Komisia odporúča pri renováciách budov zohľadniť zdravie

Ilustračná fotografia. [pxhere.com]

Zlepšenie kvality bývania má väčší vplyv na zdravie ako priame investície do zdravotnej starostlivosti, tvrdí Svetová zdravotnícka organizácia. Európska komisia zdravotné aspekty obnovy budov síce v novej legislatíve zohľadňuje, no len vo forme nezáväzného odporúčania.

Sektor budov je v súčasnosti zodpovedný za 36 percent emisií skleníkových plynov v Európe. Európska komisia preto v rámci cieľov rýchlejšieho znižovania emisií do roku 2030 predstavila  stratégiu pre obnovu budov s názvom Renovačná vlna. Cieľom je v nasledujúcom desaťročí zdvojnásobiť tempo renovácie a „dostať európsky fond budov do 21. storočia tým, že bude odolnejší voči zmene klímy“.

Okrem energetických úspor by súčasťou obnovy budovy by mala byť aj integrácia obnoviteľných zdrojov energie, obehovosť, zohľadnenie jej životného cyklu, adaptácia na klimatickú zmenu a zdravotné či environmentálne normy, pripomína eurokomisia.

Celosvetová pandémia COVID-19, postupujúca klimatická zmena a v súčasnosti aj vojna na Ukrajine ukazujú, že sektor budov nie je kľúčový len pri znižovaní spotreby energie, ale má značné dôsledky na zdravie ľudí.

Architekt Zaiček: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Architekti ponúkajú spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK. 

Pandémia zdôraznila nerovnosti v bývaní

Pandémia COVID-19 zdôraznila súvislosť medzi podmienkami bývania a zdravím. V dôsledku nízkej kvality bývania sú ľudia viac vystavení chorobám, ale aj stresu a sociálnej a ekonomickej izolácii. V škodlivom vnútornom prostredí žijú najmä ľudia s nižšími príjmami, konštatuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Keď sa väčšina európskych krajín počas pandémie rozhodla, že celá populácia s výnimkou pracujúcich v kritickej infraštruktúre, musí zostať doma, zvýraznilo to nerovnosti v podmienkach bývania. V niektorých krajinách sa práve nedostatočné vnútorné podmienky domov ako je preľudnenosť obydlí, zlé vetranie a nedostatočné vykurovanie počas pandémie podpísali na vyššej miere úmrtnosti, konštatuje Alice Patini z organizácie Housing Europe.

Podľa správy španielskych vedcov môžu dobré podmienky bývania obmedziť šírenie chorôb. Naopak preľudnenosť domácností môže zosilniť infekčné a respiračné ochorenia, vlhkosť alebo plesne zas zvyšujú pravdepodobnosť respiračných ochorení, ekzémov či astmy. Znečisťujúce látky v interiéri môžu spôsobiť problémy s dýchaním a nízka teplota súvisí s častejším výskytom srdcových ochorení. Vo všeobecnosti je imunitný stav ovplyvnený základným zdravotným stavom a ten je zas ovplyvnený podmienkami bývania, konštatujú autori správy.

Šéfka únie nájomníkov: Znižovanie emisií nemôžu dotovať najchudobnejší

Náklady na renováciu nehnuteľností znášajú v mnohých členských štátoch nájomníci. Zvýšenie nájomného po rekonštrukcii  prispieva k vysídľovaniu obyvateľov a gentrifikácii celých štvrtí. Náklady na renováciu by mali byť hradené z usporenej energie, hovorí BARBARA STEENBERGEN.

Nielen zima, ale aj horúčavy

Ešte pre pandémiou žilo podľa štúdie Right to Energy až 15 percent Európanov v domoch s pretekajúcou strechou, vlhkými stenami, podlahami či základmi, čo má negatívny vplyv na ich zdravie a pohodu. Stotisíc Európanov zomiera každý rok, lebo si nemôžu adekvátne vykúriť svoje príbytky. Takmer 80 miliónov ľudí v EÚ v roku 2019 meškalo s platením alebo vôbec nebolo schopných zaplatiť svoje účty za energie. Počas pandémie toto číslo exponenciálne vzrástlo, keďže ľudia uviazli v energeticky neefektívnych domoch.

Okrem zimy však občanov členských štátov čoraz viac trápia extrémne horúčavy v letných mesiacoch. Jeden z desiatich Európanov nedokáže v zime poriadne zahriať svoje domovy a jeden z piatich si v nich v lete udržať dostatočný chlad.

V dôsledku globálneho otepľovania bude pravdepodobné, že Európa bude častejšia vystavená vlnám horúčav v lete. To bude zvyšovať spotrebu energie a tým aj výdavky domácností. Spôsobí to dominový efekt – čoraz viac ľudí si v dôsledku rekordných cien nebude môcť dovoliť zaplatiť  energie na vykurovanie alebo chladenie počas roka.

