Deti sa učia v prehriatych triedach. Komisia chce problém riešiť, vláda ho nevidí

Ilustračná fotografia. [TASR/Roman Hanc]

Slovensko plánuje investovať v nasledujúcich rokoch stovky miliónov eur do renovácií škôl. Aj keď Komisia požaduje, aby boli peniaze vynaložené iba na klimaticky odolné projekty, pre vládu nie je kvalitné vnútorné prostredie škôl zatiaľ prioritou. 

Počet dní, počas ktorých sú deti nútené učiť sa v prehriatych triedach, sa postupujúcou klimatickou zmenou stále zvyšuje. Kritické sú najmä mesiace jún a september, kedy teplota v nevetraných triedach dosahuje viac ako 30 stupňov Celzia.

Naliehavosť adaptácie na klimatickú zmenu si uvedomuje aj Komisia. Plánuje financovať len tie projekty, ktoré preukážu, že prispievajú k zmierneniu klimatickej zmeny a sú odolné voči čoraz častejším extrémnym prejavom počasia. V prípade slovenských škôl ide najmä o horúčavy.

Súčasné nastavenie verejných politík kladie pri obnove budov do popredia úspory energií. Normy pre zdravé vnútorné prostredie budovy sú roztrúsené v rôznych vyhláškach a často majú len odporúčací charakter. Investor ich v projekte rekonštrukcie môže a nemusí zapracovať.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Z Plánu obnovy a odolnosti má ísť nasledujúcich šesť rokov len na samotnú obnovu škôlok, škôl, univerzít a internátov takmer pol miliardy eur. Ďalšie stovky miliónov by mali pritiecť z eurofondov. Opatrenia na zlepšenia kvality vnútorného prostredia škôl však nie je z týchto zdrojov možné financovať.

Stavební odborníci preto apelujú, aby cieľom chystanej masívnej obnovy verejných budov neboli len usporené kilowatty, ale aj tepelná pohoda, dostatok denného svetla, dostatočné vetranie a ochrana pred hlukom.

„Kvalita vnútorného prostredia je na slovenských školách alarmujúca. Vzduch a osvetlenie v triedach majú pritom zásadný vplyv na koncentráciu a, samozrejme, zdravie detí a pedagógov,“ upozorňuje v stanovisku pre EURACTIV Slovensko architektonický špecialista zo spoločnosti Saint-Gobain Tomáš Guniš. Napriek naliehavosti problému a postupujúcej klimatickej zmene nie je zaručené, že bezprecedentné prostriedky určené na obnovu verejných budov situácii pomôžu.

Prečo je to problém

Časť školských budov na Slovensku prešla obnovou, ktorej súčasťou bolo zateplenie a výmena okien. To sú podľa Richarda Paksiho z organizácie Budovy pre budúcnosť len prvé kroky k zlepšeniu technických vlastností budovy najmä z pohľadu energetických úspor.

„Zároveň sa však tieto budovy takmer vzduchotesne uzavreli a pokiaľ sa v nich zároveň neriešil systém vzduchotechniky, majú dnes problém s nedostatočným vetraním. Pôvodné netesné okná priestor aspoň čiastočne prevetrávali. Pokiaľ však boli nahradené novými, prirodzená infiltrácia čerstvého vzduchu prestala fungovať. Merania zároveň dokazujú, že vetranie len inštinktívnym otváraním okien požadovanú výmenu vzduchu nezabezpečí,“ upozorňuje odborník v stanovisku pre EURACTIV Slovensko.

Z výskumu vnútorného prostredia, ktorý viedla Technická univerzita v Košiciach na 27 školách na Slovensku vyplýva, že hlavným problémom je vysoká koncentrácia CO2 v triedach. Podľa Tomáša Guniša zo Saint-Gobain v triedach bežne prekračovala povolené hodnoty aj dvojnásobne.

„Na mnohých školách sa cez prestávku nevetrá, aj z dôvodu, že sú okná do hlučnej ulice alebo sa vetraním infiltruje do triedy teplo. Z dát vidíme, že v niektorých trieda sa žiaci učili pri teplotách až 32 stupňov Celzia,“ upozorňuje Guniš.

