S&D: Top hlasovania podľa slovenských europoslancov

Ktoré hlasovania považujú slovenskí europoslanci za najvážnejšie? V druhej časti prehľadu odpovedali poslanci zo skupiny Socialistov a demokratov (S&D) – M. Beňová, V. Maňka a M. Smolková.

Europoslankýň a europoslanca sme sa pýtali, ktorých 5 hlasovaní za doterajšie trvanie ich aktuálneho mandátu považujú za najdôležitejšie. Pod infografikou sú vždy obšírnejšie vysvetlenia jednotlivých poslancov s odkazmi na konkrétne dokumenty.

Zriadenie európskej prokuratúry

„Zriadenie Európskej prokuratúry podporilo 20 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenskej republiky. Slovensko k nemu zároveň výraznou mierou pozitívne prispelo počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v druhom polroku 2016. Európska prokuratúra má mať právomoci v oblasti vyšetrovania a stíhania páchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, napríklad podvodov s eurofondmi, či medzinárodných cezhraničných podvodov s DPH. Význam tak bude mať v oblastiach, v ktorých na národnej úrovni bohužiaľ stále často zlyhávame.“

Posilňovanie sociálno-ekonomického postavenia žien v spoločnosti

„Potrebou zlepšovania ekonomického postavenia žien v spoločnosti sa Európsky parlament napriek svojim obmedzeným právomociam v tejto oblasti zaoberá opakovane. Na problém musíme upozorňovať dovtedy, kým v členských štátoch nebude vidno pokrok. Podľa štatistík sú ženy v priemere vzdelanejšie ako muži, no stále zarábajú o takmer pätinu menej. V prípade ich dôchodkov sú tie rozdiely ešte násobne vyššie. Na Slovensku počúvame o najnižších počtoch nezamestnaných od vzniku samostatného štátu, no stále patríme medzi krajiny s najväčšími rozdielmi v odmeňovaní. Podľa mňa je tu napríklad ešte stále priestor, aby sa téma dostala aj do vládou pripravovaného sociálneho balíka.“

Zabraňovanie praniu špinavých peňazí, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom

„Veľké medzinárodné škandály známe pod označeniami ako SwissLeaks, LuxLeaks, Panama Papers a mnohé ďalšie, nám opakovane pripomínajú globálny rozmer problémov súvisiacich s daňovými podvodmi. Odhadovaný rozdiel medzi možným a reálnym výberom finančných prostriedkov napríklad pri dani z pridanej hodnoty sa v rámci celej EÚ pohybuje na úrovni až 160 miliárd eur ročne. Ide pritom o jeden z hlavných zdrojov príjmov verejných rozpočtov jednotlivých členských štátov. Opatrenia proti daňovým únikom preto logicky musia byť ich prioritou. Napriek tomu niektoré členské krajiny na úrovni Rady blokujú viaceré iniciatívy zamerané proti daňovým rajom.“

Smernica o boji proti terorizmu

„Okrem prehĺbenia vzájomnej spolupráce, či snahy o zlepšenie výmeny spravodajských informácií dochádza aj k sprísneniu existujúcich regulácií. Tie musia nekompromisne postihovať všetky aktivity týkajúce sa výcviku, financovania a ďalších prípravných aktivít súvisiacich s terorizmom. Bezpečnosť však zároveň nemôže byť zástupným nástrojom pre obhajobu akýchkoľvek xenofóbnych a extrémistických názorov. Hrozbou je aj stále výraznejšie prepojenie teroristických skupín s medzinárodným organizovaným zločinom. Boj proti terorizmu a radikalizmu v akejkoľvek podobe si vyžaduje ďalšie prehlbovanie spolupráce v rámci Únie, pretože žiadna z krajín ho nemôže vyhrať sama.“

Online platformy na jednotnom trhu – opatrenia proti šíreniu falošných správ

„Výzvou z pohľadu slobody médií zostávajú sociálne siete, ktoré premenili občanov z prijímateľov informácií na ich tvorcov. Mnohí si pritom neprávne zamieňajú slobodu prejavu s možnosťou bezbrehého šírenia nenávisti a konšpirácií. Úmyselne sa tak snažia podnecovať napätie a polarizáciu v rámci spoločnosti. Nevyhnutné je, aby sme vedeli tomuto šíreniu nepodložených a falošných správ účinne zabraňovať a aby sa k ich preberaniu a spracovávaniu neuchyľovali štandardné médiá.“

 

