Budaj: Chceme dostať peniaze na obnovu budov bližšie k ľuďom

Pri obnove rodinných domov ráta rezort životného prostredia aj so zelenými strechami. [Wikimedia Commons]

Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.

Aktuálna verzia slovenského plánu obnovy a odolnosti ráta s investovaním pol miliardy eur do zelenej obnovy rodinných domov.

„Oblasť obnovy budov je náročná na logistiku, keďže pôjde o obnovu zhruba 40 tisíc rodinných domov. Tie neplánujeme obnoviť darčekom plynového kotla alebo zateplenia. Komplexná obnova, bude predmetom odborného posúdenia a odbornej prípravy. Bude obsahovať veľa zložiek ako je zateplenie, vodozádržné opatrenia, odpadové hospodárstvo a ďalšie klimatické opatrenia,“ objasnil na tlačovej besede šéf rezortu životného prostredia Ján Budaj.

Podľa predsedkyne Inštitútu pre pasívne domy (iEPD) Ľubice Šimkovicovej by finančné prostriedky investované do obnovy rodinných domov mali ísť nad rámec požiadaviek stanovených legislatívou. Pri dôslednej obnove je možné dosiahnuť zníženie produkcie emisií CO2 až o 80 až 90 percent.

„Obnova budov prispeje tiež k zlepšeniu kvality ovzdušia, a pri správne nastavenom finančnom nástroji, umožnia spojiť mitigačné (opatrenia na znižovania emisií, pozn. red.) a adaptačné opatrenia. Príkladom takej synergie je realizácia vegetačných striech, ktoré zlepšujú teplotechnické parametre strechy, zadržiavajú zrážkovú vodu a zlepšujú mikroklimatické podmienky,“ uvádza riaditeľka iEPD v stanovisku pre EURACTIV Slovensko.

Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Na jeden dom pripadne desať tisíc eur

Ministerstvo chce s prvými projektami začať už v roku 2022. Schéma sa podľa Budaja začína pripravovať až teraz. Rezort plánuje zvolať expertov a diskutovať o tom, „ako sú na tom vlastne regióny Slovenska.“

„Ako vyzerajú súčasné sídla? Je potrebné podporu na obnovu budov decentralizovať? Spýtame sa sociológov,“ objasňuje svoju predstavu Budaj.

Nábeh obnovy rodinných domov má byť rýchly. Za prvé dva roky sa má vyčerpať 45 percent všetkých prostriedkov programu. Výška podpory bude približne desať tisíc eur na jeden projekt. Rezort chce „primäť občanov, aby skombinovali peniaze, ktoré dostanú, s vlastnými zdrojmi a s pôžičkami s nízkymi úrokmi. Podľa údajov v komponente Obnova budov ráta ministerstvo s mierou spoluúčasti 75 percent pri obnove strechy a 50 percent pri ostatných opatreniach.

 

„Vieme, že banky majú o tento program záujem. Je možné, že niektoré konzultačné body budú priamo v bankách alebo v obchodných centrách. Spoluúčasť formou pôžičky zároveň zaviaže ľudí k časovej následnosti a kontrolovateľnosti podobne ako je to pri eurofondoch,“ myslí si minister Budaj.

Cieľovou skupinou sú vlastníci starších rodinných domov, „ktorí svojpomocne alebo dodávateľsky realizujú obnovu rodinného domu zlepšením tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa budovy a výmenu neefektívnych zdrojov tepla a teplej vody za vysokoúčinné zariadenia, respektíve osadenie nových zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie alebo odpadové teplo v rámci vetrania,” objasňuje rezort v komponente.

Šéf rezortu na tlačovej besede upozornil, že sa nebudú rekonštruovať domy, „ktoré sú na spadnutie”.

„Aj keď do nich dáte trojité sklá a super izoláciu tak z nich neurobíte domy  21. storočia. Nie je to o tom, že chceme urobiť 40 tisíc energeticky pasívnych domov, to sa zo starých domov ani nedá. Je však realistické urobiť zo starých domov budovy s energetickým certifikátom a so všetkými prospešnými opatreniami ako sú nádrže na vodu, kompostéry a zelené strechy. Tie budú pre majiteľov domov aj ekonomicky výhodné,“ predpokladá Ján Budaj.

Podľa Ľubice Šimkovicovej by mal plán obnovy budov mieriť vyššie než je nutné minimum stanovené legislatívou. Odporúča, aby podpora zahŕňala aj využívanie obnoviteľných materiálov, ako je drevo a moderných technológií, ktoré prispejú k ochrane životného prostredia.

