Riaditeľ agentúry životného prostredia: Ľudia nie sú pripravení na obnoviteľné zdroje

Riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco.

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovenský plán obnovy: Ako budú vyzerať reformy v praxi?

Ak by sme uprednostnili tepelné čerpadlá pred plynovými kotlami, za pol miliardy eur by sme obnovili oveľa menej domov, hovorí riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia MICHAL MACO. Chudobnejšie domácnosti ani regióny zvýhodniť nemôžeme, tvrdí.

Riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) Michal Maco je zodpovedný za realizáciu obnovy 30 tisíc rodinných domov zo slovenského Plánu obnovy a odolnosti.

V rozhovore s ním sa dočítate:

  • ako chce zvládnuť prijatie desať tisícov žiadostí na obnovu rodinných domov,
  • prečo sa scvrkli počty plánovaných regionálnych centier a kedy začnú fungovať,
  • prečo nie sú ľudia na Slovensku psychicky ani finančne pripravení na obnoviteľné zdroje,
  • a ako chce do implementácie zapojiť odborníkov.

Rezort životného prostredia sľuboval desiatky regionálnych centier, aby boli čo najbližšie k ľuďom. Teraz hovoríme o desiatich. Čo sa zmenilo?

Pôvodne malo byť 20 centier. Desať veľkých a desať malých.

Prečo sa od toho upustilo?

Muselo by na to ísť viac peňazí, čiže by ostalo menej na samotnú obnovu rodinných domov. Ideálne by bolo, aby mal každý človek na Slovensku prístup k centru v okolí 60 kilometrov a aby sa v rámci hodinovej cesty dostal ku všetkým informáciám. Žiaľ, pri desiatich centrách to nie je možné. Z tohto pohľadu nebudú rozmiestnené ideálne.

Ak tých centier nebude dosť a nebudú dostatočne prístupné, neohrozí to celý program obnovy domov?

Dostali sme inštrukciu od Vlády Slovenskej republiky, koľko môžeme minúť. Na tento účel bolo vyčlenených 4,25 percenta z celkovej sumy, vychádza to z nastavenia eurofondov. Bolo nám povedané, že tento limit nemáme prekročiť.  

Takže k dispozícii máme 4,25 percenta vrátane technickej pomoci. V roku 2022 budeme prehodnocovať funkčnosť programu a zhodnotíme, čo treba zmeniť. Vtedy môžem zakročiť a nájsť spôsob, ako zdvihnúť intenzitu podpory. Ak uvidíme, že sa peniaze nemíňajú efektívne, tak vieme zmeniť mechanizmus. Ale až po súhlase Európskej komisie.

Plánované sú ďalšie regionálne centrá pre energetiku, Slovenská inovačná a energetická agentúra má svoje centrá pre program Zelená domácnostiam, ďalšie centrá pre udržateľnú energetiku chystá rezort hospodárstva, nebude to duplicitné?

Nemyslím si to. Keď príde občan ku nám, tak chce obnovu domu a nie pripojenie ku kanalizácii. Z hľadiska obnovy domu dostane všetko u nás. V ostatných centrách dostane iný typ produktov alebo ich cieľovou skupinou sú samosprávy.

Kde budú centrá umiestnené?

Pravdepodobne budú v nákupných centrách. Chceme nájsť lokalitu, ktorá bude ľahko prístupná. Musí tam byť možnosť bezplatne zaparkovať. Musíme myslieť na to, že ľudia budú do regionálnych centier chodiť aj z okolitých obcí.

Nie všetci majú auto. 

Preto to centrum musí byť pri autobusovej alebo železničnej stanici. Alebo pri dopravnom uzle, či záchytnom parkovisku. Pri tých desiatich centrách je to ale náročné.

Samosprávy majú problém s nedostatkom odborných kapacít. Ako budete zháňať zamestnancov vy?

Otváral som servisné centrá na viacerých miestach na svete a vždy som dával dôraz na metodológiu, ktorá je adaptovaná na kultúru v regióne. Pracovník dostane stostranovú knižku o tom, akým spôsobom funguje systém. Ďalej dostane dvojtýždňové intenzívne školenie a nakoniec absolvuje skúšku. Absolvovanie skúšky je predpokladom, aby mohol pracovať v našom centre. Raz ročne bude preškolený.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Odkedy začnú centrá fungovať?

Chceme to spustiť naostro od 1. júla 2022. Vtedy pôjdeme von s prvou výzvou.

Aké máte časové míľniky?

