Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Najväčšia ekologická dedina vo Veľkej Británii. Cieľom projektu v južnom Londýne bolo pomôcť obyvateľom znížiť ich ekologickú a uhlíkovú stopu na udržateľnú úroveň „jednej planéty“. [flickr/Tom Chance]

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur pôjdu na obnovu verejných budov s prioritou znížiť ich energetickú náročnosť. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Sektor budov je v súčasnosti zodpovedný za 36 percent emisií skleníkových plynov v Európe. Európska komisia preto v rámci cieľov rýchlejšieho znižovania emisií do roku 2030 predstavila minulú jeseň stratégiu pre obnovu budov s názvom „Renovačná vlna“. Cieľom je v nasledujúcom desaťročí zdvojnásobiť tempo renovácie a „dostať európsky fond budov do 21. storočia tým, že bude odolnejší voči zmene klímy“.

V stratégii Komisia definuje kľúčové parametre pre modernú obnovu budov. Energetické úspory sú na prvom mieste, ale súčasťou obnovy by mali byť aj ďalšie opatrenia. Dôležitý je celostný prístup k samotnej budove, to znamená, že súčasťou jej obnovy by mala byť aj integrácia obnoviteľných zdrojov energie, obehovosť, zohľadnenie jej životného cyklu, adaptácia na klimatickú zmenu a zdravotné či environmentálne normy, pripomína eurokomisia.

Európa chystá vlnu renovácie budov

Európska komisia zverejnila stratégiu pre renovácie budov a iniciatívu „nový európsky Bauhaus“. Ich cieľom je zvýšiť energetickú účinnosť budov a znížiť emisie produkované sektorom.

Dom obnovujeme pre nasledujúce generácie

Pri obrovskom objeme prostriedkov, ktoré budú nasledujúce roky na Slovensku smerovať do obnovy rodinných domov a verejných budov, či už z plánu obnovy alebo eurofondov, je dôležité, aby sa peniaze vynaložili maximálne efektívne.

Pri plánovaní obnovy budov myslieť na to, že ide o „medzigeneračnú aktivitu,“ tvrdí  Jana Bendžalová zo spoločnosti ENBEE (Environment & Building Energy Efficiency), ktorá vystúpila na webinári platformy Budovy pre budúcnosť.

„Pre dosiahnutie ambicióznych cieľov EÚ a pre eliminovanie klimatickej zmeny je dnes potrebná obnova na maximálnu možnú mieru, teda ideálne na úroveň budov s nulovou potrebou energie. Ak obnovíme budovu na nižšiu úroveň, zakonzervujeme tento stav až do ďalšej obnovy, teda na 20 až 30 rokov,“ zdôrazňuje Bendžalová.

Úspory energií a znižovanie emisií v sektore budov sú len jednou stranou mince. Ďalšou je postupujúca klimatická zmena, ktorá bude klásť na odolnosť budov vysoké nároky.

Súčasťou každej obnovy by preto mali byť opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy, myslí si analytik platformy Budovy pre budúcnosť Richard Paksi. „Budovy, ktoré obnovíme alebo postavíme teraz, budú fungovať ďalšie desaťročia. Musia byť preto prispôsobené zmene klímy, ktorú pociťujeme už teraz a v budúcnosti sa bude prejavovať oveľa intenzívnejšie,“ upozorňuje. Súčasťou komplexného prístupu k obnove by mali byť vegetačné strechy, hospodárenie s vodou a tieniace prvky, dodáva Paksi.

Budaj: Chceme dostať peniaze na obnovu budov bližšie k ľuďom

Štedrá alokácia na obnovu rodinných domov a lepšia dostupnosť dotácií. To sú hlavné prínosy súčasného návrhu Plánu obnovy a odolnosti v oblasti obnovy budov, zhodujú sa odborníci. Medzi negatíva radia investície do plynových kotlov a nedostatočné riešenie energetickej chudoby.