Špecifickým problémom sú triedy otočené na juhozápadnú a západnú stranu, v ktorých sa teplota v podvečerných hodinách akumuluje v zatvorenej miestnosti a trieda ostáva prehriata až do rána, hovorí Richard Paksi.

„V súčasnosti sa prehrievanie tried týka posledných júnových týždňov, z dôvodu zmeny klímy sa takéto situácie budú s veľkou pravdepodobnosťou trvať čoraz dlhšie najmä v posledných a prvých mesiacoch školského roka,“ dodáva Paksi.

Komisia: peniaze majú ísť aj na adaptáciu

Vysoké teploty a horúčavy v Európe doteraz vyžiadali viac obetí ako akékoľvek iné katastrofy súvisiace s počasím, tvrdí Európska agentúra pre životné prostredie (European Environmental Agency – EEA).  Zároveň konštatuje, že bez ďalších adaptačných opatrení by sa počet úmrtí v dôsledku častejšieho výskytu extrémnych horúčav mohol v Európe zvýšiť zo súčasných 2 700 za rok na 30 alebo až 50 tisíc ročne do roku 2050.

Európska komisia hovorí, že o hrozbách vie. Zdôrazňuje, že peniaze v Plánu obnovy a odolnosti by nemali smerovať len do oživenia hospodárstva, ale mali by znižovať emisie a posilniť odolnosť ekonomík voči negatívnym dôsledkom meniacej sa klímy.

Väčšina infraštruktúry, ktorá vznikne v nasledujúcich rokoch, bude fungovať aj po roku 2050. Zmena klímy bude napredovať čoraz rýchlejšie a extrémne prejavy počasia budú častejšie a silnejšie, pripomína Komisia.

Preto chce Komisia investovať európske verejné zdroje len do takých projektov, ktoré „budú pripravené na klimaticky neutrálnu a klimaticky odolnú budúcnosť“.

Aby uľahčila „súkromným aj verejným investorom robiť informované rozhodnutia, ktoré sú v súlade s Parížskou dohodou a európskymi klimatickými cieľmi“ vydala koncom júla technické usmernenie. To sa týka všetkých investícií, v ktorých figurujú európske verejné zdroje a budú realizované v rokoch 2021 až 2027.

Usmernenie napríklad upozorňuje predkladateľov projektov, aby včas vyhodnotili klimatické riziká, ktorým budú ich projekty čeliť v nasledujúcich rokoch. Mali by tak spraviť na základe regionálnych a celonárodných klimatických údajov. Pomôcť by im mala aj aktualizovaná vedecká správa OSN o klíme, ktorá bola zverejnená v auguste.

Únia bude financovať iba „klimaticky odolnú“ infraštruktúru

Európska komisia požaduje, aby developeri stavali infraštruktúru odolnú voči dôsledkom klimatickej zmeny. Inak nedostanú financie na jej výstavbu.

Tepelné ostrovy v mestách

Pri uvažovaní o adaptačných opatreniach verejných budov Komisia v usmernení odporúča vychádzať z analýzy Európskej agentúry pre životné prostredie o adaptácii v mestskom prostredí. Podľa EEA by sa pri zvyšovaní odolnosti verejných budov voči extrémnym horúčavám mali investori zamerať predovšetkým na školy a nemocnice. Tie sa totiž často nachádzajú v rámci miest v takzvaných ostrovoch tepla (Urban Heat Islands). Sú to zastavané mestské oblasti, kde je teplota vyššia ako napríklad na predmestiach. Teplotný rozdiel medzi mestskými tepelnými ostrovmi a okolím mesta môže byť v letných mesiacoch 3 až 8 stupňov Celzia cez deň a 12 stupňov v noci.

Zároveň sa v budúcnosti pravdepodobnosť veľmi teplých, takzvaných supertropických dní a nocí zvýši, upozornil v rozhovore pre EURACTIV Slovensko klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho. Sú to dni, keď teploty presiahnu 35 stupňov a noci 25 stupňov Celzia. Zároveň sa budú tieto dni vyskytovať v celých sériách, upozorňuje klimatológ. Obzvlášť budú trpieť obyvatelia miest.

