Únia nesmie pri obnove budov zabudnúť na chudobné domácnosti

Ilustračná fotografia. [geograph.org.uk/Walter Baxter]

Pre energetickú krízu a potrebu rýchlo dekarbonizovať stavebníctvo čelí Únia ďalšej hrozbe. Musí zabezpečiť, aby ľudia pre zvyšujúce sa ceny nájomného po renovácii nemuseli opustiť svoje domy a byty.

Oblasť budov a stavebníctva je zodpovedná za 40 percent spotreby energie a 36 percent produkcie CO2 v Európe. Budovy preto hrajú kľúčovú rolu európskych plánoch na znižovanie emisií skleníkových plynov. Prispieť k tomu má aj prepracovanie Smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD).

To však nemusí byť dobrou správou pre chudobné domácnosti, ktoré už dnes čelia bezprecedentnému nárastu cien energií.

Fit for 55: Sociálne dôsledky obchodu s emisiami má tlmiť nový fond

Vypúšťanie skleníkových plynov bude po reforme obchodu s emisiami pre priemyselné podniky a elektrárne drahšie. Emisie sa spoplatnia aj pre oblasť budov a dopravy. Kritici vystríhajú, že tento krok môže zasiahnuť chudobné domácnosti a malé podniky.

Sociálne záruky

„Posledné čo chceme, je, aby sa ľudia pre rastúce ceny nájomného museli vysťahovať zo svojich domovov ako sa to stalo v Nemecku,“ varoval Ciarán Cuffe, poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených a hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu pre prepracované znenie smernice EPBD.

Europoslanec narážal na anglický termín renoviction, čo je vysťahovanie nájomníkov majiteľom nehnuteľnosti, aby mohol realizovať hĺbkovú obnovu. Ďalším dôvodom vysťahovania môže byť neschopnosť nájomníkov platiť zvýšené nájomné, ktoré má pokryť investície do renovácie. Pojem vznikol spojením anglického slova renovation (renovácia) a eviction (nútené vysťahovanie nájomcom).

Podľa Cuffeho je v hre spravodlivá transformácia Únie. „Chceme, aby členské štáty zabezpečili ochranu ľudí,“ povedal na podujatí portálu EURACTIV.

S tým súhlasí aj vedúca európskeho oddelenia v Medzinárodnej únii nájomníkov Barbara Steenbergen.Ak Komisia poskytne financie, mala by zároveň stanoviť aj pravidlá ich čerpania. Je potrebné zabezpečiť, aby bol celý proces sociálne spravodlivý. To znamená, že pri obnove bytového fondu nebude nikto vysťahovaný. Tento princíp musí byť zakotvený v európskej legislatíve – v smernici o energetickej účinnosti, smernici o energetickej hospodárnosti budov a smernici o obnoviteľnej energii,“ upresňuje Steenbergen v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

Väčšina verejných budov sa obnoví len v minimálnom štandarde

Renovácie verejných budov z plánu obnovy nebudú zárukou, že budú mať kvalitné vnútorné prostredie a budú pripravené na zmenu klímy. Pri nemocniciach či škôlkach nie je ich ambiciózna obnova hlavným cieľom, odkazuje Úrad vlády.

Výzva za výzvou

Komisia v decembri predložila revíziu smernice EPBD a vyzerá to tak, že si ohrozenie sociálne slabších domácností uvedomuje. „Naša politika bude spravodlivá, alebo nebude žiadna,“ povedal v Európskom parlamente šéf Únie pre Zelenú dohodu Frans Timmermans.

Rekonštrukcie majú zvyčajne vysoké počiatočné náklady, ktoré sa odpisujú počas niekoľkých rokov. To si vyžaduje určitý finančný kapitál, ktorý je zvyčajne dostupný len pre bohatých majiteľov nehnuteľností alebo veľkých prenajímateľov.

„Nejde o spravodlivý prechod, ak umožníme zatepľovať a modernizovať domy iba bohatým,“ myslí si Cuffe.