Ministerstvo: Zmenu klímy pociťujeme už teraz

S niektorými adaptačnými opatreniami na zmenu klímy ráta aj slovenský Plán obnovy a odolnosti, ktorý momentálne hodnotí Európska komisia. Podľa rezortu životného prostredia, ktoré má v gescii plánovanú obnovu rodinných domov a historických budov, zasiahnu nepriaznivé dôsledky zmeny klímy všetky sféry života a hospodárske sektory.

„Keďže vplyvy zmeny klímy sa prejavujú už aj na Slovensku, je nevyhnutné prispôsobiť pripravované projekty v sektore budov na meniacu sa situáciu a prijať potrebné opatrenia na zvýšenie ich odolnosti,“ uvádza ministerstvo v kapitole o obnove budov. Ráta napríklad so zachytávaním dažďovej vody, vegetačnými strechami alebo inštaláciami tieniacej techniky.

Súčasťou adaptačných opatrení pri verejných budovách by mala byť podľa plánu obnovy aj rekonštrukcia vonkajšieho priestranstva budov. Pôjde o výsadbu stromov a krov, hlavne na ich južnej a západnej strane, ktorá sa viac prehrieva, konkretizuje rezort v pláne obnovy.

Energetické úspory sú prvý krok

Energetická účinnosť je podľa Komisie „horizontálny hlavný princíp európskeho prístupu ku klíme a energetike“. Prístup k obnove budov by mal však byť komplexný a zahŕňať ďalšie opatrenia.

Čo to znamená?

Podľa stratégie „Renovačná vlna“ by okrem úspory energie malo byť cieľom obnovy aj „urýchlenie integrácie obnoviteľných zdrojov energie najmä z miestnych zdrojov, (…)ktoré pomáhajú dekarbonizovať dopravu, ako aj vykurovanie a chladenie“. Cieľom by mali byť „inteligentné budovy“, ktoré umožnia efektívnu výrobu a využitie obnoviteľných zdrojov na úrovni domu, okresu alebo mesta v kombinácii s inteligentnými systémami distribúcie a podporiť využitie odpadového tepla.

Energeticky úsporné budovy by mali byť „široko dostupné, najmä pre domácnosti so strednými a nízkymi príjmami a zraniteľné osoby,“ píše Komisia v dokumente. Pri dizajnovaní systémov podpory pre obnovu budov by členské štáty mali brať do úvahy životný cyklus materiálov a ich obehovosť. Do tejto oblasti podľa Komisie patrí aj „podpora zelenej infraštruktúry a využívanie organických stavebných materiálov, ktoré môžu ukladať uhlík, ako je napríklad drevo pochádzajúce z udržateľných zdrojov“.

Pri obnove budov by sa nemalo zabúdať ani na zdravotné a environmentálne normy. Celostný prístup k obnove má zabezpečiť „vysokú kvalitu ovzdušia v budove, udržateľné hospodárenie s vodou, prevenciu katastrof a ochranu pred klimatickými rizikami,“ pripomína Komisia v stratégii.

V rámci týchto snáh plánuje Európska únia v druhej polovici roka 2021 revíziu Smernice o energetickej hospodárnosti budov. Opatrenia na obnovu by mali ísť viac do hĺbky, aby boli v súlade s novými klimatickými cieľmi zníženia emisií o 55 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.Verejnosť sa k nej môže vyjadriť do 22. júna.

Nielen rodinné domy

Aj keď sa pri Pláne obnove a odolnosti najčastejšie hovorí o obnove 30 tisícov rodinných domov, ďalšie miliardy budú smerovať do rekonštrukcie a výstavby verejných budov. Podľa analytika platformy Budovy pre budúcnosť Richarda Paksiho sa budú okrem rodinných a historických budov obnovovať aj nemocnice, školy, súdy, zariadenia sociálnej starostlivosti a mnohé ďalšie.

