrácia prachových častíc PM2,5, PM5 a PM10.

Za nekvalitnú renováciu si školy priplatia

 

Ako ale motivovať samosprávy a školy, aby pri rekonštrukcii školy nezabudli na kvalitu vnútorného prostredia?

Dôležité je zmeniť prístup k obnove budov. Pri súčasnom nastavení sú zriaďovatelia pod veľkým tlakom, aby zlepšili energetickú hospodárnosť verejných budov. Orientujú sa preto len na zateplenie a výmenu okien, čo je stále veľmi dôležité a nechcem to nejako bagatelizovať. No zabúda sa pri tom na komplexný pohľad. Hĺbková obnova nie je len o oknách a zateplení, ale aj o výmene vykurovacieho zariadenia, ktorá by sa ideálne mala realizovať v kombinácii s núteným vetraním a rekuperáciou. Tak sa zabezpečí nielen dobrá energetická bilancia budovy, ale aj kvalitný vzduch v interiéri.

Takáto komplexná obnova však znamená aj vyššie investičné náklady, čo samosprávy môžu vnímať ako prekážku.

To je pravda. No musíme si uvedomiť, že ak sa škola neobnoví správne, vznikajú vysoké dodatočné náklady. Stáva sa, že školy s cieľom vyriešiť nedostatočnú kvalitu vzduchu a vysoké teploty, investujú do lokálnych klimatizácií a čističiek vzduchu.

Takéto riešenia sú v mnohých prípadoch nielen drahé, ale aj hlučné. Ak sa prehrievanie tried nerieši už pri rekonštrukcii školy, navrhujú a nakupujú sa rôzne interiérové tieniace riešenia a tie v mnohých prípadoch znižujú dávku denného svetla, ktorú deti potrebujú. Ak by sa na kvalitné prostredie v triedach prihliadalo už pri plánovaní rekonštrukcie, škola by predišla zbytočným dodatočným výdavkom.

Deti sa učia v prehriatych triedach. Komisia chce problém riešiť, vláda ho nevidí

Slovensko chce investovať v nasledujúcich rokoch stovky miliónov eur do renovácií škôl. Aj keď Komisia požaduje, aby boli peniaze vynaložené iba na klimaticky odolné projekty, pre vládu nie je kvalitné vnútorné prostredie škôl zatiaľ prioritou. 

Prečo samosprávy nezohľadňujú pri renováciách vetranie a tienenie?

Chýba povedomie o tom, že ak neriešime vnútorné prostredie škôl pri samotnej obnove budovy, zarábame si do budúcna na problém. Kľúčový je projektant, ktorý komunikuje so samosprávou a môže ju presvedčiť, aby rekonštrukcia školy bola kvalitná aj z dlhodobého hľadiska.

Ďalším problémom je, že mestá alebo vyššie územné celky nevedia, že napríklad z eurofondov môžu tieto opatrenia financovať a tiež nevedia, prečo by to mali robiť a čo od toho očakávať.

Ako sú štandardy vnútorného prostredia reflektované v legislatíve? Do akej miery sú záväzné?

Normy máme a mali by sa dodržiavať. Ak však nie sú vo vyhláške, tak majú len odporúčací charakter a nie sú záväzné. Veľké právomoci majú napríklad hygienici. Tí ak by chceli, mohli by zavrieť ktorúkoľvek budovu, pretože vo väčšine by našli problém s akustikou, s kvalitou vzduchu alebo s nedostatkom svetla.

V súčasnosti však na Slovensko prichádzajú prostriedky, za ktoré bude možné zrekonštruovať veľké množstvo škôl, ale aj nemocníc, či iných verejných budov. Bola by to škoda, ak by sme premeškali príležitosť urobiť to kvalitne.

Klimatizácia nerieši zlý vzduch v triedach

Akým spôsobom do tohto vstupuje klimatická zmena? Budeme mať pravdepodobne viac slnečných dní a tiež stúpa priemerná teplota. Vnímate to ako problém?