Približne v marci budúceho roka začneme naberať zamestnancov. Od apríla začnú prebiehať školenia. Chceme ľudí zamestnať už dva a pol mesiaca pred spustením schémy. Už teraz však začíname obsadzovať vedúce pozície. Potrebujeme mať štruktúru obsadenú zhora, aby bolo vedenie pri prijímaní stratégie a aby si ju osvojilo.

Teraz je otázka, či sa to všetko stihne.

Áno, to môže byť kritický bod. Všetko musí prejsť verejným obstarávaním – či už IT systém, samotný marketing celého programu, ale aj „roadshow“. V rámci osvety chceme propagovať príklady rekonštruovaných domov. Takisto na praktických príkladoch vysvetlíme, prečo bola daná žiadosť neúspešná a čo je potrebné na jej príprave zmeniť.

V pláne obnovy je uvedené, že už v 2022 treba preinvestovať 125 miliónov eur. Ako to chcete stihnúť?

Štart pre celé čerpanie sa posúva o šesť mesiacov. Preto 1. júla 2022 chceme spustiť prvé centrá. Na budúci rok máme naplánované zrekonštruovať štyri a pol tisíc domov.

Vysoké investičné náklady

Plán obnovy budov počíta aj s výmenou vykurovacích zariadení. Okrem tepelných čerpadiel a fotovoltiky chce vláda podporiť aj plynové kotle. Tento krok však vzbudzuje kontroverzie. Prečo nepreferujete tepelné čerpadlá, ktoré sú bezemisným riešením?

Ak by mali byť preferované tepelné čerpadlá, museli by sme mať na 30 tisíc domov a mať alokované oveľa väčšie finančné prostriedky. Brzdí nás tiež zákon o verejnom obstarávaní v tom, že môžeme dať dotáciu na 50 percent ceny zariadenia, bez ohľadu či je to plynový kotol alebo čerpadlo. A tam sa dostávame k diametrálne odlišným investičným nákladom. Keď stojí tepelné čerpadlo 12 tisíc, tak ja môžem dať maximálne šesť tisíc. Aby to bolo pre ľudí zaujímavé, tak by sme museli dávať 80 percent z celkovej ceny.

Podľa Európskej komisie by mali byť investície do fosílnych palív z národných Plánov obnovy a odolnosti posudzované prípad od prípadu a nie plošne. Ako to chcete zabezpečiť, ak bude posudzovanie žiadostí zautomatizované?

To chceme dodržať. Najprv sa pozrieme na tri komponenty (obvodový plášť, strecha a okná – pozn. red.). Následne sa budeme zaoberať spôsobom vykurovania.

Aké budú kritériá? Je tam aj kritérium prístupu k zemnému plynu?

Áno. Ak človek nemá prístup k plynu, tak sa pozrieme na iné alternatívy.

V mnohých obciach plyn je, ale niektorí ľudia nemajú prekopanú prípojku.

Vieme zaplatiť aj predĺženie prípojky. Vieme financovať 50 percent.

To by bolo v rámci akého komponentu?

Do plánu na obnovu 30 tisíc rodinných domov chceme integrovať kotlíkovú výzvu. To je jeden z reformných mechanizmov, integrovať rôzne nástroje. Ak sa rozhodnete, že chcete kotol na zemný plyn, tak my vám ho zabezpečíme cez kotlíkovú dotáciu. Kto nemá prístup k plynu, môže dostať tepelné čerpadlo.

Podľa tabuliek Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry vychádza z hľadiska nákladov na 15 rokov tepelné čerpadlo výhodnejšie než kotol na zemný plyn. Sú tam síce vysoké investičné náklady, ale potom samotné fungovanie vychádza lacnejšie.

Výška nákladov sa odvíja od toho, v akom stave z hľadiska energetickej bilancie dom je. Ľudia sa odpájajú od plynu, lebo v neobnovených domoch zaplatia za plyn aj 200 eur mesačne. Po komplexnej obnove domu, podľa nášho odhadu, náklady za plyn klesnú na 20 eur.

Ak však máte zateplený dom, tak už nepotrebujete mať veľkú kapacitu kotla. Ak však dom pripojíte na plyn, musíte tomu prispôsobiť rozvody a ten dom ostane minimálne ďalších 20 rokov „uviaznutý“ v spotrebe zemného plynu. O necelých 15 rokov by sa už nemal podľa plánov Komisie plyn používať. Chápem, že teraz riešite, ako najlepšie vydať peniaze z hľadiska znižovania emisií, ale zvažujete aj dlhodobé hľadisko?

Ak by sme boli v pozícii Nemecka, vaša otázka je legitímna. Na Slovensku sú regionálne rozdiely medzi Bratislavou a východom Slovenska veľké. V Bratislave sa môžeme baviť o čerpadlách, ale v chudobnejších regiónoch ľudia kúria odpadom.