Zrušenie roamingových poplatkov

„Od 15. júna 2017 v krajinách EÚ, Nórsku, Islande, Lichtenštajnsku môžeme telefonovať, sms kovať, surfovať po internete ako na Slovensku. Za roaming už nepriplácame. V tento deň vstúpilo do platnosti nariadenie EÚ o zmene roamingových poplatkov. Bojovali sme za to dlhé roky. Už po vstupe Slovenska do EÚ sme odsúhlasili postupné znižovanie roamingových poplatkov.“

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou (CETA)

„Vykonávanie CETA by malo priniesť hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, vzájomný obchod by mal vzrásť až o 12 miliárd EUR ročne. Odstránenie ciel vo výške 400 miliónov EUR na tovar s pôvodom v EÚ a vzájomné uznávanie osvedčení o zhode výrobkov a tovarov zníži náklady európskych podnikov a zvýši ich konkurencieschopnosť a prístup na trh. Kanada umožní európskym záujemcom účasť na svojich vládnych verejných obstarávaniach, poskytne ochranu 140 zemepisným označeniam potravín a nápojov na rovnakej úrovni, ako majú v EÚ. Posilnené pravidlá na ochranu investícií a spravodlivejšie a transparentnejšie riešenie investičných sporov zvýšia právnu istotu európskych podnikateľov a prispejú k rastu vzájomného obchodu.“

Nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR)

„Zúčastnil som sa vypočutia vo veci zneužitia dát z Facebooku spoločnosťou Cambridge Analytica pri referende o vystúpení Veľkej Británie z EÚ. Hosťami boli experti v tejto oblasti, ktorí sa zhodli na nekalých praktikách Cambridge Analytica a kriminálnych činoch. Netýkalo sa to len zmanipulovania britského referenda, ale boli to omnoho širšie prečiny proti demokracii. Na stretnutí dokonca aj bývalý zamestnanec Cambridge Analytica Christopher Wylie potvrdil, že ochrana osobných údajov (GDPR) je dobrý základ. Ešte ho bude treba vylepšiť a odstrániť šedé miesta. Je nutné zabrániť ďalšiemu rozsiahlemu zneužitiu osobných údajov.“

Pozícia EP k Viacročnému finančnému rámcu (rozpočet EÚ po 2020)

„Ak budeme krátiť rozpočet na kohéznu politiku, čo navrhuje Komisia, znížime približovanie životnej úrovne slabších k tým silnejším.  Komisia navrhuje aj krátenie financovania poľnohospodárskej politiky. Poľnohospodárstvo potrebuje zdroje, aby sme mali zdravé, bezpečné a dostupné potraviny. Potrebujeme však aj ich férovejšie prerozdeľovanie. Nadmerné dotácie svojim poľnohospodárom zo strany rozpočtu bohatších krajín pokladám za neférovú súťaž, ktorá zlacňuje výrobky v týchto krajinách. Tie svojou nízkou cenou potom vytláčajú výrobky stredo a východoeurópskych krajín a poškodzujú našich poľnohospodárov. Nepodporujem preto návrh Komisie krátiť rozpočet v týchto kapitolách.

Pozícia EP k reforme vlastných zdrojov rozpočtu EÚ

„Zriadili sme vysokú skupinu pre nové vlastné zdroje pod vedením bývalého talianskeho premiéra a ministra financií Mária Montiho. Úlohou bolo nájsť nové zdroje pre rozpočet EÚ bez toho, aby sme zaťažili obyvateľov EÚ novými daňami. Po rokoch práce skupina, v ktorej boli zastúpené vlády, Komisia a Európsky parlament, predložila výsledky svojej práce. Podarilo sa nám do správy zapracovať analýzy Slovenskej akadémie vied a Viedenského inštitútu.

Navrhovali sme, a Montiho skupina to odporučila, aby na hraniciach EÚ boli zdanené výrobky z krajín mimo EÚ, ktoré sa vyrábajú neekologicky. Daň by závisela od množstva emisií skleníkových plynov, ktoré vznikajú pri ich výrobe. Dosiahli by sme tri významné efekty: 1, získali by sme financie do rozpočtu EÚ. 2, naši výrobcovia by boli konkurencieschopnejší voči lacným neekologicky vyrábajúcim výrobcom z tretích krajín a neboli by nútení presúvať svoju výrobu mimo Európu. 3, získali by sme významný nástroj na ochranu životného prostredia, ktorý by nútil výrobcov z tretích krajín vyrábať ekologicky. Komisia tento návrh nebrala do úvahy. Na moje otázky prečo, som nedostal vysvetlenie. Rokovania budú pokračovať.“

