Prieskum: Renovácia domu je pre väčšinu ľudí stále luxus

Ilustračná fotografia. [Wikimedia Commons/Radek Linner]

Vláda chce za päť rokov stihnúť renováciu 30 tisíc rodinných domov, čelí však rezervovanému postoju ľudí. Obávajú sa, že nezoženú dostatok peňazí na spolufinancovanie. Riešením by mala byť cielená osveta obyvateľov, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, tvrdí Slovenská klimatická iniciatíva.

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP), ktorá zodpovedá za program renovácií rodinných domov z Plánu obnovy a odolnosti, musí nájsť do roku 2026 desiatky tisícov záujemcov o ich obnovu. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Focus, ktorý má k dispozícii redakcia EURACTIV Slovensko a ktorý iniciovala Slovenská klimatická iniciatíva (SKI), v tom však ľuďom bráni vysoká miera spolufinancovania. Štát poskytne podporu maximálne do 50 percent celkových nákladov, pričom druhú polovicu zaplatia majitelia rodinných domov.

Až 39 percent opýtaných sa v prieskume vyjadrilo, že neistá finančná situácia je hlavnou bariérou, prečo sa o príspevok z Plánu obnovy a odolnosti nebudú uchádzať. Podľa SKI tiež nemajú dostatok informácií, ako by prípadnú obnovu mohli finančne zvládnuť.

Druhým zásadným problémom, ktorý odrádza až 26 percent občanov od využitia dotácií na obnovu ich príbytkov, je možná byrokracia spojená so žiadosťou o príspevok.

Štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča verí, že sa podarí bariéry prekonať a „vďaka úspešnému naplánovaniu implementácie tento veľmi náročný proces zvládneme“. Kritickým je podľa neho fakt, že renovácia rodinných domov bude adresovaných desiatkam tisícom domácností, čo sa nedá porovnať so stovkami žiadostí na iných rezortoch.

„Je preto dôležité mať automatizované spracovávanie žiadostí, mať regionálne centrá a mať čo najjednoduchšie požiadavky na implementáciu, aby sme nekomplikovali tento proces,“ povedal na konferencii Slovenskej klimatickej iniciatívy.

Riaditeľ agentúry životného prostredia: Ľudia nie sú pripravení na obnoviteľné zdroje

Ak by sme preferovali tepelné čerpadlá namiesto plynových kotlov, za pol miliardy eur by sme obnovili by sme oveľa menej domov, hovorí riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia MICHAL MACO. Chudobnejšie domácnosti ani regióny zvýhodniť nemôžeme, tvrdí.

Komplexná obnova desiatok tisícov rodinných domov je vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti. Vláda chce programom prispieť k úsporám energie starších domov a výmenou zastaralých vykurovacích zariadení k zlepšeniu kvality ovzdušia. Na obnovu 30 tisíc rodinných domov má ísť viac než pol miliardy eur.

Spotreba energie a spôsob vykurovania, na ktoré cieli slovenský Plán obnovy a odolnosti budú v budúcnosti čoraz dôležitejšie. Európska komisia chce totiž začleniť oblasť bývania do systému obchodovania s emisiami (EU ETS). Znamená to, že tí, ktorí napríklad využívajú fosílne palivá na vykurovanie budú pravdepodobne platiť viac.

Poradenských centier bude menej

Dôležité je nastaviť program tak, aby bol verejnosti čo najviac prístupný a zrozumiteľný, vysvetľuje výsledky prieskumu koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.

„Zdá sa, že kľúčové pre úspech bude správne nastavenie spolufinancovania projektov a čo najväčšie obmedzenie projektovej byrokracie,” konštatuje koordinátorka Slovenskej klimatickej iniciatívy Kateřina Chajdiaková.

Podľa riaditeľa SAŽP Michala Maca bolo pôvodne naplánovaných 20 regionálnych centier. Tie majú žiadateľom o dotáciu pomôcť s administráciou žiadostí, ale aj s tipmi na dodávateľov stavebných prác. Neskôr sa ich počet skresal na desať.

„Ideálne by bolo, aby mal každý človek na Slovensku prístup k centru v okolí 60 kilometrov a aby sa v rámci hodinovej cesty dostal ku všetkým informáciám. Žiaľ, pri desiatich centrách to nie je možné. Z tohto pohľadu nebudú rozmiestnené ideálne,“ priznáva šéf SAŽP. Dôvodom zníženia počtu kontaktných centier bolo podľa neho obmedzenie výdavkov.

Poradenské centrá majú byť umiestnené v ľahko prístupných lokalitách, napríklad v obchodných centrách a ľahko dostupné  verejnou dopravou.

„Musí tam byť možnosť bezplatne zaparkovať. Musíme myslieť na to, že ľudia budú do regionálnych centier chodiť aj z okolitých obcí,“ zdôrazňuje Maco.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Centrá začnú fungovať od 1. júla 2022, vtedy by mala ísť von aj prvá výzva. Úlohou pracovníkov v regionálnych centrách bude podľa Maca previesť kandidáta na obnovu domu celým procesom. Budúci rok je naplánovaná rekonštrukcia štyri a pol tisíc domov.

