Dokedy budeme na Slovensku ochotní tolerovať nekvalitné politiky?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračná fotografia [EPA-EFE/Mauritz Antin]

Rezort dopravy chce vyhláškou znížiť požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, ktoré začali platiť len v januári. Snaha Doležalovho ministerstva o uvoľnenie nárokov o 40 percent je krokom späť a ohrozí naše dohodnuté klimatické ciele, píše riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.

Katarína Nikodemová je riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť, ktorá združuje 9 členských združení aktívnych v sektore stavebníctva. Ich cieľom je formovať verejné politiky, aby presadzovali vysokú kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov. 

Sektor stavebníctva čaká kľúčové obdobie nielen z pohľadu investícii, ale aj tlaku Európskej únie. Tá v rámci  balíkov legislatívnych opatrení „fit for 55“ kladie veľký dôraz na kvalitu, klimatickú odolnosť a sociálnu spravodlivosť projektov, ktoré majú viesť k uhlíkovej neutralite.

V ideálnom prípade by mali jednotlivé rezorty intenzívne komunikovať a vytvárať synergie, aby sme boli na tieto nové príležitosti maximálne pripravení. Bohužiaľ, v tomto rozhodujúcom období sme svedkami nie pripravenosti, ale skôr frašky. Doležalovo ministerstvo predložilo návrh na zmenu vyhlášky, v ktorej navrhuje znížiť náročnosť požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.

Prieskum: Renovácia domu je pre väčšinu ľudí stále luxus

Vláda chce za päť rokov stihnúť renováciu 30 tisíc rodinných domov, čelí však rezervovanému postoju ľudí. Obávajú sa, že nezoženú dostatok peňazí na spolufinancovanie. Riešením by mala byť cielená osveta obyvateľov, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, tvrdí Slovenská klimatická iniciatíva.

Aj keď nové pravidlá začali platiť len od začiatku tohto roku, rezort ich už chce meniť. Od budúceho januára by tak boli približne o 40 percent benevolentnejšie. Toto nie je dobrá správa ani pre klímu, ani pre poctivých stavbárov.

Chabé dôvody

Za každým legislatívnym návrhom by malo byť jasné odôvodnenie, prečo takúto zmeny legislatívy potrebujeme, a aká je za ňou celospoločenská potreba. Ministerstvo sa pri tejto vyhláške odvoláva na európsku normu STN EN ISO 52003-1.

Norma nie je žiadnou novinkou, ktorej by sa Slovensko muselo rýchle prispôsobiť, aby zosúladilo naše zákony v súlade s európskymi. Norma bola zverejnená v júni 2017 a na jeseň 2019 bola zavedená aj do sústavy STN.

Ministerstvo malo dostatok času, aby normu zapracovalo do požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov ešte pred januárom 2021.

Zaviesť hodnotenie budov od začiatku tohto roku a potom usilovať o ohňostrojové zmeny v strede roku s odôvodnením na normu z roku 2017 je nelogické a neprofesionálne. Ak ministerstvo naozaj vidí potrebu zmien, ktoré navrhujú, malo by jasne uviesť dôvody a nezakrývať tento krok normou z roku 2017.

Stavbári sú pripravení plniť vyššie štandardy budov

Novela vyhlášky je nielen neodôvodnená a nevysvetlená, ale aj diskriminačná. Poctiví stavbári sa na nové požiadavky pripravovali roky. Slovenská rada pre zelené budovy pripravovala školenia, o ktoré bol veľký záujem. Ako k tomu prídu tí stavebníci, ktorí stavajú podľa prísnejších požiadaviek, keď sa podmienky zrazu uvoľnia?

Neobstojí ani argument, že pre stavebníkov by bolo nákladovo nezvládnuteľné splniť súčasné požiadavky. V súčasnosti je totiž vysoký dopyt po stavebných materiáloch aj prácach.

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Ohrozené plnenie klimatických cieľov

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu OSN len pred pár dňami zverejnil správu o tom, že je potrebné zásadne pridať v našej snahe o znižovanie emisií skleníkových plynov. Pri plnení klimatických cieľom má Slovensko ako návod niekoľko strategických dokumentov – Nízkouhlíkovú stratégiu, Národný integrovaný energetický a klimatický plán a Dlhodobú stratégiu obnovy fondu budov. Všetky tieto dokumenty identifikujú sektor budov ako kľúčový pre dosahovanie klimatických cieľov.

Všetky zároveň vznikali v čase, keď bolo jasné, aké budú súčasné požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Teraz chce rezort dopravy požiadavky zvoľniť o približne 40 percent. Takéto uvoľnenie energetických požiadaviek budov logicky ohrozí naše dohodnuté ciele. Takto veľkú rezervu v našich stratégiách nemáme, aby sme boli pokojní, že ciele splníme aj tak.

Plynové kotly v pláne obnovy: Prínos pre ovzdušie alebo krok zlým smerom?

Slovensko v pláne obnovy ráta pri obnove 30 tisíc rodinných domov s kotlami na zemný plyn, potvrdil šéf Slovenskej agentúry životného prostredia Michal Maco. Musíme uvažovať dlhodobo, plyn je už teraz minulosťou, varuje expertka na budovy.

Ministerstvo tvrdí, že navrhovaná vyhláška nie je v nesúlade s klimatickými cieľmi, slovenskými ani európskymi strategickými dokumentmi. Dané stratégie počítali s cieľmi pre budovy podľa aktuálne platných požiadaviek. Ak tieto zvoľníme, dosiahneme tie isté alebo horšie ciele?

Ako zvyčajne, nevidíme žiadnu dopadovú štúdiu ani iné dôkazy. Tiež nepoznáme odpoveď na otázku, ako chceme investovať prostriedky z plánu obnovy s relatívne prísnymi pravidlami Európskej komisie, aby sme investovali do projektov, ktoré sú klimaticky odolné. Je načase sa zamyslieť, kam vlastne smerujeme a aké budovy tu chceme v roku 2030.

Skutočnú odolnosť budov voči zmene klímy nedosiahneme tým, že budú čísla lepšie sedieť v tabuľkách. Vláda sa pochváli, ako papierovo plní ciele, ale budovy budeme mať rovnako energeticky náročne ako doteraz. Alebo dokonca horšie.