Okrem zlepšenia tepelnej ochrany budovy teda zateplenia a výmeny okien by sa podľa Ľubice Šimkovicovej nemalo zabúdať ani na zníženie vzduchovej priepustnosti domu a „ pri riešeniach uplatňovať systémy riadeného vetrania s rekuperáciou tepla z odpadového vzduchu, ktoré zabezpečí zníženie spotreby energie na vykurovanie a chladenia o cca 30 percent“.

Všetko „pod jednou strechou“

Ministerstvo považuje za hlavnú výzvu pre úspech celého plánu na obnovu budov roztrieštenosť súčasných podporných nástrojov. Preto chce žiadateľov odbremeniť od administratívnej záťaže a zabezpečiť „efektívny, adresný a časovo nenáročný systém poskytovania podpory“. Inštitucionálne bude obnovu rodinných domov zastrešovať Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP).

Podľa analytika organizácie Budovy pre budúcnosť Richarda Paksiho je samotný zámer vytvoriť komplexnú dotačnú schému s takouto veľkou alokáciu dobrý a správny. Dotácie na obnovu rodinných domov sú jeden z mála prostriedkov z Plánu obnovy, ktorý je určený priamo ľuďom, upozorňuje Paksi.

Ak chceme plniť klimatické ciele, potrebujeme konštruktívne riešenia pre budovy

Európsky parlament odhlasoval minulý týždeň cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého o 60 percent do roku 2030. Schváliť ho však budú musieť aj členské štáty. S akou pozíciou pôjde do Bruselu Igor Matovič? Vláda by mala čo najskôr jasne komunikovať svoje zámery, aby sa jednotlivé sektory a trh vedeli pripraviť.

„Diabol sa však skrýva v detailoch. Dôležité je zabezpečiť administratívne kapacity na strane štátu, jednoduché podávanie žiadostí, technickú asistenciu pre žiadateľov, dobrú propagáciu programu a spoluprácu rezortov,“ zdôrazňuje analytik.

Ideálne by podľa Richarda Paksiho bolo, aby žiadateľ prišiel na jedno miesto s jednou žiadosťou, a získať príspevok na komplexnú obnovu svojho domu.

Tejto myšlienky sa očividne chytil aj rezort životného prostredia, lebo v Pláne obnovy navrhuje zriadenie regionálnych konzultačných a poradenských centier.

„Hlavnou myšlienkou je, aby každý obyvateľ mal možnosť prístupu do fyzického centra v okruhu 60 km od svojho bydliska. Regionálne centra budú slúžiť na uľahčenie administrácie zo strany žiadateľa, no sekundárny efekt bude aj zníženie náročnosti administrácie zo strany implementačnej agentúry, navrhuje rezort v dokumente.

Uľahčiť celý proces by malo aj “použitie jednotného prístupu pre celkovú obnovu rodinných domov”. Znamená to, že opravy domov sa budú vykonávať jednorazovo, s celkovým zohľadnením viacerých energeticky a environmentálne vyhovujúcich prvkov.

Cieľom je podľa šéfa rezortu životného prostredia „dostať sa bližšie k ľuďom“.

„My budeme ponúkať osobný kontakt a odbornú konzultáciu architekta a statika. Konzultačné body budú v obchodných centrách a bankách,“ sľubuje minister Budaj. Rezort chce tento plán podporiť aj kapacitne a ráta s prijatím „vyše 90 odborných, technických a administratívnych pracovníkov”.

Obnova budov by mala byť po kríze logickou prioritou, eurokomisia otvorila konzultáciu

Na tom, že obnova budov je základom pre dosiahnutie klimatických cieľov EÚ sa zhodne slovenská vláda, zástupcovia biznisu, mimovládneho sektora aj verejnosť. Európska komisia otvorila verejné konzultácie o podpore obnovy budov v celej Európe.

Problematický body: energetická chudoba a plynové kotle

Rezort životného prostredia uvádza, že chce prostredníctvom obnovy budov bojovať proti energetickej chudobe. „Domácnosti zasiahnuté energetickou chudobou získajú výrazne vyššiu mieru podpory ako domácnosti s lepším ekonomickým postavením,” píše sa v návrhu.

Podľa hromadnej pripomienky 14 mimovládnych organizácií k návrhu Plánu obnovy a odolnosti je to „vágne konštatovanie“. „Nikde nie je spomenuté žiadne pravidlo, ktoré by zabezpečovalo, že skutočne dôjde aj k riešeniu tohto problému,” upozorňujú zelené organizácie v pripomienke. Podľa nich chýba stanovenie konkrétnej alokácie na riešenie tohto problému.