Žiaci sediaci pri oknách, ktoré sú najmä v letných mesiacoch prepaľované, tak sa určite necítia veľmi dobre a nedokážu sa sústrediť na vysvetľovanú látku. Štúdie hovoria o tom, že v prehriatych triedach klesá pozornosť žiakov až o 10 percent. Riešenie, ktoré sa ponúka, je klimatizácia. Tá je však energeticky veľmi náročná a paradoxne prispieva k zhoršovaniu zmeny klímy, lebo zvyšuje emisie.

Ale dosiahnu ochladenie prehriatej triedy.

Školy chcú na jednej strane vyriešiť prehrievanie, na druhej strane však môže klimatizácia vytvárať prievan a ochladzovať lokálne jedno miesto v triede. Preto sa ľudia často cítia v klimatizovaných miestnostiach horšie ako v neklimatizovaných.

Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

Aké sú ale pri súčasných stúpajúcich teplotách alternatívy ku klimatizácii?

Ideálne je, ak sa s možným prehrievaním budovy ráta už pri výstavbe alebo pri plánovaní výraznej rekonštrukcie. Samozrejmosťou by malo byť výber vhodnej izolácie obvodových konštrukcií. Kľúčové je tiež zvoliť správne druhy zasklenia, ktoré môže znižovať prehrievanie a zároveň prepúšťať dostatok denného svetla. Od samého začiatku sa dá navrhnúť externé tienenie, ktoré má byť aktívne a malo by dotieňovať stavbu. Ak zistíte, že potrebujete tienenie až vtedy, keď už je stavba dokončená, veľmi sa to predraží. Je to tiež technicky náročné.

V triedach väčšinou tienia závesmi.

Závesom vytvárame skoro úplné zatemnenie, čo nevplýva veľmi dobre na žiakov. Nebránia ani prehrievaniu, lebo teplo sa už dostalo do interiéru cez presklenie. Zároveň závesy predstavujú veľký potenciál zachytávania a následného uvoľňovania prachových častíc.

Vráťme sa k vydýchanému vzduchu v triedach. Prečo pre vyvetranie nestačí otvoriť okno?

Zlý vzduch je v triedach najmä v zime, keď sa kúri. Učitelia to riešia nárazovým vetraním. Ak sa však vetrá v zimných mesiacoch počas vyučovania, deti sediace pri oknách sú v prievane. Zároveň uniká teplo a z vonka preniká do triedy hluk.

Niektoré školy sú pri cestách, pri železničných tratiach alebo pri vonkajších ihriskách. Ak otvoríme okno, zvýšime  množstvo hluku z vonku. Problémom je aj to, ako dlho zvuk v triede doznieva. Ak je ozvena dlhšia, žiaci musia hovoriť hlasnejšie, aby sa počuli, čo môže narušovať výklad aj ich sústredenie ako aj sústredenie učiteľa.

V mnohých prípadoch sa tak porušujú maximálne hlukové limity, ktoré stanovuje aktuálna legislatíva. Riešením je v takýchto prípadoch nútené vetranie s rekuperáciou. Pri ňom totiž dodržíme potrebnú výmenu vzduchu, ale zároveň predídeme tepelným stratám a prenikaniu hluku z vonka.

To sú dosť pocitové veci, je možné to nejak zmerať?

Väčšinu parametrov vnútorného prostredia dokážeme celkom presne odmerať. Mnohé štúdie zo zahraničia ale aj zo Slovenska preukazujú priamy dopad hluku na zdravotný stav učiteľov a detí. Napríklad z niekoľkých štúdií vyplýva, že krvný tlak a srdečný tep učiteľov sa zvyšuje priamo úmerne s tým, ako sa zvyšovala hladina hluku v triede..

Ako to môže to škola ovplyvniť pri rekonštrukcii?

Na zateplenie sa môže použiť taký materiál, ktorý zlepší nepriezvučnosť konštrukcie. Pomôžu tiež kvalitné okná alebo povrchové úpravy stien a stropov, ktoré dokážu znižovať dobu dozvuku a zvyšovať zrozumiteľnosť reči. Odborníci na akustiku používajú špeciálne simulačné nástroje, ktoré pomáhajú navrhnúť správne materiály v triedach tak, aby bol výklad učiteľa dobre počuť a zároveň sa v rámci triedy nešíril nežiadúci zvuk.

 

Partner