Väčšina verejných budov sa obnoví len v minimálnom štandarde

Ilustračná fotografia. [EPA-EFE/MAURITZ ANTIN]

Renovácie verejných budov z plánu obnovy nebudú zárukou, že budú mať kvalitné vnútorné prostredie a budú pripravené na zmenu klímy. Pri nemocniciach či škôlkach nie je ich ambiciózna obnova hlavným cieľom, odkazuje Úrad vlády.

Na Slovensku je približne 15 tisíc verejných budov, obnovu si pritom vyžaduje až 75 percent z nich. Hoci niektoré sú už čiastočne obnovené, súčasné tempo obnovy budov je veľmi nízke a nepostačuje na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality do roku 2050.

Pomôcť tomu majú nové eurofondy aj Plán obnovy a odolnosti. Renovácia verejných budov je v rámci plánu obnovy rozdrobená do deviatich komponentov z osemnástich a majú ich na starosti rôzne ministerstvá. Iba v jednom komponente však vláda pri obnove budov kladie dôraz na udržateľnosť či adaptáciu na zmenu klímy. To však podľa odborníkov nestačí.

„Pri kvalitnej renovácii budovy je nutné zamerať sa nielen na potrebu znižovanie energetickej náročnosti, ale nezabúdať ani na ďalšie prvky kvality ako napríklad adaptácia na zmenu klímy, udržateľnosť stavebných materiálov či kvalita vnútorného prostredia. Je dôležité, aby takýto komplexný prístup pri obnovách bol zohľadnený pri oprávnenosti nákladov budúcich výziev na obnovu budov,“ upozorňuje analytik Richard Paksi z platformy Budovy pre budúcnosť (BPB).

„Projekty obnovy budov financované z Plánu obnovy a nových eurofondov by mali dosahovať vyššie štandardy, než tomu bolo v predchádzajúcom programovom období, kedy sa vymenili okná a zateplilo sa a budova sa považovala za zrekonštruovanú,“ dodáva.

Komisia odporúča pri renováciách budov zohľadniť zdravie

Zlepšenie kvality bývania má väčší vplyv na zdravie, ako priame investície do zdravotnej starostlivosti, tvrdí Svetová zdravotnícka organizácia. Komisia zdravotné aspekty obnovy budov síce v novej legislatíve zohľadňuje, no len vo forme nezáväzného odporúčania.

Verejné budovy majú ísť príkladom

Platí to zvlášť pri budovách verejného sektora, ktorých renovácie by mali byť vo vysokej kvalite, aby inšpirovali aj súkromných vlastníkov budov, dodáva Paksi.

Zohľadnenie kvalitatívnych kritérií okrem energetických úspor pri investíciách z plánu obnovy je aspoň čiastočne garantované len v jednom z komponentov – v takzvanej K2, čo je Komponent 2: Obnova budov. Ten je zameraný predovšetkým na obnovu 30 tisíc rodinných domov, na ktoré má ísť viac ako pol miliardy eur.

Druhou hlavnou investíciou z tejto časti plánu vo výške 200 miliónov eur bude obnova historických a pamiatkovo chránených verejných budov. Tie patria k budovám s najhoršou energetickou hospodárnosťou, takže ich renováciou sa dosiahnu vysoké úspory, argumentuje vláda.

V tomto komponente ráta vláda s „príkladnou obnovou budov realizovanou vo vysokom štandarde“. To konkrétne znamená, že okrem usporenej energie budú medzi oprávnenými výdavkami aj opatrenia, ktoré budovu urobia udržateľnejšou aj do budúcnosti – či už ide o aplikáciu prvkov adaptácie na zmenu klímy, obnoviteľných zdrojov energie a systémov automatizácie a riadenia budovy, píše sa v pláne obnovy.

„(Tým) sa posilní vzorová úloha týchto budov v obnove celého fondu budov,“ dodáva vláda v dokumente.

Architekt Zaiček: Environmentálne najzodpovednejšie je nestavať nové budovy

Architekti ponúkajú spoluprácu pri rekonštrukcii 30 tisíc rodinných domov z plánu obnovy. Chceli sme, aby sa prostriedky nevyčerpali iba na plané výmeny okien a zatepľovanie, ale pomohli prispôsobiť domy potrebám ďalších generácií, hovorí architekt MARTIN ZAIČEK. 

Pri rekonštrukciách verejných budov by okrem splnenia legislatívnych požiadaviek, ktoré máme dnes zavedené v normách a predpisoch, mali byť povinné aj doplnkové ukazovatele, ktoré zhodnotia kvalitu plánovanej renovácie, myslí si Jana Bendžalová zo spoločnosti ENBEE (Environment & Building Energy Efficiency).

„Tie môžu byť v rámci obnovy verejných budov otestované a v budúcnosti mohli byť zavedené do slovenskej legislatívy,“ myslí si Jana Bendžalová.

Viac lôžok v nemocniciach

Zoznam opatrení, ktoré môžu byť  podporené z Komponentu 2: Obnova budov, je široký, povedala na diskusii organizovanej platformou Budovy pre budúcnosť Kristína Korčeková zo Sekcie plánu obnovy na Úrade vlády.

„Sú tam adaptačné opatrenia, napríklad zelené strechy alebo tieniaca technika, do určitej miery je medzi oprávnenými nákladmi aj úprava okolia budovy. Zároveň je tam definované, že každé ďalšie opatrenie, ktoré prispieva k energetickej efektívnosti môže byť považované za oprávnené,“ vysvetľuje podmienky v komponente Obnova budov. Výzva na obnovu verejných a historických budov je momentálne v pripomienkovom konaní, dodala.

