Koncentrácia CO2 v školských triedach dvojnásobne prekračuje povolené limity

Ilustračná fotografia. [TASR - Ján Krošlák]

Žiaci a učitelia trávia hodiny v nevetraných a hlučných triedach, čo zle vplýva na ich sústredenie, zdravie a imunitu, tvrdí analýza. Či pomôžu zlepšiť situáciu milióny určené na renovácie škôl je otázne. Kvalita vnútorného prostredia totiž nie je podmienkou ich čerpania.

Podľa analýzy Platformy Budovy pre budúcnosť žiaci trávia veľkú časť dňa v nevyhovujúcom prostredí, ktoré má negatívny dopad na ich výkon a zdravie.

Merania na 28 slovenských školách ukázali, že žiaci aj učitelia sú hodiny v triedach, kde sú prchavé chemické látky, prach a rekordné hodnoty oxidu uhličitého. S tým je spojená aj veľká hlučnosť a prehrievanie tried v letnom období.

Podľa Miroslava Zliechovca zo spoločnosti Saint-Gobain by bolo možné každý z uvádzaných problémov riešiť stavebnými, technologickými či architektonickými úpravami pri rekonštrukciách škôl. Nasledujúce roky sa ich majú na Slovensku obnoviť stovky.

Či sa tak stane však nie je isté. Stovky miliónov eur z plánu obnovy a eurofondov, ktoré majú ísť na hĺbkové renovácie verejných budov vrátane škôl, majú v prvom rade ušetriť spotrebu energie na školách a parametre vnútorného prostredia nezohľadňujú. Medzi rezortami nie ja zhoda ani v tom, kto má túto agendu na starosti.

Odborník na budovy: Zateplenie a nové okná nezaručia, že sa deti budú v škole cítiť lepšie

Na Slovensko prídu nasledujúce roky stovky miliónov eur, za ktoré sa bude rekonštruovať veľké množstvo škôl. Prioritou je usporiť energiu, to však nezaručí nezávadné prostredie v triedach. Ak k tomu prirátame zmenu klímy, môžeme mať do budúcna problém, upozorňuje MIROSLAV ZLIECHOVEC.

Syndróm chorých budov

Na Slovensku navštevuje školy 1,1 milióna detí a študujúcich a približne 165 tisíc pedagógov. Deti trávia s výnimkou domova najviac času práve v školách a sú podobne ako starší ľudia viac citliví na koncentrácie oxidu uhličitého. Podľa autorov analýzy je alarmujúce, že niektoré limitné hodnoty boli v triedach prekračované niekoľkonásobne.

Oxid uhličitý (CO2) je plyn bez farby a zápachu a vzniká pri vydychovaní. Najčastejšie sa jeho koncentrácie vyjadrujú v jednotkách ppm (parts per milion).

„Jedným z najčastejších problémov je vydýchaný vzduch v triedach počas vyučovania s vysokou úrovňou koncentrácie CO2. V zimnom období prekračovali hodnoty CO2 úroveň 1500ppm takmer počas celého dňa vo všetkých sledovaných triedach a často krát vystúpili na hodnoty okolo 3000ppm, čo je dvojnásobok maximálnej prípustnej koncentrácie v interiéri,“ upozorňuje analytik platformy Budovy pre budúcnosť a autor štúdie Richard Paksi.

Optimálna koncentrácia CO2 v interiéri sa pohybuje medzi 600 až 1000ppm. Maximálna prípustná koncentrácia je 1500 ppm. Pri vyššej koncentrácii prichádza únava, bolesť hlavy, znižuje sa sústredenie detí a klesá ich produktivita, dodáva Paksi.

K vydýchanému vzduchu sa podľa neho pridáva nevhodná akustika v triedach a nekvalitné osvetlenie.

„Naše zistenia poukazujú na zvýšený výskyt symptómov syndrómu chorých budov. Znamená to, že ľudia v interiéri pociťujú zvýšenú únavu, bolesti hlavy, problémy s koncentráciou. Škodlivé prostredie môže spôsobiť astmu aj respiračné infekcie u detí aj pedagógov,“ dopĺňa Paksi.

