Obnova budov môže pomôcť pri znižovaní energetickej závislosti na Rusku

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Obnova budov je odpoveďou na volanie po znižovaní závislosti na dovoze plynu z Ruska. [TASR/Pavol Remiaš]

Európska únia potrebuje posilniť svoju energetickú bezpečnosť a nezávislosť. Jedným z overených riešení je aj obnova budov s cieľom znížiť spotrebu energie, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Katarína Nikodémová je riaditeľkou platformy Budovy pre budúcnosť, ktorá aktívne formuje verejné politiky s cieľom podporovať vysoko kvalitatívnu úroveň výstavby a obnovy budov s dôrazom na energetickú hospodárnosť, kvalitu vnútorného prostredia a princípy udržateľnosti budov. Prostredníctvom svojich 9 členských združení zastupuje takmer 900 subjektov aktívnych v oblasti stavebníctva a energetickej efektívnosti a predstavuje najväčšie záujmové združenie pre sektor budov.

Potrebu posilniť našu energetickú bezpečnosť a nezávislosť si v kontexte krvavých udalostí na Ukrajine konečne uvedomujú aj politickí predstavitelia. Je to týždeň, odkedy začala vojenská agresia na Ukrajine a toľko ešte donedávna neuveriteľných vecí má zrazu politickú zhodu, podporu a konkrétne riešenia. 

Dáva to nádej, že aj keď niektoré riešenia dlhodobo odkladáme, pod tlakom udalostí je zhoda a ide to. Jedno z overených riešení energetickej závislosti je obnova budov a znižovanie ich energetickej náročnosti. V rokoch 2005 až 2020 sa obnova budov postarala o 19-percentné zníženie spotreby plynných palív a o 34-percentné zníženie spotreby tepla. Je to overené riešenie, ktoré má potenciál a bolo by strategickou chybou v ňom nepokračovať. 

Nestačí otočiť kohútik, chce to systémové riešenia

Zlou správou je, že ide o opatrenia, kde nestačí otočiť kohútik. Treba ho podporiť systematicky, plánovane a dlhodobo. Podľa údajov z Enviroportálu slovenského ministerstva životného prostredia majú budovy najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 percent v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 percent v roku 2020). V oboch prípadoch je zdrojom energie najmä aj zemný plyn. Zároveň však vidíme, že v rokoch 2005 až 2020 došlo k zníženiu spotreby plynných palív a spotreby tepla najrýchlejšie spomedzi všetkých sektorov práve v sektore budov. V priebehu týchto rokov klesla najmä vďaka obnove budov konečná spotreba plynných palív na Slovensku o takmer pätinu a spotreba tepla o viac ako tretinu. 

Dopyt po obnove budov aj pod vplyvom rastúcich cien energií rastie  

Ak by obnova budov generovala rovnaké zníženie konečnej energetickej spotreby ako v období 2005 až 2020, znamenalo by to v roku 2035 dodatočné zníženie spotreby plynných palív o 26 percent (28,5 petajoulov) a tepla až o 54 % (13,6 petajoulov) oproti úrovni roka 2020. Keďže v roku 2020 bola stále viac ako polovica budov neobnovená a dopyt po obnove aj pod vplyvom rastúcich cien energií rastie, možno očakávať, že takýto scenár je reálny. 

Obnova budov musí byť kvalitná, aby obstála aj o tridsať rokov

Vlajkovou loďou slovenského Plánu obnovy a odolnosti je zámer obnoviť 30 tisíc rodinných domov, na čo vláda vyčlenila viac ako 500 miliónov eur. Ďalšie miliardy eur však pôjdu na obnovu verejných budov. K obnove je potrebné pristupovať komplexne, upozorňuje Komisia.

Vhodnými politikami vie Slovensko tempo a hĺbku obnovy budov, a teda aj znižovanie závislosti od dovozu plynu, značne urýchliť. Relevantné rozhodnutia prijíma vláda v tomto čase pri implementácii plánu obnovy a odolnosti a nastavovaní nového programovacieho obdobia európskych fondov 2021 až 2027. 

Má zmysel investovať do ďalšieho znižovania energetickej náročnosti budov. Znamená to totiž nielen nižšiu spotrebu plynu a tepla v našich domácnostiach, ale aj vo verejných budovách. Nejde už viac iba o otázku znižovania emisií CO2 a ochrany životného prostredia. Raketový nástup udalostí na Ukrajine ukázal, že to je veľmi dôležitá geopolitická a bezpečnostná otázka. 

Európa zelené opatrenia podporuje 

Naši politickí predstavitelia naznačujú, že nechceme byť rukojemníkmi Ruska kvôli potrebe dodávok zemného plynu, aby sme zvládli vykurovať naše budovy. Nechceme byť rukojemníkmi Ruska a cez spotrebu ich plynu dovoliť financovanie vojenskej agresie. V tomto úsilí sa Slovensko bude môcť oprieť o spoluprácu s Európskou úniou, ktorá na zelené opatrenia vrátane obnov budov ponúka finančné prostriedky. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v Európskom parlamente v jej prejave správne naznačila, že teraz je ten čas, kedy potrebujeme urobiť strategické rozhodnutia, ktoré určia, ako veľmi budeme závislí alebo nezávislí na fosílnych palivách z Ruska a vyzýva, že Európa musí urýchliť zelenú transformáciu. Je to systémové a dlhodobé riešenie nielen pre dobro nás, ale aj budúcich generácií.