 

Budúcnosť programu Erasmus +

„Program Erasmus+ považujem za jeden z najvýznamnejších aj najlepších programov, ktoré EÚ má. Za tridsať rokov existencie program pozitívne ovplyvnil viac ako 9 miliónov občanov EÚ. Je potrebné tento program viac priblížiť mladým ľuďom, pedagógom a dať im možnosť štúdia v zahraničí, možnosť kontaktov s rovesníkmi s viac ako 170 krajín sveta, možnosť získavania jazykových zručností, čo je pre nich skutočný most do Európy a sveta.“

Uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov

„Aj keď som veľmi chcela za takéto uznesenie hlasovať, pretože si myslím, že novinári musia mať ochranu pre svoju prácu, nakoniec som uznesenie nepodporila. Do uznesenia sa totiž dostali body, ktoré sú podľa môjho názoru skresľujúce a zmätočné. Týkajú sa slobody médií na Slovensku. V hodnotení Reportérov bez hraníc bolo  Slovensko na 17. mieste svetového rebríčka slobody tlače zo 180 hodnotených krajín. Ďalší sporný bod je ten, kde sa hovorí o spolitizovaní výberu prokurátorov. Generálny prokurátor na Slovensku je schvaľovaný v tajnom hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky. A napokon, sporný bod je aj ten, ktorý hovorí o miestnych médiách, ktoré sú vystavené politickým tlakom. Z tohto dôvodu sme požiadali, aby tieto body boli zaradené na samostatné hlasovanie. Ale keďže napokon boli schválené, uznesenie som nemohla podporiť. Ale som za ochranu novinárov a očakávam od Komisie účinnú európsku legislatívu pre ochranu novinárov.“

Zrušenie roamingu

„EP šesť rokov „bojoval“ za ukončenie roamingových poplatkov, stretávali sme sa so silným odporom národných vlád, niektorých frakcií EP, ale predovšetkým s odporom nadnárodných telekomunikačných spoločností, ktoré poskytujú služby v tejto oblasti. Som veľmi rada, že sme napokon v EP zrušili roaming, čo považujem za veľmi dobrú službu pre občanov EÚ.“

Komplexná hospodárska a obchodná dohoda EÚ-Kanada (CETA)

„V príprave CETA sme ako poslanci EÚ boli pod väčším tlakom občanov EÚ, preto som sa jej podrobne venovala. Vypočula som si všetky argumenty a som presvedčená, že táto zmluva je prospešná pre EÚ a jej členské štáty, preto som ju v hlasovaní podporila. S odstupom času ju považujem za ešte dôležitejšiu aj v súvislosti so zhoršenými obchodnými podmienkami medzi USA a EÚ. Pre mňa najviac presvedčivým argumentom bol fakt, že obchodná zmluva nepovedie k zníženiu štandardov pre spotrebiteľov, pretože Kanada bude uznávať viac ako 140 tradičných a chránených výrobkov vyrábaných v EÚ a že tovar dovážaný z kanady musí spĺňať všetky pravidlá stanovené EÚ.“

Stanovenie kritérií a mechanizmov na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Reforma Dublinského nariadenia)

„V zmysle nového rokovacieho poriadku EP hrozilo, že rozhodnutie výboru LIBE, ktoré schválilo Dublinské nariadenie v októbri na svojom zasadnutí, pôjde priamo na rokovanie s Radou EÚ. Tým by sme obišli poslancov EP. Preto som sa rozhodla spolu s mojimi kolegami zo Slovenska, Česka, ale aj iných členských štátov podpísať pod návrh, ktorým sme ‚donútili‘ v zmysle rokovacieho poriadku hlasovanie o Dublinskom nariadení v pléne EP. Aj keď sme napokon pri hlasovaní neuspeli, dali sme jasne najavo, že Dublinské nariadenie nemôže obsahovať sankcie pre členské štáty, ktoré nesúhlasia s mechanizmom povinného prerozdeľovania utečencov. Zníženie štrukturálnych fondov pre členské štáty, ktoré by žiadateľov o azyl neprijali je podľa môjho názoru v praxi nerealizovateľné a aj v rozpore s fungovaním EÚ.“

 

Pozn: Europoslanec Boris Zala svoj výber najdôležitejších hlasovaní nezaslal.

INFOGRAFIKA V CELKU TU