Beňová: Ani v europarlamente sa nemôžem tváriť, že nie som súčasťou slovenskej politiky

Europoslankyňa Monika Beňová (SMER-SD) [EU/EP/Geert Vanden Wijgaert]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurovoľby 2019: Programy politických strán

Odmietam v kampani hovoriť o kultúrno-etických otázkach, na ktoré europoslanci nemajú vplyv, hovorí v rozhovore europoslankyňa MONIKA BEŇOVÁ. Chce sa vyhnúť zopakovaniu scenára z  prezidentských volieb.

Monika Beňová je líderkou kandidátky strany Smer-SD vo voľbách do Európskeho parlamentu. V prípade zvolenia pôjde o jej štvrté volebné obdobie europoslankyne.

Zverejňujeme časť rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť ako podcast.

Minulý týždeň sme zverejnili prvý prieskum k  eurovoľbám. Smer-SD bol na prvom mieste, za ním nasledovala Kotlebova ĽSNS. Čo na to hovoríte?

Mohla by som sebecky povedať, že sa poteším, keď Smer bude prvý. Dôležité ale bude zloženie, pretože poslanci, ktorí nemajú predstavu o európskych témach nám nevedia pomôcť. S  pani Nicholsonovou som už preberala možné stretnutie zvolených slovenských europoslancov o  ich predstavách o  výboroch. V  tomto období sme  v niektorých výboroch, kde by sme potrebovali poslancov, nemali nikoho a  naopak v  niektorých nás bolo priveľa. Želala by som si, aby do Parlamentu postúpili poslanci, ktorí majú záujem niečo robiť. O  poslancoch ĽSNS si to nemyslím, pretože strana, ktorú zastupujú nemá záujem v  Únii zotrvať.

Zastupujete vo svojom mandáte slovenských voličov alebo sa cítite byť zástupkyňou širšieho voličstva naprieč Európou?

Je to vyvážený vzťah. Som členkou aliancie Progresívnych socialistov a demokratov a  snažím sa tieto témy prenášať aj k  nám. Zároveň som však zástupkyňou Slovenskej republiky. V tomto nie sme výnimoční, funguje to tak vo všetkých frakciách.

Na čo ste vo svojom poslednom mandáte najviac hrdá?

Začali sa reflektovať témy, ktoré trápia našich občanov, ako je dvojitá kvalita potravín. S  touto témou sme prišli už v roku 2014 a  som rada, že kolegyňa Oľga Sehnalová  z výboru pre ochranu spotrebiteľa pripravila návrh správy, ktorú schválil Európsky parlament. Dnes sme v  trochu inej situácii, pretože Komisia a  členské štáty pripravili bezzubý návrh, ktorý dvojitú kvalitu potravín v skutočnosti nerieši.

Ďalšou oblasťou je ochrana životného prostredia. V  tomto bolo uplynulé legislatívne obdobie veľmi silné. Prijali sme Parížsky dohovor, otvorili sme tému plastov. Prichádzajú nové témy ako biopalivá druhej generácie, čo je dôležité, pretože prvá generácia priniesla zneužívanie úrodnej pôdy pre pestovanie plodín do biopalív. Podarilo sa prijať správu o kvalite vody.

Dve témy, ktoré u Slovákov vzbudzovali pocit občanov druhej kategórie boli kvalita potravín a  indexácia prídavkov na deti v  Rakúsku. Komisia reagovala na oba problémy. Dostatočne?

Reakcia na dvojitú kvalitu potravín bola nedostatočná, pretože cez lobistov, aj za pomoci členských štátov, sa do návrhu podarilo dostať ustanovenia, ktoré odporujú našim cieľom. Išlo o  to, aby spotrebiteľ nebol zavádzaný. V  návrhu, ktorý nedávno schválil Výbor pre vnútorný trh  je ustanovenie podľa, ktorého je možné, aby v  rovnakom obale mohli byť výrobky rôzneho zloženia, pokiaľ to obchodník dokáže odôvodniť. Nie je pritom uvedené, čo toto odôvodnenie znamená a  výrobok nemusí obsahovať ani upozornenie, že ide o  rozdielne zloženie. Príde mi nefér, že Komisia a  Rada takýto návrh do Parlamentu poslali.

K  indexácii potravín rakúska vláda poslala pred dvomi týždňami odmietavé stanovisko na návrh komisárky Thyssenovej, aby Rakúsko legislatívu vrátilo do pôvodného stavu. Predpokladám, že Komisia sa obráti na Súdny dvor EÚ. Mohla by využiť aj článok 258, pretože ide o porušenie pravidiel zmluvy o fungovaní EÚ. Môže by to byť jedno z opatrení. Komisia ho napokon využila aj voči Slovensku pri dani z  obchodných reťazcov.