Do prepracovaného návrhu EPDB Cuffe navrhuje zahrnúť aj sociálne záruky, ktoré by vlády prinútili „riešiť nepriaznivé dopady opatrení energetickej efektívnosti na zraniteľné domácnosti, a to vrátane zvyšovania cien nájomného“.

Väčšina Slovákov býva v rodinných domoch. Aký veľký je záujem o renovácie z plánu obnovy? (INFOGRAFIKA)

Záujem o príspevok na obnovu rodinného domu z plánu obnovy znižuje nutnosť prispieť vlastnými peniazmi, ale aj byrokracia a obava, že by uchádzač príspevok nakoniec nedostal. 

Zatiaľ čo vládna podpora je rozdelená medzi okamžitú podporu a financovanie renovácií, nájomníci sú pre rastúce ceny energií a infláciu v neistej situácii.

„Z krátkodobého hľadiska tu hovoríme o súčasnej energetickej kríze. Preto je potrebná podpora príjmov,“ vysvetlila vedúca oddelenia spotrebiteľov na riaditeľstve Európskej komisie pre energetiku Adéla Tesařová.

Už pred súčasnou krízou bolo 34 miliónov Európanov energeticky chudobných, a teda neschopných udržiavať svoje domovy dostatočne teplé.

Aby zelený prechod neplatili najchudobnejší

Náklady na rekonštrukciu budov a domov by mohol zraniteľným občanom kompenzovať Sociálny a klimatický fond Únie, o ktorom teraz politici diskutujú.

Nový fond by mal byť dotovaný z navrhovaného spoplatnenia emisií z vykurovania a cestnej dopravy. V týchto sektoroch sa dlhodobo nedarí znižovať emisie skleníkových plynov. Komisia chce pre oblasť bývania a dopravy vytvoriť samostatný systém obchodovania s emisnými limitmi. V tejto otázke však narazila na veľký odpor členských krajín aj v europarlamente.

Obavy vzbudzujú možné sociálne dopady tohto kroku, keďže to v praxi znamená, že za emisie nebudú platiť len veľkí znečisťovatelia, ale aj bežní Európania. To podľa kritikov nespravodlivo distribuuje náklady na zelenú transformáciu ekonomiky.

Cieľom začlenenia budov do systému ETS je podľa Komisie zrýchlenie tempa ich obnovy. Keďže emisie zo spaľovania fosílnych palív budú spoplatnené, majiteľov nehnuteľnosti by to malo motivovať k úsporám energií a prechodu na obnoviteľné zdroje energie.

Podobná motivácia vedie Komisiu aj pri spoplatnení emisií z palív v cestnej doprave. Tam by zas Európania mali prejsť na nízkoemisné formy dopravy ako sú napríklad elektromobily. Komisia uisťuje, že platiť za emisie nebudú domácnosti a šoféri, ale distribútori paliva a tepla. Spotrebiteľské organizácie aj europoslanci sa však obávajú, že náklady v konečnom dôsledku zaplatia zraniteľné domácnosti.

Stlmiť možné sociálne dopady začlenenia bývania a dopravy do EU ETS má členským štátom pomôcť nový fond. Ten má podporiť zraniteľné osoby a domácnosti s nízkym a stredným príjmom. Medzi hlavné ciele fondu patria podľa Komisie investície do zvýšenia energetickej účinnosti a obnovy budov a bezemisného vykurovania a chladenia.

Petra Čakovská, projektová manažérka slovenskej Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S), považuje návrh na začlenenie budov a cestnej dopravy do obchodu s emisiami za riskantný.

„Najchudobnejší spotrebitelia, ktorí sú aj najväčšími znečisťovateľmi, sú odkázaní na fosílne zdroje. Úmysel je dobrý, ale návrh by mohol ešte viac prehĺbiť sociálne rozdiely medzi obyvateľmi,“ upozornila Čakovská na diskusii EURACTIV Slovensko.

Podľa Čakovskej bude fond prospešný, len ak sa peniaze naozaj dostanú ku koncovým spotrebiteľom. Čakovská upozornila, že niektoré štáty žiadajú, aby výnosy išli do už existujúcich národných schém, na ktoré ľudia často nemajú dosah.