Rýchlejšiemu spracovaniu žiadostí má pomôcť nový IT systém. Ten by mal podľa šéfa agentúry „spraviť 80 percent práce na dotácii“. „Nemôžeme si dovoliť, aby nám vyhodnocovanie žiadostí trvalo šesť mesiacov. Budeme mať 30 tisíc žiadostí, takže každú žiadosť musíme byť schopní vyhodnotiť v priebehu pár minút,“ tvrdí Maco.

Úradníci do dedín

Treťou najčastejšie uvádzanou bariérou obnovy rodinných domov z plánu obnovy je neochota ľudí investovať časť vlastných zdrojov. Túto možnosť uviedlo v prieskume 18 percent respondentov. Preto by mala byť dotácia podporená adekvátnou kampaňou zo strany štátu, myslí do Katarína Nikodemová z organizácie Budovy pre budúcnosť.

„Vidíme tu obrovský priestor pre osvetu, ktorá by sa mala zamerať na výhody znižovania spotreby energií a teda aj účtov za energie. Motivačná a informačná kampaň by sa mala zamerať na jasné pomenovanie dlhodobých výhod, aké komplexné obnovy domov prinášajú . Ľudia by mali mať adekvátnu odbornú podporu aj formou centier, kde im vyškolený odborník poradí, ako pri obnove správne postupovať a ako nastaviť financovanie pre realizáciu obnovy,“ dodáva Nikodemová.

Motivovať ľudí, aby išli do renovácie domu chce SAŽP aj výjazdami kontaktných miest do terénu, takzvanými „roadshows“. V rámci nej prídu pracovníci regionálnych centier priamo do dedín a ukážu ľuďom, „aké majú možnosti a vysvetlia, ako to funguje,“ hovorí Maco zo SAŽP. „Ak budú mať obyvatelia záujem, tak s nimi rovno spíšeme žiadosť,“ dodáva.

Ak niekto z nich nebude chcieť cestovať a trúfa si to spraviť cez naše webové sídlo, tak mu dáme prístup, kde budú môcť celú online žiadosť podať. Budeme mať tiež ľudí, ktorí prídu priamo k vám domov a prevedú vás žiadosťou a vyplnia ju. Vy budete potrebovať len list vlastníctva, aby ste dokázali, že je to váš dom,“ objasňuje šéf SAŽP.

Energetickú chudobu to nerieši

Výjazdy do terénu budú zamerané na regióny s nižšou ekonomickou silou a so znečisteným ovzduším. Čo sa však týka možnosti spolufinancovania, chudobnejšie regióny ani domácnosti nebudú nijakým spôsobom zvýhodnené.

„V momente, keď dáme človeku 51 percent a on dá 49, tak podľa zákona musí spraviť verejné obstarávanie. Pôvodne sme chceli vyššie dotácie pre chudobnejšie regióny, ale legislatívne aj politicky to nebolo priechodné. Ak by to malo byť viac ako 50 percent, tak by sme potrebovali zmenu v zákone o verejnom obstarávaní,“ hovorí Maco.

Príspevok z plánu obnovu môžu ľudia žiadať na štyri komponenty: zateplenie plášťa, zateplenie strechy, výmena okien a výmena vykurovacieho zariadenia. Na každý zo  komponent budú môcť ľudia žiadať dotáciu do výšky 50 percent. Ďalších 50 percent na spolufinancovanie si budú môcť podľa Maca požičať na zvýhodnený úver. V regionálnom centre dostanú informácie, aké majú možnosti spolufinancovania zo strany komerčných bánk, prípadne dostanú túto informáciu aj priamo v banke.

 

Slovenský plán obnovy: Ako budú vyzerať reformy v praxi?

Plán obnovy a odolnosti je hotový a pre slovenskú vládu nastáva tá ťažšia časť – dobre pripraviť jeho prevedenie do praxe. Bezprecedentné finančné prostriedky by mali začať prúdiť na Slovensko už v lete. Aké kroky vláda podniká, aby reformy a investície zvládla efektívne realizovať? Plánuje do procesu zapojiť kľúčových hráčov?

Podľa odporúčaní, ktoré zostavili odborníci v oblasti stavebníctva a Slovenská klimatická iniciatíva, by mal byť Plán obnovy a odolnosti príležitosťou pre ľudí dostať sa z ohrozenia energetickej chudoby. Tá je spôsobená nízkou energetickou efektívnosťou v nízkopríjmových domácnostiach, ktoré si takúto obnovu nevedia sami zabezpečiť. Podľa SKI je preto „nevyhnutná cielená informovanosť zameraná na tieto ohrozené skupiny obyvateľstva”.

„Kľúčové je, aby sa dozvedeli o svojich možnostiach zvyšovania energetickej efektívnosti, ale aj získali pomoc so zabezpečením dodatočného financovania, prípadne predfinancovania a dofinancovania potrebnej investície. Nevyhnutnou súčasťou pre dosiahnutie výsledku je preto zapojenie miest a obcí, či samotných terénnych pracovníkov v kritických lokalitách,” uvádza koalícia v odporúčaniach pre vládu.

Podľa Michala Maca cieleným politikám v oblasti energetickej chudoby bráni to, že v slovenskej legislatíve chýba definícia tohto pojmu. „Akonáhle definícia neexistuje, nemôžem, ako štátny úradník, vám na to dať peniaze. Ak by som z mojej pozície spustil dotačnú schému na energetickú chudobu, tak to neprejde,“ argumentuje Maco.

Partner