Slováci chcú renovovať udržateľne. Na špičkové technológie však nemajú dosť peňazí

Pasívny dom zachytený termokamerou. [wikipedia.org]

Slováci chcú pri obnove svojich domovov šetriť klímu a používať udržateľné výrobky či materiály. Investíciám do dlhodobých a udržateľných riešení, akými sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, však bránia nižšie príjmy.  

Stavebný sektor má významný vplyv na životné prostredie a globálne je zodpovedný za 38 percent  emisií oxidu uhličitého. Budovy boli po prvý raz aj témou klimatického summitu COP26 v Glasgowe. Do centra pozornosti sa dostali spôsoby, ako mestá a budovy prispievajú ku klimatickej kríze a akým hrozbám sú vystavené.

Prieskum: Renovácia domu je pre väčšinu ľudí stále luxus

Vláda chce za päť rokov stihnúť renováciu 30 tisíc rodinných domov, čelí však rezervovanému postoju ľudí. Obávajú sa, že nezoženú dostatok peňazí na spolufinancovanie. Riešením by mala byť cielená osveta obyvateľov, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, tvrdí Slovenská klimatická iniciatíva.

Zmena klímy je súčasťou každodenného života

Naliehavosť klimatickej krízy si Slováci uvedomujú. Až tri štvrtiny obyvateľov ju považuje za najväčšiu výzvu, ktorej ľudstvo čelí. Pri renovácii alebo obnove domu sa však primárne rozhodujú podľa ceny materiálov a nie podľa ich udržateľnosti, ukazujú dáta prieskumu spoločnosti VELUX, ktoré ma EURACTIV Slovenska k dispozícii.

Obnoviť dom udržateľným spôsobom je dôležité pre 36 percent Slovákov. Jasnou prioritou však pre respondentov ostáva cena, čo označilo ako hlavné kritérium pri výbere produktov až 79 percent účastníkov prieskumu.

Uhlíková stopa výrobkov použitých pri renovácii je podstatná pre každého štvrtého obyvateľa Slovenska. Štvrtina sa však úvahami o uhlíkovej stope materiálov vôbec nezaoberá, ukazujú dáta.

Slovákov pritom zmena klímy veľmi znepokojuje. Podľa Európskej investičnej banky až 80 percent z nich má pocit, že klimatické zmeny ovplyvňujú ich každodenný život. Na druhej strane  len polovica Slovákov chce, aby vláda zaviedla prísnejšie opatrenia, ktoré by motivovali zmenu v správaní ľudí. To radí Slovensko na spodné priečky rebríčka európskych krajín.

Zdroj: EIB

Zdroj: EIB

Ekologické riešenia sú pre Slovákov otázkou peňazí

Slováci sa renováciami snažia ušetriť peniaze. Do energetických úspor sú ochotní investovať viac majitelia nehnuteľností než ľudia, ktoré si nehnuteľnosť prenajímajú.

To odráža štruktúru slovenského trhu s bývaním. Podľa posledných údajov Eurostatu je totiž na špici európskych krajín v počte ľudí, ktorí vlastnia nehnuteľnosť. Až 92,3 percenta Slovákov žije vo vlastnom dome alebo byte, kým nehnuteľnosť si prenajíma len 7,7 percenta obyvateľov krajiny. Dlhodobé prenájmy v rámci sociálneho bývania, kde by nájomníci boli ochotní investovať do prenajímaného bytu, predstavujú len 1,4 percenta.

Spôsob, akým spôsobom sa snažia obyvatelia Slovenska ušetriť výdavky na energie, závisí predovšetkým od príjmu domácnosti.

Pri šetrení energií sa Slováci spoliehajú najmä na energeticky úsporné spotrebiče. Tento spôsob šetrenia bol najbežnejší v domácnostiach s nižším príjmom. Takmer polovica respondentov so stredným príjmom už majú na svojich nehnuteľnostiach energeticky efektívne okná a izolácie, vyplýva z prieskumu.

Investične náročné, ale dlhodobé ekologické riešenia, ako sú solárne panely a tepelné čerpadlá, sa takmer výlučne vyskytovali v rámci domácnostiach s vyššími príjmami.

Počas posledných dvoch desaťročí prevádzková uhlíková stopa budov znížila technológiami na úsporu energie – kvalitnejšou izoláciou obálky budovy, trojitým izolačným zasklením a lokálnymi obnoviteľnými zdrojmi, ako sú solárne panely a tepelné čerpadlá, píše Inštitút pre pasívne domy.

Okrem znižovaní energetickej náročnosti domov sa pri dekarbonizácii stavebníctva presúva pozornosť na znižovanie „zabudovanej energie“. Tá môže predstavovať až tri štvrtiny emisií budov počas jej životnosti. Riešeniami môže byť napríklad zníženie množstva betónu a ocele v prospech dreva a podpora inovácie materiálov.

Šéfka únie nájomníkov: Znižovanie emisií nemôžu dotovať najchudobnejší

Náklady na renováciu nehnuteľností znášajú v mnohých členských štátoch nájomníci. Zvýšenie nájomného po rekonštrukcii  prispieva k vysídľovaniu obyvateľov a gentrifikácii celých štvrtí. Náklady na renováciu by mali byť hradené z usporenej energie, hovorí BARBARA STEENBERGEN.

Trendom je upcycling

Okrem vyšších investícií do energetických úspor, sú majitelia nehnuteľností ochotnejší v porovnaní s nájomníkmi počkať si na ekologické produkty aj dlhšie. V zelenom rozmýšľaní no nezaostávajú ani nájomníci. Takmer polovica z nich si bežne zaobstaráva nábytok z druhej ruky.a až 70 percent uviedlo, že plánujú vlastnené predmety použiť opätovne.

Pri prerábke svojich domovov ráta až 59 percent Slovákov s takzvaným upcyclingom. Je to tvorba nových produktov zo starých vecí alebo materiálov, ktoré už neslúžia pôvodnému účelu. Nejde však o opätovné využitie odpadu.

Upcycling je koncept, ktorý rešpektuje celý životný cyklus výrobku. Na konci životnosti výrobku nie je jeho likvidácia, ale slúži užívateľom v úplne odlišnej podobe. Hoci z výskumu vyplýva, že respondenti rátajú s opätovným použitím výrobkov a materiálov, až 19 percent Slovákov žijúcich v prenájme, si kupuje nový nábytok aspoň raz ročne. V prípade majiteľov nehnuteľností je to len 10 percent.

Podľa komunikačného manažéra spoločnosti VELUX Ondřeja Boreša výsledky prieskumu ukazujú, že je potrebné robiť viac a majiteľom domov a bytov pomôcť pri uváženom výbere materiálov a produktov.

„Pochopenie životnosti výrobku a zodpovedného pôvodu materiálov môže znamenať, že naše rozhodnutia v oblasti dizajnu budú mať trvalejší prínos pre našu planétu. Konferencia COP26, ktorá sa konala minulý mesiac, ukázala, že klimatickú a prírodnú krízu musíme riešiť všetci spoločne. Jedným z miest, kde môžeme začať, je náš domov,” zdôraznil Boreš.

Deti sa učia v prehriatych triedach. Komisia chce problém riešiť, vláda ho nevidí

Slovensko chce investovať v nasledujúcich rokoch stovky miliónov eur do renovácií škôl. Aj keď Komisia požaduje, aby boli peniaze vynaložené iba na klimaticky odolné projekty, pre vládu nie je kvalitné vnútorné prostredie škôl zatiaľ prioritou. 

Partner