Okrem historických a pamiatkovo chránených budov sa však má z týchto peňazí postavať, prestavať a zrekonštruovať aj veľké množstvo verejných budov vrátane škôl, škôlok, nemocníc, súdov, hasičských staníc alebo zariadení sociálnych služieb. Na tie sa však bude vzťahovať len minimálny cieľ usporiť renováciou 30 percent energie.

Podľa Kristíny Korčekovej je renovácia verejných budov, ktoré sú v iných komponentoch než v K2, len cestou na dosiahnutie cieľov v inej oblasti. „Ich primárnym cieľom nie je samotná obnova, ale zvyšovanie kapacity napríklad škôlok, skvalitnenie vnútorného prostredie súdov či viac lôžok v nemocniciach,“ objasňuje.

Vykonávateľ by mal nastaviť výzvu tak, aby sa v rámci alokovaných prostriedkov splnil cieľ. V rámci výzvy by mali prijímatelia, napríklad zriaďovatelia škôl, vedieť, koľko prostriedkov je nevyhnutných na prispenie k hlavnému cieľu daného komponentu plánu obnovy, napríklad navýšiť kapacitu predškolských zariadení o dvanásťtisíc nových miest a zároveň zabezpečiť minimálnu energetickú úsporu primárnej energie na úrovni 30 percent, vysvetlila Korčeková.

Prijímatelia sú však motivovaní dbať na kvalitu a hĺbku renovácie len nepriamo.

„Zoznam opatrení, ktoré sú oprávnené, je veľký. Aj pri verejných budovách sú elementy motivujúce na lepšiu obnovu – ak to urobíte lepšie, bude to drahšie, takže dostanete viac. Takže je tam určitá motivácia nastaviť projekt ambicióznejšie, lebo tam bude priestor na to, aby boli tieto výdavky preplatené,“ uzatvára Korčeková z úradu vlády.

Obnova budov môže pomôcť pri znižovaní energetickej závislosti na Rusku

Európska únia potrebuje posilniť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť. Jedným z overených riešení je aj obnova budov s cieľom znížiť spotrebu energie, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Ako zlepšiť kvalitu obnovy hneď?

Podľa Richarda Paksiho z BPB sú tri bezprostredné kroky, ktoré môže vláda urobiť, aby renovácie verejných budov z Plánu obnovy a odolnosti posunuli slovenský fond budov do 21. storočia.

„Základným krokom je zabezpečiť oprávnenosť týchto výdavkov z dostupných finančných prostriedkov a tiež zabezpečiť, aby zelené opatrenia neboli rozdrobené do rôznych výziev, ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach,“ upozorňuje Paksi.

Druhým krokom na dosiahnutie obnovy verejných budov na Slovensku na úrovni štandardov 21.storočia je umožnenie výzvam motivačný prístup k podpore. Pokiaľ budova dosiahne vyšší štandard alebo uplatní nejaké opatrenia, tak by mohla byť odmenená väčšou intenzitou podpory alebo iným nástrojom, navrhuje Paksi.

Jednou z možností je podľa neho aj stanoviť povinné požiadavky v určitých oblastiach alebo využiť princípy verejného zeleného obstarávania. „Kvalitnú obnovu zabezpečíme aj tak, že budeme vyžadovať komerčný certifikát udržateľnosti, ktorý garantuje, že boli dodržané všetky požiadavky certifikátu udržateľnosti,“ uzatvára Paksi.

Slováci chcú renovovať udržateľne. Na špičkové technológie však nemajú dosť peňazí

Slováci chcú podľa prieskumu pri obnove svojich domovov šetriť klímu a používať udržateľné výrobky a materiály. Investíciám do dlhodobých a udržateľných riešení, akými sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá, však bránia nižšie príjmy.  

Samosprávy: Pretrváva sektorový prístup

Z pohľadu samospráv je nutné lepšie systematické plánovanie výziev, lepšia koordinácia so štátom a umožnenie zdieľanie dobrých príkladov z praxe, hovorí výkonná viceprezidentka Únie miest Slovenska (ÚMS) Jana Červenáková.

Samosprávy už teraz podľa viceprezidentky ÚMS pociťujú v rozpočtoch veľké napätie a tento tlak bude narastať. Zároveň sú tu vysoké ceny energií a preto rastie potreba znižovať energetickú závislosť.

Mestá a obce by mohli renovovať kvalitnejšie, ak by náročné projekty komplexnej obnovy budov mohli včas naplánovať. To mal umožniť nový nástroj integrovaných územných investícií, ktorý by im ponúkol garanciu, že plánované projekty budú aj zafinancované, čím by nahradil neefektívny systém výziev. Objem zdrojov, ktorý ide do tohto nového konceptu čerpania finančných prostriedkov, však narazil na odpor rezortov, konštatuje Červenáková.

„Na strane štátu pretrváva sektorový prístup a nepochopenie toho, že takto to proste nejde. Aj keď sa teraz ešte len nastavuje proces čerpania, vidíme, že plán obnovy ide tým starým, byrokratickým spôsobom, ktorý bude ešte sťažený novým stavebným zákonom,” zdôrazňuje zástupkyňa samospráv.

Partner