Nová smernica určí povinné energetické štandardy aj pre existujúce budovy

Podľa uniknutého návrhu smernice by mali všetky novo postavené budovy po roku 2030 produkovať nulové emisie. Minimálne energetické štandardy budú musieť spĺňať aj existujúce budovy prechádzajúce rekonštrukciou.

Komisia odporúča zohľadniť pri renovácii zdravie

Riešenie problému by mala priniesť renovačná vlna, ktorá má dekarbonizovať stavebný fond v Európe. Európska komisia v usmerneniach o princípe energetickej účinnosti (Energy Efficiency First – EE1) uznáva ľudské zdravie ako jeden z najdôležitejších prínosov renovácií budov. Usmernenie však nie je záväzné a má len odporúčací charakter.

Pri nastavovaní štandardov energetickej hospodárnosti budovy by členské štáty mali zapojiť aj opatrenia ovplyvňujúce zdravie, odporúča Komisia.

Predovšetkým je pri renováciách zameraných na úspory energie potrebné myslieť aj na dôsledky globálneho otepľovania – teda zabezpečiť primeranú teplotu nielen v zime, ale aj počas vĺn horúčav. Keďže úroveň vzduchotesnosti sa v dôsledku zateplenia a výmeny okien môže zvýšiť, je podľa usmernenia potrebné myslieť pri stanovovaní požiadaviek pri obnove budov aj na zabezpečenie správneho vetrania. Podobne je to aj s osvetlením – opatrenia energetickej účinnosti by mali zlepšiť vnútorné osvetlenie, ktoré má veľké dopady na zdravie a pohodu bývajúcich. Ďalším aspektom, ktorý by sa mal pri nastavovaní štandardov renovácií mal brať do úvahy, je využívanie takých materiálov, ktoré znižujú hlučnosť, zdôrazňuje Komisia v odporúčaniach.

Medzi pozitívnymi vplyvmi, ktoré má zvýšenie energetickej účinnosti na zdravie, hovorí eurokomisia o znížení počtu kardiovaskulárnych ochorení, ochorení dýchacích ciest (astma, infekčné ochorenia, alergie a pod.), rakoviny pľúc. Akútne respiračné ochorenie sa môže vyskytnúť v dôsledku vystavenia znečisteniu vnútorného ovzdušia pri nesprávnom vykurovaní. Astmy a alergie sú výsledkom plesní, ktoré sa rozmnožujú vo vlhkom a slabo vyhrievanom prostredí v domácnostiach. Mŕtvica či poruchy srdca bývajú spojené s vysokými teplotami.

Kým nezáväzné usmernenie Energy Efficiency First z dielne Komisie zdôrazňuje prínosy renovácií budov pre zdravie, návrh Smernice o energetickej hospodárnosti budov ich spomína len okrajovo.

Aj keď smernica uznáva dôležitosť zdravej vnútornej klímy, chýbajú v nej jasné definície a opatrenia, ako význam zdravého vnútorného prostredia pretaviť do konkrétnych noriem.

Členské štáty by podľa návrhu smernice mali podporovať zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov, čím sa prispeje k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia, a to aj prostredníctvom odstraňovania azbestu a iných škodlivých látok. V nových budovách aj v budovách po hĺbkových rekonštrukciách je potrebné nainštalovať meracie a kontrolné zariadenia na monitorovanie a reguláciu kvality vnútorného ovzdušia, odporúča eurokomisia.

Odborník na budovy: Zateplenie a nové okná nezaručia, že sa deti budú v škole cítiť lepšie

Na Slovensko prídu nasledujúce roky stovky miliónov eur, za ktoré sa bude rekonštruovať veľké množstvo škôl. Prioritou je usporiť energiu, to však nezaručí nezávadné prostredie v triedach. Ak k tomu prirátame zmenu klímy, môžeme mať do budúcna problém, upozorňuje MIROSLAV ZLIECHOVEC.

Úspory v zdravotníctve

Prínosy renovácií budov pre zdravie zdôrazňuje aj štúdia Barometer zdravých budov 2022 od firmy Velux

Podľa nej by zníženie vystavenia vlhkosti a plesniam a nedostatku denného svetla v obytných budovách okrem zlepšenia energetickej účinnosti mohla viesť k prínosom v oblasti duševnej pohody odhadovanej na takmer sto miliárd eur ročne.

Potvrdzujú to aj údaje Svetovej zdravotníckej organizácie. WHO tvrdí, že investície do zlepšenia bývania majú v horizonte dvoch až štyroch rokov väčší vplyv na zdravie ako priame investície do zdravotného systému.

Kumulatívne prínosy investícií do renovácie, pokiaľ ide o priame úspory v oblasti zdravotnej starostlivosti, zlepšenie zdravia a zlepšenie produktivity, sa do roku 2050 odhaduje na 600 miliárd eur ročne, predpokladá štúdia firmy Velux.

Zdroj: Velux

Partner