Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

Európska komisia navrhuje spoplatniť emisie z vykurovania a chladenia budov. [pixabay.com]

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

Doteraz Európska komisia oficiálne uvádzala, že je vo fáze skúmania kladov a záporov začlenenia cestnej dopravy a budov do európskeho systému obchodovania s emisiami (Emission Trading System – EU ETS). Výsledky posudzovania chcela Komisia predstaviť až v júni v rámci veľkého legislatívneho balíka „fit for 55“. Ten má zosúladiť európske zákony s novým klimatickým cieľom Únie do roku 2030.

Komisárka pre energetiku Kadri Simson však minulý týždeň jednoznačne potvrdila, že Komisia skutočne navrhne rozšíriť systém obchodovania s emisiami na budovy a dopravu.

Európska komisia hovorí o EU ETS ako o „základnom kameni” európskeho boja proti zmene klímy. V rámci neho sú spoplatnené emisie z priemyslu a energetiky. V súčasnosti sa vzťahuje na viac ako 11 tisíc zariadení v energetických a priemyselných sektoroch, ktoré sú v EÚ spoločne zodpovedné za približne 40 percent celkových emisií skleníkových plynov. Prevádzkovatelia môžu dostať časť kvót na znečisťovanie bezodplatne, zvyšok si musia kúpiť v aukcii alebo na trhu.

Cieľom začlenenia budov do tohto systému má byť podľa Komisie zrýchliť tempo ich obnovy. Oblasť budov a stavebníctva je zodpovedné za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov.

Komisia minulý rok predstavila ambiciózny program „Renovačná vlna“, ktorá má urýchliť tempo obnovy budov v Európe z dnešného necelého percenta na tri percentá ročne. Na splnenie európskych cieľov v roku 2030 a na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 bude však podľa Komisie potrebná celková zmena architektúry klimatických a energetických politík.

V hre sú viaceré možnosti. Podľa posledných správ však vyhráva spoplatnenie emisií z vykurovania a chladenia budov a ich začlenenie do systému obchodovania s emisiami.

Tento krok sám o sebe bez ďalších politických opatrení môže mať vážne sociálne dôsledky na ľudí, ktorí sú už teraz vystavení energetickej chudobe, vzácne sa zhodujú mimovládky, zástupcovia priemyslu aj experti.

Budaj: Chceme dostať peniaze na obnovu budov bližšie k ľuďom

Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.

Rezervovaný postoj

Rezort životného prostredia zatiaľ nemá k plánom Komisie na budúcu podobu znižovania emisií sektoru budov zatiaľ „oficiálny postoj“. Komisia  podľa ministerstva „skúma viaceré možnosti a „analyzuje ich možné ekonomické dopady“. K celému balíku „fit for 55“ sa však už uskutočnili prvé predbežné diskusie na úrovni štátnych tajomníkov, uviedol hovorca ministerstva pre EURACTIV Slovensko.

Predbežne Slovensko súhlasí so zavedením dodatočných opatrení pre znižovanie emisií v sektore budov, pretože inak „nemáme šancu dosiahnuť európske a národné ciele pre sektory, ktoré nie sú začlenené v EU ETS, kam patria aj budovy,“ píše rezort v stanovisku.

Voči začleneniu budov do systému obchodu s emisiami je ministerstvo „rezervované“. Obáva sa „narušenia fungujúceho systému, môže to spôsobiť právnu neistotu z častých zmien legislatív,  prehlbovania energetickej chudoby a zvýšenia administratívnej záťaže“.

Ak Komisia navrhne začleniť budovy do systému EU ETS rezort bude požadovať „podrobnú analýzu dopadov, ideálne na národnej úrovni.“ Ministerstvo je tiež opatrné voči „automatickému plnému začleneniu budov do EU ETS“. Navrhuje preto vytvorenie „testovacej verzie“ systému pre budovy alebo dlhé prechodné obdobie pre jeho zavedenie.

Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Obavy z energetickej chudoby

Podľa aktivistov môže tlak na ekologické budovy viesť k zvýšeniu miery bezdomovectva. Počet ľudí bez domova sa za posledné desaťročie v Únii zvýšil o 70 percent. Podľa Inštitútu Jacquesa Delorsa si veľa ľudí v Európe nemôže dovoliť dostatočne vykurovať svoje domy, pričom 30 miliónov Európanov žije v energetickej chudobe. Po ústupe pandémie COVID-19 sa tieto čísla môžu ešte zvýšiť. Mnohé európske krajiny totiž zaviedli počas pandémie moratórium na vysťahovanie neplatičov.

Podľa riaditeľa Európskej federácie národných organizácií pracujúcich s ľuďmi bez domova (FEANTSA) Freeka Spinnewijn snaha Európskej komisie spoplatniť emisie v sektore budov a bývania najtvrdšie dopadne na ľudí, ktoré už teraz čelia energetickej chudobe.

Aj keď rozšírenie ETS na budovy môže motivovať bohatších majiteľov domov k renovácii, existujú obavy, že rastúca cena vykurovania zvýši v konečnom dôsledku náklady pre nájomcov a tým aj ich energetickú chudobu.

„Aby bolo možné splniť ciele Európskej zelenej dohody v oblasti budov a dopravy, budú nutné efektívne opatrenia na európskej a národnej úrovni,“ myslí si luxemburský minister energetiky a regionálneho plánovania Claude Turmes.

„Zahrnutie týchto sektorov do EU ETS by bolo kontraproduktívne,“ uviedol na Twitteri.

Generálny riaditeľ odboru Komisie pre oblasť klímy Mauro Petriccione v diskusii organizovanej predsedom Výboru pre životné prostredie europarlamentu Pascalom Canfinom povedal, že „ak by sa ETS mal vzťahovať na budovy, zarátavali by sa emisie z palív používaných na vykurovanie“.

Freek Spinnewijn túto myšlienku odmieta. „Myslím si, že podobné iniciatívy môžu prispieť k zdraženiu bývania. To je skutočne znepokojujúce,“ zdôrazňuje riaditeľ FEANTSA. Varuje tiež pred prijatím povinných minimálnych štandardov energetickej hospodárnosti existujúcich budov bez súčasného zavedenia sociálnych záruk.

„Nemyslím si, že zavedenie týchto druhov noriem by malo byť ospravedlnením toho, že ľudia prídu o strechu nad hlavou. Rád by som pripomenul, že EÚ je pri prijímaní opatrení viazaná Chartou základných ľudských práv EÚ a jedným z týchto práv je právo na pomoc s bývaním,“ upozornil v diskusii.

Petriccione namietol, že fond budov v Európe je nevyhnutne potrebné renovovať. Podľa neho sa problém bude len zväčšovať, keďže budovy v Európe starnú a zároveň sa zrýchľuje zmena klímy. Adaptovať sa budú musieť aj budovy. „V čase meniacej sa klímy naše budovy sú čoraz menej schopné slúžiť potrebám ľudí, ktorí sú najviac zraniteľní. Nie sú odolné voči vlnám horúčav a ani studeným zimám,“ povedal šéf odboru Komisie pre oblasť klímy.

Analytik Richard Paksi z organizácie Budovy pre budúcnosť nepovažuje zahrnutie emisií z budov do systému EU ETS „dobré riešenie“, povedal pre EURACTIV Slovensko. „Je pochopiteľné, že Komisia hľadá riešenia ako stimulovať obnovu budov, no toto riešenie by prinieslo viac negatív než pozitív,“ upozorňuje Paksi.

Zavedenie ceny uhlíka za emisie z vykurovania a chladenia budov by podľa neho mohlo viesť k vyšším účtom za energie pre nájomníkov a tiež pre  majiteľov domov, „ktorí nie sú schopní alebo si nemôžu dovoliť renovovať svoje domy“.