Fakt je, že v Nemecku už nové domy nepripájajú na zemný plyn.

U nás sú ľudia často nútení prinajlepšom kúriť drevom. Piecku na drevo si predstaviť vedia, ale tepelné čerpadlo už nie. Plyn je niečo, čo je na pol ceste medzi týmito dvomi. Európska únia chce postupne odstrihnúť plyn. Na Slovensku sú ľudia, ktorí ešte nie sú pripravení na takýto technologický prechod. Ani po finančnej, ani po psychickej stránke.

Je preto nutné ich na to pripraviť, nie?

Ak sa chceme priblížiť pri rodinných domoch pasívnym štandardom, tak pre ovzdušie je plynový kotol ďaleko menšia záťaž, ako spaľovanie dreva. Nevieme, čo bude o 20 rokov. Možno budú existovať technológie, ktoré nám umožnia vymeniť len kotol za bezemisný a rozvody budú môcť ostať.

Plynové kotly v pláne obnovy: Prínos pre ovzdušie alebo krok zlým smerom?

Slovensko v pláne obnovy ráta pri obnove 30 tisíc rodinných domov s kotlami na zemný plyn, potvrdil šéf Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco. Musíme uvažovať dlhodobo, plyn je už teraz minulosťou, varuje expertka na budovy.

Nastavenie kritérií

Ministerstvo stanovilo, že hlavné kritérium pri obnove rodinných domov bude dosiahnutie energetickej úspory 30 percent. Tento limit je relatívne ľahké splniť, keďže pri komplexnej obnove budovy sú úspory 60 až 80 percent. Má Slovensko ambíciu ísť v tomto smere vyššie?

Nie je jednoduché dosiahnuť viac s financiami, ktoré máme. Treba myslieť aj na to, že najväčšia časť našich prijímateľov vlastní takzvané komunistické kocky. Dosiahnutie 30 percentnej úspory energie nebude ľahké. Podstatné je, aby sa obnovou domu ušetrilo 30 percent energie v rámci troch komponentov.

Mohli by ste to upresniť?

Človek musí odovzdať dom so štyrmi hotovými komponentami (zateplenie plášťa, zateplenie strechy, výmena okien, výmena vykurovacieho zariadenia – pozn. red.). Môže mať hotovú strechu, okná a zateplenie a chce len kotol. Na to, aby dostal kotol, musí mať ostatné tri komponenty v určitom štandarde. Nedáme niekomu peniaze na kotol, ak bude mať staré okná, to by nedávalo zmysel.

Ako bude vyzerať moja návšteva v centre,  keď poviem, že chcem zatepliť dom?

S technickým pracovníkom spíšete základnú žiadosť. Ak ste oprávnený prijímateľ, tak dostanete vygenerovaný kód, ktorý vás oprávni na komunikáciu s dodávateľmi. Obeháte si dodávateľov, prídete s návrhom riešenia, naši technici sa na to pozrú a vy si môžete vybrať dodávateľov.

Ako budete vyberať dodávateľov?

Nemôžeme nikomu prikázať, aby si zobral takého alebo iného dodávateľa. Máme zoznam 300 až 400 firiem. Dodávateľ s nami podpíše zmluvu, kde je napísané, s akým materiálom robí, za akých okolností vykonáva činnosť a ako bude prebiehať financovanie. My zas cez dodávateľa vykonáme kontrolu prevedenej práce. Budeme vyžadovať, aby dodal dokumentáciu, ako vynaložil peniaze.

Majiteľovi domu pôjde 50 percent a 50 percent dodávateľovi. Na to, aby obe strany dostali peniaze, budú musieť splniť svoje záväzky. Dodávateľ bude musieť použiť štandardizované technológie a materiály, nainštalovať ich a spraviť následnú kontrolu.

Dodávateľ urobí kontrolu svojej vlastnej práce?

Stačí fotka stavu pred a fotka stavu po.

Ako skontrolujete, že použil správny materiál?

Materiál bude v technickej špecifikácií, ktorú nám musí dodať. Vždy je tu možnosť, že nás môže oklamať aj napriek čestnému prehláseniu. Na vybranej vzorke budeme robiť kontrolu. Napríklad vtedy ak bude niektorý dodávateľ príliš vyťažený, tak budeme zisťovať dôvod, prečo si ho ľudia vyberajú. Dúfajme, že preto, že je dobrý a lacný.

Nízkopríjmové domácnosti zvýhodnené nebudú

Nie všetci ľudia sa však o možnosti obnoviť svoj dom dozvedia. Sú to práve starší ľudia, ktorí nepoužívajú internet a vlastnia staršie domy. Chcete cieliť aj na nich?  