Posledný rok bol na Slovensku vnútropoliticky veľmi turbulentný. Parlament reagoval vyslaním niekoľkých delegácií, ktoré riešili fungovanie právneho štátu a  problémy s  dotáciami do poľnohospodárstva. Vidíte v  týchto monitorovacích misiách EP zmysel?

Určite áno. Ide o dôležitú súčasť fungovania Parlamentu, aj keď tieto misie ani následné správy nemajú právnu záväznosť. Krátko po vražde Jána Kuciaka a  Martiny Kušnírovej Parlament vyslal veľkú monitorovaciu misiu dvoch výborov vedenú Ingeborg Grässleovou, ktorá podľa mňa mala opodstatnenie. Podarilo sa jej objasniť mnoho vecí a  spustila mnoho dôležitých procesov. Čo sa mi vôbec nepáčilo bola iniciatívna správa, ktorú si vyžiadala moja kolegyňa z  Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť  a vnútorné veci Sophia in’t Veldová a  žiadala zopakovať všetko, čo už urobila pôvodná misia. Brala som to ako politikárčenie a  snahu ukázať sa, preto sme sa s pani poslankyňou na tejto téme pochytili.

Jednou z  tém, ktorú riešil aj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a  vnútorné veci je zasahovanie do volebných procesov. Téma sa objavuje aj v  súvislosti s  voľbami do Európskeho parlamentu. Máte obavy, že scenár z amerických volieb a brexitovej kampane sa môže zopakovať? 

Obavy sú namieste z  viacerých dôvodov. Z  môjho pohľadu je to otázka internetovej bezpečnosti. V  našich správach sme už viackrát upozornili, že tento priestor môže byť zneužitý a  treba ho chrániť, ale nemám pocit, že sme urobili dosť pre jeho ochranu. Musíme sa zamýšľať nad kontrolou toho, čo na internete prebieha, a  tým nemám na mysli len darkweb, kde sa kumulujú teroristi a  prebieha šedá ekonomika, ale aj bežný internet. Návrh by mal riešiť nejakú formu registrácie, aby človek na internete vedel byť identifikovaný, a  aby sa nemohlo stať to, čo sa stalo na Slovensku, že poslanec Národnej rady píše na Facebooku extrémistické statusy a  následne sa z  toho vyvlečie tvrdením, že on to nepísal. Musíme tieto procesy lepšie kontrolovať a  následne byť schopní vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.

Veľkou témou pre končiaci Európsky parlament bol copyright. Vy ste hlasovali proti smernici. Prečo? 

Táto téma bola na hlasovaní už asi tretíkrát. Mali sme možnosť stretnúť sa so všetkými zainteresovanými skupinami. Jednou z  najaktívnejších na Slovensku bola asociácia umelcov a  tvorcov, ktorej členovia si veľmi želali, aby táto smernica bola prijatá, v  takom znení v  akom bola pôvodne navrhnutá, teda aj s článkami 11 a  13. Myslím si však, že tieto články znevýhodnia užívateľov a portály, ktoré chcú prinášať informácie, ale s  novým systémom budú spoplatnené alebo úplne nedostupné.

Mrzí ma, že o  päť hlasov neprešiel pozmeňovací návrh. Keby sa to podarilo, mali by sme na stole pomerne solídnu smernicu. Mnohí poslanci podľahli veľkému tlaku lobbistov.

V  Parlamente bola nedávno zaujímavá nelegislatívna správa, ktorá riešila pracovné procesy v  Rade EÚ. Vyčítala jej, že pracuje menej transparentne, nie vždy sa dá sledovať, ako členský štát v  Rade vystupuje. Členským štátom to doma umožňuje nehlásiť sa k  tomu, čo presadzovali v  Bruseli. Súhlasíte?

Je to dôležitá téma, ktorá sa netýka iba Rady, ale aj Komisie. Transparentnosť je na mieste, aj keď osobne som nikdy nemala problém dohľadať si rozhodnutia slovenských zástupcov. Pokiaľ ide o  Slovensko, mrzí ma, že do do prípravného procesu vláda nepozýva poslancov Európskeho parlamentu.

Dva príklady, ktoré na Slovensku vyvolali búrlivú reakciu sú Globálny migračný kompakt a  Istanbulský dohovor, čo je podľa mňa výsledkom nezvládnutej komunikácie v  prípravnom procese. V  čase, keď minister Lajčák kompakt o  migrácii pripravoval nevyužil možnosť proces konzultovať s  poslancami Národnej rady, hoci práve oni napokon museli Kompakt odsúhlasiť. Nevyužil ani možnosť prizvať do procesu štátneho tajomníka za SNS, predsedov parlamentných klubov a  nevysvetlil im, o  čom tento návrh naozaj je.

