Vláda avizuje, že končí s plošným zastropovaním cien energií. Zemný plyn, ktorým kúri väčšina domácností v rodinných domoch, má zdražieť budúci rok asi o tretinu. Prudký nárast účtov za energie by domácnosti nemuseli pocítiť, ak by vymenili staré okná či zateplili strechu.
Richard Paksi je analytikom v organizácii Budovy pre budúcnosť.
Slovenské domácnosti podľahli za posledné dva roky mylnému dojmu, že energie zostali napriek energetickej kríze a vojne na Ukrajine relatívne lacné. Dôvodom bolo plošné a štedré dotovanie cien energií. Rozdiel medzi reálnymi cenami a tými zastropovanými sme však platili spoločne z verejných peňazí.
Len za rok 2023 nás kompenzácie cien zemného plynu pre domácnosti stáli 1,25 miliardy eur. Tie majú však budúci rok skončiť. Predpoklady vládnych analytikov hovoria o náraste ceny plynu pre domácnosti približne o 33 percent. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického plánuje vláda na budúci rok alokovať len približne 100 miliónov na pomoc tým najzraniteľnejším.
To znamená, že vláda podporí len skutočne najchudobnejšie domácnosti, kým ostatné budú čeliť nárastu svojich účtov.
Pomohli by pritom základné a nie až také nákladné opatrenia. Výmena okien alebo zateplenie strechy by udržali rovnaké náklady na energie v staršom rodinnom dome aj pri zdražení plynu o tretinu. Komplexnou obnovou staršieho rodinného domu je dokonca možné zabezpečiť pokles nákladov o takmer 60 percent. Takýto prístup zároveň znižuje plytvanie verejných prostriedkov. Jednorazové investície do úsporných opatrení zabezpečujú kontinuálne zníženie výdavkov na energie každý ďalší rok, zatiaľ čo náklady na cenové stropy predstavujú každoročný výdavok pre štátny rozpočet.
Nízke ceny podporili nadspotrebu
Plošné cenové stropy síce ochránili domácnosti v časoch, keď ceny energií dosahovali extrémne nárasty, no popritom zbytočne dotovali súčasnú úroveň spotreby energie.
Väčšina domácností pritom býva v energeticky neefektívnych budovách, v ktorých sa energiou plytvá. Dve tretiny rodinných domov na Slovensku nie je plne zateplených. V rodinných domoch pritom býva väčšina občanov Slovenska.
Keďže zo strany štátu neexistoval ani najmenší cenový impulz, domácnosti neboli motivované, aby spravili opatrenia na zníženie svojej spotreby energií. Obnova domu, zlepšenie jeho izolačných vlastností zateplením, ale aj menšie úpravy, ako výmena okien či zateplenie strechy, sú pritom najúčinnejšou obranou pred nárastom cien energií.
Obnovy domov môžu vláde pomôcť
Rušiť cenové stropy pre domácnosti je politicky náročné. Vyššie ceny energií tu však s nami sú a nie je možné ani správne predlžovať plošné dotovanie cien. O to dôležitejšie je v súčasnosti podporovať a vzdelávať domácnosti o tom, ako môžu svoje bývanie zefektívniť a znížiť si náklady na energie.
K dispozícii majú viacero podporných programov, ktoré im pomôžu investíciu zafinancovať. Existujúce programy, ako Obnov dom, Obnov dom mini, Zelená domácnostiam či podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania, budú pri zvýšených cenách plniť dôležitú funkciu podpory od štátu.
Je však potrebné tieto programy finančne posilniť. Využiť pritom možno viacero európskych zdrojov. Vláda by to mala využiť a pri komunikácii politicky náročného kroku odprezentovať aj predĺženie a rozšírenie týchto programov.