Budovy v systéme obchodovania s emisiami sú pre Slovensko rizikom, odkazujú odborníci

Rozšírenie európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami je podľa niektorých odborníkov pre Slovensko rizikom. Ohroziť môže najmä sociálne slabších. Pri návrhu váha aj ministerstvo životného prostredia, ktoré vyzýva na dôsledné zváženie všetkých pre a proti. 

Nový fond nebude dostatočne veľký a peniaze sa rozdrobia medzi pomoc spotrebiteľom s platením účtov za energiu a investície do dlhodobých opatrení na úsporu energie, ako je hĺbková obnova, tvrdia kritici.

„Sociálny klimatický fond nebude určený len pre nízkopríjmové skupiny, ale bude riešiť energetickú chudobu komplexne,“ vysvetlil na diskusii portálu EURACTIV Vlasis Oikonomou z Inštitútu pre európsku energetickú a klimatickú politiku (IEECP).

Oikonomou sa obáva, že energetická kríza môže v najbližších rokoch postihnúť značnú časť obyvateľstva niektorých členských krajín. V súvislosti s tým varoval, že 144 miliárd eur, ktoré chce Komisia nasmerovať do fondu do roku 2027, by v takomto prípade nestačilo.

„Jediným a veľmi účinným spôsobom, ako pomôcť ľuďom vymaniť sa z energetickej chudoby, je obnova budov,“ súhlasila Tesařová. Zdôraznila však, že v rámci 7-ročného rozpočtu Únie a fondu na obnovu po koronakríze vo výške 800 miliárd eur „existuje bezprecedentné množstvo finančných prostriedkov Únie, ktoré sú k dispozícii na energetickú efektívnosť.“

„Na úrovni Únie je určite veľa grantov a je len na členských štátoch, či ich využijú,” pripomenula a poslala loptičku späť krajinám Únie.

S tým nesúhlasí Barbara Steenbergen z Únie nájomníkov. Európske inštitúcie si podľa nej dostatočne neuvedomili, že národné zákony často umožňujú preniesť náklady na renováciu čiastočne alebo v plnom rozsahu na nájomníkov.

„Ak ste prenajímateľom a investujete, môžete tieto náklady žiadať od nájomníka, či už v niekoľkých sumách priamo alebo v priebehu rokov v percentách. To zvyčajne vedie k zvýšeniu nájomného. Ľudia, ktorí už teraz zápasia s vysokými nákladmi na bývanie, si takéto zvýšenie nemôžu dovoliť,” varuje Steenbergen.

Rozdiel medzi západom a východom Európy

Nájomníci tvoria 30 percent populácie Európy a tieto čísla podľa Steenbergen rastú. Vlastný byt si môže dovoliť čoraz menej ľudí, najmä v časoch pandémie. Náklady na bývanie v prenájme sú podľa Eurostatu vyššie ako na bývanie vo vlastnom byte. Situácia v západnej a východnej Európe sa líši.

V západoeurópskych štátoch si chudobné domácnosti byty skôr prenajímajú, kým v štátoch východnej Európy mnohí ľudia nehnuteľnosti, v ktorých bývajú, zároveň vlastnia. Len necelých osem percent Slovákov si svoje bývanie prenajíma a vyše 90 percent svoje bývanie vlastní. Šéfka únie nájomníkov hovorí o „chudobných majiteľoch nehnuteľností“, keďže často bývajú v energeticky neefektívnych panelákoch s neudržateľnými dodávkami energie.

Zdroj: EURACTIV Slovensko

Kľúčom k obnove týchto nehnuteľností je podľa Steenbergen uľahčiť zakladanie bytových družstiev. Pre obyvateľov paneláku alebo aj celých mestských štvrtí by bolo jednoduchšie žiadať o úvery s nulovým alebo veľmi nízkym úrokom z verejných zdrojov spoločne. Pre investíciu do novej strechy alebo inštaláciu kúrenia si môžu obyvatelia založiť svoj vlastný právny subjekt, mať podnikateľský plán a požiadať o granty či úvery v bankách, navrhuje.

Partner