„V mestách to bude ešte horšie, keďže tam funguje takzvaný fenomén teplotného ostrova. Môže to znamenať viac zdravotných ťažkostí, kolapsov a napokon aj úmrtí spôsobených prehriatím organizmu. Dlhodobo to pre mestskú časť obyvateľstva môže byť veľmi problematické,“ zdôraznil Pecho.

Letným prehrievaním môžu byť ohrozené aj novšie alebo obnovené budovy s lepšími tepelnoizolačnými štandardami proti chladu (vrátane pasívnych domov) v prípade, ak nemajú tieniace alebo chladiace prvky, uvádza EEA.

Používanie adaptačných opatrení ako je napríklad tienenie či zelené strechy a zelené fasády by preto malo byť podľa Richarda Paksiho pri projektoch obnovy budov škôl samozrejmosťou. „Výpočet tepelnej pohody v letnom období v podobe posúdenia maximálnej teploty v kritickej miestnosti naše normy poznajú, ale nie je záväzný,“ upozorňuje na medzery v politikách Paksi.

Aké sú riešenia?

Na Slovensku síce existujú právne predpisy a technické normy na vnútorné prostredie budov, no neriešia všetky jeho aspekty súčasne. Požiadavky v jednotlivých predpisoch sú protichodné a rozdrobené. Väčšina technických noriem, ktoré definujú požiadavky na kvalitu prostredia má len odporúčací charakter, čo následne ovplyvňuje prístup projektanta a investora, tvrdí štúdia organizácia Budovy pre budúcnosť.

Podľa Richarda Paksiho je základným predpokladom pre zlepšenie situácie umožniť tieto opatrenia financovať z eurofondov alebo z Plánu obnovy. Ako príklad osvedčenej praxe uvádza situáciu v Českej republike, kde sú opatrenia na zlepšenie kvality vzduchu v budovách oprávnenými výdavkami z eurofondov.

„Druhým krokom môže byť vyžadovať súlad s vybranými normami, ktoré sú bežne nezáväzné. Treťou možnosťou je vytvoriť metodiku, ktorú by investori pri obnove alebo výstavbe škôl museli dodržať,“ myslí si Paksi.

Podľa architekta Tomáša Guniša si každá budova školy zaslúži dobrý projekt, „ktorý sa vysporiada so špecifikami akým sú lokalita, dispozícia alebo orientácia na svetové strany.“

Podľa neho by sa pri obnove alebo výstavbe škôl nemalo prihliadať len na úspory nákladov za energie, ale aj na akustiku, vetranie, svetlo či prvky trvalej udržateľnosti ako sú napríklad vegetačné strechy.

Problémom je aj to, že dôraz na čo najnižšiu cenu projektu nedovoľuje uplatnenie pokrokových materiálov, ktoré tlmia hluk a nevylučujú prchavé látky. Nízka cena renovácie školy však podľa Guniša nie je zárukou, „že sa naše deti budú učiť v zdravom prostredí.“

Ministerstvo regionálneho rozvoja sa pre EURACTIV Slovensko vyjadrilo, že súčasťou obnovy budov z Operačného programu Slovensko v rámci cieľa 2 Zelenšia Európa je podpora opatrení na zlepšovanie energetickej efektívnosti a zníženie emisií skleníkových plynov, ku ktorým patrí tiež znižovanie energetickej náročnosti budov.

„Súčasťou obnovy bude tiež ochrana biodiverzity a podpora zelenej infraštruktúry. Nakoľko je téma komplexnej obnovy budov prierezovou témou v kompetencii viacerých rezortov, ministerstvo v  tejto oblasti musí spolupracovať s rezortom dopravy, hospodárstva a životného prostredia,” uviedlo ministerstvo v stanovisku pre EURACTIV Slovensko.

Ministerstvo prípadnú optimalizáciu právnych a technických úprav kvality vnútorného prostredia „vníma pozitívne”.

Správa panelu pre zmenu klímy: Oteplenie o 1,5 stupňa nás čaká do dvoch desaťročí

Dramatický rast hladiny oceánov, vlny horúčav, požiare aj záplavy. To všetko v ešte intenzívnejšom rozmere ako dnes nás čaká, ak spoločnosť nepristúpi k drastickému zníženiu emisií, ktoré povedú k uhlíkovej neutralite do roku 2050, píšu vedci v novej správe IPCC.  

Partner