Budovy budú musieť šetriť energiou – smernica je dohodnutá

Vynovená Smernica o energetických vlastnostiach budov kladie prsnejšie požiadavky na verejný sektor – nové budovy ktoré vlastní, alebo si prenajíma, budú musieť mať do roku 2018 „takmer nulový“ energetický štandard. O dva roky ich musí nasledovať aj súkromný sektor. Členské štáty majú tiež pomôcť s rekonštrukciou existujúcich budov tak, aby splnili štandardy.

Švédske predsedníctvo pripustilo, že koncept „takmer nulových“ energetických štandardov „nie je veľmi presným výrazom“. Legislatíva má však dávať členským štátom dostatočné incentívy, aby zvýšili energetickú efektívnosť v sektore, ktorý je zodpovedný za tretinu emisií CO2 v Európe. Švédsko sa zo všetkých síl snažilo, aby sa zložité rokovania o tejto kľúčovej legislatíve uzavreli ešte počas jeho predsedníctva.

Členské krajiny si budú definovať štandardy individuálne. Má sa tým predísť problémom s nastavovaním jednotného systému na rozdielne miestne podmienky – napríklad vo Fínsku a Grécku.

Menej prísne limity pre existujúce budovy

Kompromis o zlepšení energetických vlastností existujúcich budov environmentalistov sklamal. Neobsahuje žiadne pevné štandardy. Text len hovorí, že pri výraznej rekonštrukcie budovy sa musí zvýšiť jej energetická šetrnosť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky možné. Je však na členských krajinách, aby vytvorili nástroje, ktorými presvedčia vlastníkov budov, aby zavádzali energo-efektívne technológie.

Europoslanci chceli štáty zaviazať k stanoveniu minimálneho percenta existujúcich budov, ktoré si budú všetku spotrebovanú energiu vyrábať samé, z obnoviteľných zdrojov. Okrem toho chceli, aby do roku 2019 museli tento nulovo-energetický štandard dosiahnuť všetky nové budovy.

Vlády členských krajín však považovali tieto požiadavky za nerealistické. Obávali sa tiež, že prinesú priveľa zbytočnej byrokracie.

Vyjednávači Parlamentu a Rady sú s kompromisom spokojní. Po rokovaniach, ktoré sa ťahali do neskorej noci, na nich bolo vidno očividnú úľavu, že sa ho podarilo nakoniec dosiahnuť. Zdôraznili, že hoci bude mať legislatíva priamy vplyv na každodenný život ľudí, členské krajiny ju budú môcť implementovať bez toho, aby spôsobila nadmernú administratívnu záťaž.

Certifikáty

Dohodnutá verzia počíta s vydávaním energetických certifikátov. Developerov a majiteľov budov to má priviesť k vyšším investíciám do energetickej efektívnosti počas renovácií.

Keď bude budova predávaná, alebo nanovo prenajímaná, bude musieť byť vydaný certifikát s informáciami o jej energetických vlastnostiach a s odporúčaniami, ako ich zlepšiť. Certifikát bude musieť byť voľne viditeľný v budovách s úžitkovou plochou viac ako 500 m2, v ktorých sídli verejná inštitúcia, a ktoré sú pravidelne navštevované verejnosťou. Päť rokov po vstupe legislatívy do platnosti sa hranica posunie na 250 m2.

Členské štáty budú zodpovedať za zavedenie národných certifikačných schém, no do roku 2011 vytvorí Európska komisia dobrovoľný celoeurópsky systém pre neobytné budovy.

Viac verejných peňazí

Zákonodarcovia sa zhodli, že kľúčom k implementácii smernice bude dostatok financií. V smernici sa preto ocitol článok o verejnej finančnej podpor na národnej i európskej úrovni.

Nová legislatíva bude od členských krajín požadovať, aby do polovice roka 2011 vytvorili zoznam podporných nástrojov – od technickej podpory a subvencií, po nízkoúrokové pôžičky.

Parlamentná spravodajkyňa Silvia-Adriana Ticău (Socialisti a demokrati, Rumunsko) zdôraznila, že by sa členské krajiny mali snažiť čo najlepšie využiť existujúce nástroje, ako sú štrukturálne fondy.

Dôležitý odkaz pre Kodaň

Vyjednávači po dosiahnutí kompromisu pre médiá zdôraznili, že legislatíva posilní postavenie Únie na klimatických rokovaniach OSN v Kodani. Ministri krajín EÚ zodpovední za energetiku by mali dohodu podporiť 7. decembra, práve v deň, keď začnú globálne klimatické rokovania o dohode, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol.

„Dohoda je dôležitým odkazom pre vyjednávačov v Kodani“, povedal komisár pre energetiku Andris Piebalgs. Podčiarkol, že schopnosť 27 krajín dohodnúť sa na zložitej otázke boja proti klimatickým zmenám posilní globálne líderstvo Únie.

Pozície

Podľa rumunskej europoslankyne Silvie-Adriany Ticău (S&D), parlamentnej spravodajkyni k revízii smernice, politická dohoda posilní vedúcu úlohu EÚ v boji proti klimatickým zmenám. „Na konferencii v Kodani môže Európa predstaviť efektívny nástroj na realizáciu ambicióznych environmentálnych cieľov. Sme zaviazaní k vyšším investíciám a lepšiemu využitiu finančných nástrojov pre energetickú efektívnosť budov a obnoviteľnú energiu.“

Europoslankyňa Fiona Hall (ALDE, Británia), tieňová spravodajkyňa k legislatíve, tvrdí, že dohodnuté opatrenia na posilnenie energetickej efektívnosti sú „najväčším krokom, aký Európa urobí k splneniu cieľov v obmedzovaní uhlíkových emisií“. „Európski lídri stále hovoria o sľube z Kodane znížiť emisie o 30%. Bez budov s nulovou energetickou spotrebou a bez vylepšených štandardov pre renovácie by však bolo dosiahnutie tohto čísla nemožné.“

Európski zelení vyhlásili, že kompromis vytvoril základ pre budovy budúcnosti. Vyslovili však poľutovanie nad premeškanou príležitosťou zlepšiť existujúce budovy.

Ďalšie kroky

  • 7.december 2009: kompromis by mali potvrdiť ministri EÚ
  • 7.-18.december 2009: klimatická konferencia OSN v Kodani
  • začiatok roku 2010: Parlament by mal formálne schváliť legislatívu
  • do konca roka 2018: všetky verejné budovy musia mať vysoké energetické štandardy
  • do konca roka 2020: všetky nové budovy musia splniť vysoké energetické štandardy