So 750 miliónami eur na obnovu bytových domov môže Slovensko rátať aj zo štrukturálnych fondov EÚ. S týmito sumami z eurofondov ráta Dlhodobá stratégia obnovy budov. Podľa Paksiho je však možné očakávať, že výška alokácie sa ešte bude meniť.

Zdroj: Richard Paksi: Čo definuje kvalitu budov 21. storočia

„Pokiaľ chceme obnovovať naše verejné budovy na úroveň hodnú 21. storočia, je nutné sa posunúť od zaužívaného spôsobu, pri ktorom sme budovu zateplili a vymenili okná a považovali ju za zrenovovanú. Podmienky investícií, ktoré k nám budú smerovať, by sa nemali uspokojiť len zo znížením potreby energie na papieri a mali by klásť požiadavky aj na ostatné aspekty. Súčasťou kvalitnej obnovy by mal byť energetický manažment zabezpečujúci reálnu úsporu energií, aplikovanie adaptačných opatrení či vysoký dôraz na zabezpečenie kvality vnútorného prostredia,“ uvádza Paksi.

Zvlášť pri obnove verejných budov je podľa Paksiho kľúčové kvalitné vnútorné prostredie, či už v kancelárskych budovách alebo v školách. „Často sa stáva, že pri obnove verejných budov, kde sa zabezpečí výmena obvodového plášťa a výmena okien, dochádza k zníženiu prísunu čerstvého vzduchu,“ hovorí Paksi.

V praxi chýba kontrola

Legislatíva by nemala byť záväzná len z pohľadu kritéria energetickej hospodárnosti, ale mala by myslieť na kvalitu vnútorného prostredia, upozorňuje Miroslav Zliechovec  zo spoločnosti Saint Gobain. Dosiahnuť je to možné vzdelávaním laickej aj odbornej verejnosti. Dôležité podľa neho je, „aby budúci užívatelia vedeli, prečo vyžadovať kvalitnejšie vnútorné prostredie. Aby sa našli projektanti a architekti, ktorí vedia takéto stavby navrhnúť a v neposlednom rade aby sme mali realizátorov, ktorí takéto stavby vedia zrealizovať,“ navrhuje Miroslav Zliechovec.

Téma kvality vnútorného prostredia sa podľa neho dostáva na druhú koľaj. Pri rekonštrukcii verejných budov, škôl sa uprednostňuje „naháňanie kilowattov bez toho, aby sme sa vo finále pozerali na to, čo to urobí s vnútorným prostredím a s tým ako sa tam ľudia cítia,“ hovorí Zliechovec.

Záväzné normy pre kvalitu vnútorného prostredia existujú, problém je v tom, že sa neuplatňujú, myslí si Ondřej Boreš zo spoločnosti Velux.

„Pri „domoch na kľúč“ absolútna väčšina nesplňuje požiadavky na denné osvetlenie. „Zodpovedné orgány sa však pri kontrole tomuto aspektu nevenujú,“ hovorí Boreš. Pri obnovách rodinných domov je podľa neho situácia ešte horšia. „Ak vymeníte dvojsklo za trojsklo, tak úroveň denného svetla v miestnosti poklesne o 20 percent. U obnov rodinných domov sa vplyv vymenených okien na denné osvetlenie a na kvalitu vzduchu nehodnotí vôbec alebo len minimálne. Vymáhateľnosť uplatňovania týchto štandardov je nízka,” upozorňuje Ondřej Boreš.

Komisia chce spoplatniť emisie z budov. Slovensko je opatrné

V pripravovanom júnovom balíku právnych predpisov v oblasti energetiky a klímy, Európska komisia „navrhne rozšírenie systému obchodovania s emisiami na oblasť budov a cestnú dopravu,“ povedala európska komisárka pre energetiku Kadri Simson. Tento krok zvýši energetickú chudobu, vystríhajú kritici.  

 

Partner