Zodpovednosť naprieč rezortami

Súčasné nastavenie verejných politík kladie pri obnove budov do popredia úspory energií. Normy pre zdravé vnútorné prostredie budovy sú roztrúsené v rôznych vyhláškach a často majú len odporúčací charakter. Investor ich v projekte rekonštrukcie môže a nemusí zapracovať.

Oslovené rezorty sa podobne neurčito stavajú k otázke, či bude pri chystaných rekonštrukciách škôl a škôlok kladený dôraz na dobré vnútorné prostredie ako aj adaptačné opatrenia na meniacu sa klímy. Teploty v júni a septembri dosahujú v triedach tropické hodnoty.

Ministerstvo školstva sa pre EURACTIV Slovensko vyjadrilo, že v rámci Operačného programu Slovensko „identifikovalo modernizačný dlh v oblasti priestorového a materiálno-technického zabezpečenia základných a stredných škôl”.

Zároveň rezort zdôraznil, že nie je gestorom nastavovania opatrení, ktoré sa týkajú energetických úspor. Tlačové oddelenie ministerstva odporučilo obrátiť sa s otázkami na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ktoré je gestorom prípravy Operačného programu Slovensko pre programové obdobie alebo na Ministerstvo životného prostredia. Podľa hovorcu zabezpečuje rezort školstva v tomto smere len „vecne príslušné odborné a obsahové vstupy vyplývajúce z jeho kompetencií“.

Rezort školstva však „nevylučuje, aby realizované intervencie súčasne prispievali aj k zvýšeniu kvality vnútorného prostredia“.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR), ktoré je gestorom prípravy Operačného programu Slovensko pre aktuálne programové obdobie počíta v rámci cieľa Zelenšia Európa s podporou zlepšenia energetickej efektívnosti a zníženia emisií skleníkových plynov. Do tejto agendy patrí aj obnova budov. Súčasťou obnovy verejných budov má byť podľa MIRRI ochrana biodiverzity a podpora zelenej infraštruktúry. „Nakoľko je téma komplexnej obnovy budov prierezovou témou v kompetencii viacerých rezortov, MIRRI v  tejto oblasti musí spolupracovať s rezortom dopravy, hospodárstva a životného prostredia,“ vyjadril sa rezort zodpovedný za riadenie eurofondov pre EURACTIV Slovensko.

Aj keď MIRRI nemá priame kompetencie v súvislosti s možnými  právnymi a technickými úpravami kvality vnútorného prostredia budov, vníma pozitívne optimalizáciu týchto úprav, konštatoval tlačový odbor v stanovisku.

SMART školy ako svetlo na konci tunela

Podľa ministerstva životného prostredia by sa komplexnými rekonštrukciami budov predsa len malo MIRRI zaoberať. To má cez súčasnosti Integrovaný regionálny operačný program (IROP) otvorenú výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na zvýšenie kapacít základných škôl Bratislavského kraja.

V rámci výzvy sa majú rekonštruovať a modernizovať základné školy „vrátane stavebných úprav súvisiacich so splnením požiadaviek na hygienické parametre vnútorného prostredia budov“. Podľa kritérií pre výber projektov má byť žiadosť posudzovaná aj podľa toho, či je v súlade so špecifických cieľom riešenia kapacít základných škôl v kontexte takzvaného princípu SMART.

Ten zahŕňa zelené opatrenia, medzi ktoré patria „zateplenie, tienenie, využívanie svetlých farieb a odrazových prvkov za účelom zamedzenia prehrievania vnútorných priestorov a zníženia energetickej náročnosti prevádzky budovy,“ uviedol envirorezort pre EURACTIV Slovensko.

Okrem adaptácie zelených opatrení sa koncept SMART škola zameriava na meranie a elimináciu koncentrácie oxidu uhličitého, ktorý „môže výrazne ovplyvniť kvalitu vnútorného prostredia, znížiť schopnosť sústredenia sa či zvýšiť malátnosť detí, a tiež na využívanie úspornejších svietidiel, ich efektívne rozmiestnenie v priestore a prispôsobenie potrebám výučby,“ píše sa prílohe výzvy IROP, ktorá informuje o koncepte SMART škôl.