„V konečnom dôsledku na to doplatia hlavne nízkopríjmoví občania,” myslí si Paksi.

Komisia chystá legislatívne zemetrasenie v klíme a energetike (INFOGRAFIKA)

Aké iniciatívy pripravuje Európska komisia v ďalšej časti roka 2021? V júni predstaví veľký legislatívny balík „Fit for 55“ ako aj nové iniciatívy pre biodiverzitu, obehové hospodárstvo a dopravu. 

Oslabenie národných cieľov

Okrem zníženia emisií by začlenenie budov a stavebníctva do systému obchodovania s emisiami malo malo priniesť „čerstvé“ peniaze na financovanie Fondu obnovy EÚ.

Súčasný rámec znižovania emisií v rámci Európy stojí na dvoch základných mechanizmoch.  Jedným je obchodovanie s emisiami EU ETS, ktorý sa v súčasnosti týka emisií z energetiky a priemyslu a druhým sú právne záväzné národné ciele jednotlivých členských štátov v rámci takzvaného zdieľaného úsilia (Effort Sharing Regulation – ESR).

Patria sem emisie z dopravy, stavebníctva, ale aj poľnohospodárstva, odpadov a ostatného priemyslu. Ide o odvetvia, ktoré zahŕňajú najmä malých producentov emisií. Hlavnú úlohu v týchto oblastiach ekonomiky hrajú právne predpisy členských štátov vzhľadom na rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách.

V rámci ESR sú členské štáty povinné nastaviť príslušné politiky tak, aby svoje právne záväzné národné ciele zladili s právnymi predpismi a cieľmi na európskej úrovni.

Návrh Komisie by to mal zmeniť, čo podľa odborníkov nie je šťastný nápad.

V reakciách v rámci verejných konzultácií sa vzácne zhodli zástupcovia biznisu a enviroorganizácií v tom, že rozšírenie EU ETS o dopravu a budovy neprinesie rýchlejšie znižovanie emisií. Tvrdia, že zahrnutím sektorov bývania a dopravy do obchodu s emisiami stratia členské štáty motiváciu dekarbonizovať. Môže to mať negatívny vplyv na prijímanie opatrení ako sú stimuly na renováciu budov, zvyšovanie podielu obnoviteľnej energie, zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti budov a opatrení na zmiernenie energetickej chudoby. Začlenenie sektoru budov do európskeho systému obchodovania s emisiami môže tiež znížiť príjmy jednotlivých členských štátov z platieb za emisie.

Podľa analytika Richarda Paksiho rozšírenie EU ETS o oblasť budov zbaví národných vlád zodpovednosti za zavádzanie opatrení na dekarbonizáciu fondu budov.

„Podľa nariadenia o spoločnom úsilí má každý členský štát stanovené ročné klimatické ciele, ktoré musí splniť. Integráciou budov do EU ETS by sa toto odvetvie vyňalo z nariadenia o spoločnom úsilí, pričom zodpovednosť za opatrenia v oblasti klímy by sa namiesto toho preniesla na vlastníkov budov alebo dodávateľov energií,“ upozorňuje Richard Paksi.

Obáva sa tiež, že integrácia budov do systému EU ETS by mohla viesť „k zrušeniu alebo vylúčeniu účinnejších právnych predpisov na európskej aj národnej úrovni, pod zámienkou, že by to narušilo fungovanie trhu s uhlíkom“.

V súčasnosti pre novopostavené budovy platia prísne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Od začiatku tohto roka musia byť všetky novostavby v EÚ budovami s takmer nulovou potrebou energie. Riešením pre znižovanie emisií v oblasti budov by mala byť podľa Paksiho diskusia o ďalšom sprísnení, poprípade postupnom rozšírení minimálnych požiadaviek v rámci celého životného cyklu budovy. „Postupne by sme mali presmerovať požiadavky z prevádzkovej energetickej hospodárnosti na celú uhlíkovú stopu budovy.”

Partner