Kvalitne obnovené rodinné domy majú pritom potenciál znížiť svoju energetickú spotrebu o 70 až 90 percent, tvrdí predsedníčka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová. „Zvyšok potreby energie na prevádzku je možné pokryť napríklad tepelnými čerpadlami. Je to príležitosť vymeniť zastaralé piecky na biomasu za modernejšiu a úspornejšiu technológiu a zmierniť energetickú chudobu,“ dodáva Šimkovicová.

Energetická chudoba, ktorej sa návrh plánu obnovy dotýka len letmo, súvisí s ďalšou problematickou oblasťou. Tou sú plánované dotácie na plynové kotle. Rezort na ne spolu s ostatnými doplnkovými zdrojmi energie plánuje alokovať až 50 miliónov eur.

Organizácia Budovy pre budúcnosť upozorňuje, že pre vlastníkov rodinných domov, ktorí kúria lacným a dostupným drevom „je iný aj keď ekologickejší zdroj tepla neatraktívny z dôvodu vyšších nákladov na kúrenie“. Náklady na vykurovanie sú v týchto domácnostiach často neúmerne vysoké. Ide totiž väčšinou o staršie domy bez vymenených okien, či zateplenej strechy a tým dochádza k veľkým únikom tepla, uvádza organizácia Budovy pre budúcnosť v stanovisku.

Ministerstvo životného prostredia ráta s výmenou „neefektívnych vykurovacích zariadení“. „Investícia bude okrem iného zahŕňať výmenu vykurovacích systémov na báze uhlia/oleja a zastaraných plynových kotlov za plynové kondenzačné kotly, pričom výmena kotlov bude vždy súčasťou komplexnej obnovy domu vrátane zateplenia a výmeny okien,“ píše rezort v návrhu.

Podľa dokumentu nie je možné inštalovať všade spoločné tepelné čerpadlá a preto ako najefektívnejšie riešenie z hľadiska nákladov, energie a emisií sú v takýchto objektoch plynové kondenzačné kotly triedy A. Popri inštalácii týchto kotlov bude toto opatrenie zahŕňať aj možnú inštaláciu solárnych fotovoltických a fototermických panelov.

Mimovládky upozorňujú, že predpoklad, že ľudia, ktorí kúria tuhými palivami v škále od odpadu po biomasu, prejdú na drahší zemný plyn, je nesprávny.

Podobne to vidí aj vedúca Odboru emisií a biopalív Slovenského hydrometeorologického ústavu Janka Szemesová. Z prieskumu, ktorý robilo SHMÚ spolu so Štatistickým úradom vyplýva, že výraznejšie zastúpenie najstarších spaľovacích zariadení je na severe a východe, ktoré sú ekonomicky slabšie. „Mnoho domácností má okrem kotlov aj plynovú prípojku, ale po zdražení plynu ju nepoužívajú alebo sa odpojili,“ objasňuje Szemesová z SHMU.

Riaditeľka Inštitútu pre pasívne domy Ľubica Šimkovicová zdôrazňuje, že pri hodnotení prínosu jednotlivých opatrení na obnovu budov by mal rezort okrem energetických aspektoch brať do úvahy aj prepočty úspor emisií skleníkových plynov. „Prechod od neefektívnych kotlov k efektívnejším druhom spaľovania fosílnych palív dostatočné zníženie (emisií, pozn. red.) neprinesie,“ myslí si.

Podľa mimovládok je investícia do plynových kotlov v rozpore s cieľom Slovenska dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Galek: Plynárenstvo je súčasťou slovenskej energetiky a nebude chýbať ani v pláne reforiem

Najväčší priestor pre uplatnenie plynu je v dekarbonizácii priemyslu a teplárenstva. V týchto sektoroch sa potrebujeme zbaviť uhlia, povedal štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ).

„Vplyv podpory 50 miliónov eur aj na kotle na fosílny zemný plyn je nevyhnutné posúdiť z hľadiska mitigácie klimatickej zmeny. V komponente sa spomínajú aj solárne systémy. Existujú tiež iné OZE opatrenia v oblasti teplárenstva. Zemný plyn má porovnateľné dopady na klímu ako uhlie pri započítaní únikov metánu,“ zdôrazňujú v hromadnej pripomienke.

„Príklady dobrej praxe ukazujú, že princíp prvoradosti energetickej efektívnosti je veľmi dôležitý pri riešení energetickej chudoby. Slovensko sa môže inšpirovať príkladmi z Veľkej Británie, Francúzska a podobne,” zdôrazňujú organizácie v pripomienke.

Partner