Deti sa učia v prehriatych triedach. Komisia chce problém riešiť, vláda ho nevidí

Slovensko chce investovať v nasledujúcich rokoch stovky miliónov eur do renovácií škôl. Aj keď Komisia požaduje, aby boli peniaze vynaložené iba na klimaticky odolné projekty, pre vládu nie je kvalitné vnútorné prostredie škôl zatiaľ prioritou. 

Stratégia: Obnovovať budovy komplexne 

Na Slovensku síce existujú právne predpisy a technické normy na vnútorné prostredie budov, no neriešia všetky jeho aspekty súčasne. Požiadavky v jednotlivých predpisoch sú protichodné a rozdrobené. Väčšina technických noriem, ktoré definujú požiadavky na kvalitu prostredia má len odporúčací charakter, čo následne ovplyvňuje prístup projektanta a investora, tvrdí štúdia organizácia Budovy pre budúcnosť.

Podľa Richarda Paksiho je základným predpokladom pre zlepšenie situácie umožniť tieto opatrenia financovať z eurofondov alebo z Plánu obnovy. Ako príklad osvedčenej praxe uvádza situáciu v Českej republike, kde sú opatrenia na zlepšenie kvality vzduchu v budovách oprávnenými výdavkami z eurofondov.

„Druhým krokom môže byť vyžadovať súlad s vybranými normami, ktoré sú bežne nezáväzné. Treťou možnosťou je vytvoriť metodiku, ktorú by investori pri obnove alebo výstavbe škôl museli dodržať,“ myslí si Paksi.

Nápomocná nie je ani Dlhodobá stratégia obnovy budov z dielne ministerstva dopravy. Tá poukazuje na to, že najväčšiu potrebu tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody majú na Slovensku  budovy nemocníc a škôl. Podľa rezortu je to ovplyvnené zlým stavom budov a tiež aj vyššími požiadavkami na parametre vnútorného prostredia. Preto by sa mala renovácia týchto budov využiť na ich dôkladnú obnovu. Tá by v ideálom prípade mala brať do úvahy aspoň „vnútornú tepelnú pohodu“, hovorí dokument.

Okrem tepelnej pohody však stratégia, ktorá má byť dlhodobou víziou dekarbonizácie sektora budov, spomína parametre kvality vnútorného prostredia len okrajovo. Vzhľadom na to, že budova sa obnovuje raz za niekoľko desiatok rokov rokov, renovácia by mala byť čo najkomplexnejšia, zdôrazňuje dokument.

Kľúčový je projektant 

Objem investícií do obnovy verejných aj súkromných budov by mali byť do roku 2030 podľa ministerstva dopravy asi 13,2 miliardy eur. Z toho by malo ísť na obnovu nebytových budov 4,9 miliardy eur.

Aby sa budova školy alebo inej verejnej budovy zrenovovala s ohľadom na kvalitu vnútorného prostredia, je podľa stratégie dôležité, aby bol jej vlastník alebo správca „zainteresovaný a vzdelaný“. Dôležité je, aby škola alebo iná verejná budova naplno využila renováciu a bola obnovená skutočne hĺbkovo. „Týmto rozsahom obnovy možno nielen maximalizovať dosiahnuté úspory energie, ale aj významne predĺžiť životnosť budovy a vo veľkej miere ovplyvniť kvalitu vnútorného prostredia pre užívateľov,“ hovorí stratégia.

S tým súhlasí Miroslava Zliechovec. Problémom je podľa neho to, že investori, ktorí zadávajú podmienky rekonštrukcie škôl, nevedia, že ak nezohľadnia pri obnove budovy vnútorné prostredie, môžu si do budúcna zarobiť na problém.

„Kľúčový je projektant, ktorý komunikuje so samosprávou a môže ju presvedčiť, aby rekonštrukcia školy bola kvalitná aj z dlhodobého hľadiska,” dodáva Zliechovec.

Partner