Práve na tých chceme zamerať našu „roadshow“.

Čo to je? Ako to bude vyzerať?

V deň nula prídeme do dediny, ohlásime starostovi, že tu bude „roadshowa dohodneme sa s ním, aby oznámil ľudom cez obecný rozhlas, kedy do obce prídeme. Chceme, aby tam bola naša zvučka a aby tam zaznela informácia o našom programe. Zároveň po dedine roznesieme letáky a zabezpečíme priestor na workshop. O 30 dní prídeme znovu a ľuďom ukážeme, aké majú možnosti a vysvetlíme, ako to funguje. Ak budú mať obyvatelia záujem, tak s nimi rovno spíšeme žiadosť.

Človek sa o takejto investícii nerozhoduje do hodiny.

Ak budú ľudia potrebovať viac času na rozmyslenie, tak ich nasmerujeme na najbližšie regionálne centrum. To by malo byť vzdialené maximálne 70 kilometrov, čo je, približne hodina a štvrť cesty. Ak niekto z nich nebude chcieť cestovať a trúfa si to spraviť cez naše webové sídlo, tak mu dáme prístup, kde budú môcť celú online žiadosť podať. Budeme mať tiež ľudí, ktorí prídu priamo k vám domov a prevedú vás žiadosťou a vyplnia ju. Vy budete potrebovať len list vlastníctva, aby ste dokázali, že je to váš dom.

Ak je podmienkou, aby napríklad pre výmenu kotla už nehnuteľnosť mala určité energetické štandardy, nediskriminuje to nízkopríjmové domácnosti? Tie pravdepodobne nebudú mať peniaze na spolufinancovanie všetkých povinných komponentov.

Na každý komponent budú môcť ľudia žiadať dotáciu do výšky 50 percent. Ďalších 50 percent na spolufinancovanie si budú môcť výhodne požičať. V regionálnom centre dostanú informácie, aké majú možnosti spolufinancovania zo strany komerčných bánk. Alebo informáciu o spolufinancovaní dostanú ľudia priamo v banke. Žiadateľ tam príde s projektom a tam mu povedia, aké má možnosti úveru.

Skutočne nízkopríjmové domácnosti však na úver pravdepodobne nedosiahnu. Neuvažujete o navýšení dotácie pre tieto domácnosti?

Nemôžeme dať nízkopríjmovým skupinám viac ako 50 percent zo spolufinancovania. V momente, keď dáme človeku 51 percent a on dá 49, tak podľa zákona 343/2015 musí spraviť verejné obstarávanie. Pôvodne sme chceli vyššie dotácie pre chudobnejšie regióny, ale legislatívne aj politicky to nebolo priechodné. Ak by to malo byť viac ako 50 percent, tak by sme potrebovali zmenu v zákone o verejnom obstarávaní.

Nehrozí, že dostanete žiadosti od ľudí s vyššími príjmami, lebo oni dosiahnu na spolufinancovanie? Čo plánujete robiť v regiónoch ako je napríklad Orava?

My nebudeme robiť „roadshow“ v Bratislave, ani v Košiciach. Máme mapu, ktorá spája informácie o ekonomickej situácii regiónu a informácie o znečistení ovzdušia. Na druhej strane nemôžeme dávať odlišné kritériá podľa regiónu.

Nie je napríklad možné poskytnúť na Orave 70 percentné financovanie a v iných regiónoch len polovicu.

Hovoríte, že jedným z kritérií pre zacielenie regionálnych kampaní bude miera znečistenia ovzdušia.  Je ďalším kritériom energetická chudoba?

Neexistuje legislatívna definícia energetickej chudoby. Akonáhle nie je, nemôžem, ako štátny úradník, vám na to dať peniaze. Ak by som z mojej pozície spustil dotačnú schému na energetickú chudobu, tak to neprejde.

Ako by sa tieto peniaze mohli dostať k sociálne slabším ľuďom?

To by musel dovoľovať zákon o verejnom obstarávaní. Dotácia by napríklad mohla byť nastavená podľa  sociálnej úrovne regiónu. Potom by sme mohli stanoviť, že Bratislava a Košice budú mať 50 percent, Banská Bystrica 60 percent a Orava 70 percent. To však momentálne robiť nemôžeme. Najviac môžeme ísť na 50 percent.

Vláda k plánu obnovy: Chceme sa vyvarovať chýb minulosti a predísť greenwashingu (VIDEO)

Napriek zlým skúsenostiam z čerpania eurofondov sú rezorty odhodlané reformy a investície z plánu obnovy zrealizovať včas. V popredí bude zásada nepoškodiť životné prostredie. Pri reformách je nutné zabezpečiť ich sociálnu a ekonomickú únosnosť, varuje prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Nový IT systém

Žiadosti bude posudzovať nový IT systém. Je to vzhľadom na slovenské skúsenosti s nefunkčnými IT systémami v štátnej správe nutné? Prečo?

V súčasnosti navrhujeme IT systém, ktorý z 80 percent spraví celú prácu pri žiadostiach o dotáciu. Nemôžeme si dovoliť, aby nám vyhodnocovanie žiadostí trvalo šesť mesiacov. Budeme mať 30 tisíc žiadostí, takže každú žiadosť musíme byť schopní vyhodnotiť v priebehu pár minút. Systém bude integrovaný na každý systém v rámci štátu.

Ale systémy v štátnej správe integrované nie sú. Odkiaľ beriete istotu, že to s týmto IT systémov vyjde vzhľadom na doterajšie neúspechy s týmito systémami v štátnej správe? 

Úspešnosť IT systému stojí a padá na zadaní, na tom, ako detailne ho urobíte. Rýchlosť a úspešnosť systému závisí od toho, aké do verejného obstarávania zadáte kritériá. Môžem vás uistiť, že sme ich nastavili veľmi prísne.

Beží už výzva na dodanie tohto systému?

V súčasnosti pracujeme na opise systému. Verejné obstarávanie chceme spustiť v septembri. V súlade s MIRRI čakáme, kým spustia operačný program digitalizácia Slovenska.

Čo ak to nestihnú oni?

My naše verejné obstarávanie spustíme tak či onak. Systém potrebujeme mať funkčný od marca 2022. Stavba systému trvá dva mesiace a ďalší mesiac potrebujeme na testovanie. V rámci testovania nabehneme do centier a budeme simulovať administratívnu záťaž napríklad tak, že doňho príde naraz 20 tisíc žiadostí.

Už ste niečo podobné robili?

Robil som v IT oblasti 20 rokov. Preberám veci, ktorú fungujú v ďaleko väčších a komerčných oblastiach. Čo sa týka implementačných stratégií, tak preberám stratégie zo Švajčiarska, Nórska a z Nemecka.

V Nemecku veľmi dobre fungujú centrá, kde človeku poradia ak si chce obnoviť dom a zároveň s ním vyriešia žiadosť a financovanie.

Vidíme to podobne. Úlohou pracovníkov v regionálnych centrách bude previesť kandidáta na obnovu domu celým procesom. Predstavte si, že k nám príde mladý človek, alebo človek s environmentálnym povedomím, a bude si chcieť zrekonštruovať dom po dedkovi. To je úplne iná spolupráca, ako so sedemdesiatročným dôchodcom, za ktorého budeme musieť pomaly všetko vypísať.

Zapojenie verejnosti

Kľúčová a najkritickejšia časť plánu obnovy bude implementácia. Na správne nastavenie by mali slúžiť implementačné plány. Viacerí aktéri sa však už pri tvorbe plánu obnovy sťažovali  na malé zapájanie kľúčových  aktérov. Ako budete plán pripravovať vy?  

Ja chcem diskusiu na štýl „diablovho advokáta“. Na stretnutí odprezentujeme schému a ľudia môžu dávať pripomienky, ak si budú myslieť, že je niečo nesprávne. Nejde zas o veľmi zložitú schému. Chceme od ľudí vedieť, čo považujú za komplikované, aké bariéry tam vidia.

Najviac by vám pravdepodobne vedeli povedať odborníci, ktorí dlhodobo riešia eurofondy prípadne odborníci zo stavebnej oblasti. Ako ich plánujete zapojiť?

Konzultujeme s nimi od začiatku. Sme v kontakte s technickými univerzitami, ktoré majú bohaté skúsenosti v oblasti energetiky a zatepľovania, či rekonštrukcií. Oni nám hovoria, čomu sa po technickej stránke vyhnúť, aby bola schéma úspešná. Máme rozbehnutú spoluprácu so SIEA. Snažíme sa vymieňať si skúsenosti aj s ministerstvom dopravy. No sú v tom kvantitatívne rozdiely. Kým rezort dopravy má v najúspešnejšom roku do dvesto prijímateľov, my ich budeme mať desiatky tisíc.

Po diskusii teda zapracujete pripomienky?

Dnešná diskusia bola veľmi prínosná, keďže sme dostali ponuku využiť služby a know-how od architektov. Nad tým by sme sa mali zamyslieť a zaujať k tomu stanovisko. Presne takéto niečo chceme.