Skutočne si myslíte, že chyba bola iba v komunikácii?

Pokiaľ by to prebehlo týmto spôsobom, nikto by Lajčákovi nemohol vyčítať, že kompakt dostatočne nekonzultoval. Mohol by priamo ukázať na predsedov poslaneckých klubov, ktorí sedeli na rokovaní a  nič k  téme nepovedali, a  týmto posunúť diskusiu do inej roviny.

Ako hodnotíte prezidentskú kampaň Maroša Šefčoviča, v ktorej sa pomerne ostro vyhranil voči  migračným návrhom Európskej komisie?

Nerada by som vracala k  prezidentskej kampani. Maroša Šefčoviča poznám od čias, kedy bol veľvyslancom v  Izraeli a  moje očakávania o  témach, ktoré bude  v kampani otvárať boli iné. V  tejto chvíli je to však už jedno.

V  súčasnosti sa v  Únii vedie boj o post šéfa Európskej prokuratúry. Vy sedíte v  jednom zo zodpovedných výborov, pričom Parlament silno podporuje rumunskú kandidátku, zatiaľ čo Rada sa postavila za francúzskeho kandidáta. Jedným z  argumentov Parlamentu je, že Rada zatiaľ hlasovala iba tajne, bez vypočúvania. Ako vnímate tento spor?

Pokiaľ sa podarí prepojiť prokuratúru s  OLAFom a  vyberú sa správni ľudia na národnej úrovni, v budúcnosti to môže byť veľmi efektívny orgán Únie. Na druhej strane treba otvorene povedať, že Rumunsko má voči Laure Kövesiovej výhrady. Tie mohli vzniknúť ako dôsledok jej aktívneho boja proti korupcii v Rumunsku, ale na konci dňa je to výhrada členského štátu. Pri výberoch komisárov nominanti členských štátov prichádzajú na vypočutie do Parlamentu, ak Parlament nesúhlasí, predseda Komisie musí žiadať štát o  výmenu. V  prípade európskeho prokurátora sa systém obrátil. Parlament súhlasí s jednou nominantkou, Rada má svojho kandidáta a  Rumunsko s  kandidátkou Parlamentu nesúhlasí. Záleží ako sa na voľbu budeme dívať. Chceme hľadať konsenzus v prípade, kedy jedna strana nesúhlasí alebo má iba Parlament právo nesúhlasiť?

Spomenuli ste Istanbulský dohovor. Vy sa v  Parlamente zaoberáte rodovou rovnosťou,  takisto aj kultúrno-etickými otázkami…

Zámerne som to (konštatovanie, že to nie je právomocou pre EP) do programu (Smeru-SD v eurovoľbách) zaradila pretože sa obávam, že v kampani sa bude hovoriť o témach, na ktoré poslanci nemajú vplyv, ako sa to stalo v  prezidentských voľbách. Kultúrno-etické otázky sú v  kompetencii členských štátov a ja odmietam vytvárať  v kampani priestor pre vťahovanie tém, ktoré sa rozhodnutí Parlamentu netýkajú.

Mala Národná rada SR odmietnuť Istanbulský dohovor?

Som moderná 50-ročná žena. Čím viac právnych noriem, ktoré chránia ženy uzákoníme, tým lepšie. Na druhej strane som však aj politička a  musím rešpektovať realitu slovenského parlamentu. Nemôžem sa tváriť, že nie som súčasťou slovenskej politiky, aj keď som v  Európskom parlamente.

Ale otázka, či sa EÚ prihlási k  Istanbulskému dohovoru je na stole, nie?

Táto otázka je na mieste. Viem si predstaviť, že Parlament tomu dá zelenú, aj keď po voľbách sa situácia môže otočiť. Problém skôr bude v  Rade, v ktorej si odsúhlasenie Dohovoru neviem predstaviť. V  každom prípade však ministri budú viazaní stanoviskom Národnej rady.

Európska komisia nedávno vydala diskusný dokument o ochrane právneho štátu. Táto téma je tiež súčasťou kampane spitzenkandidáta euroľudovcov Manfreda Webera. Na stole je aj spoločný nemecko-belgický návrh. Mala by Únia disponovať silnejšími nástrojmi  k ochrane právneho štátu?

Z  môjho pohľadu nie, pretože za 15 rokov v  Európskom parlamente vidím, kam tento trend vedie. Každé ďalšie vypočutie Viktora Orbána v  Európskom parlamente, mu prináša politické body v  Maďarsku. Kritika voči Poľsku, Slovensku alebo Maďarsku iba posilňuje extrémistov v  daných krajinách. Dopad nie je taký, aký tvorcovia tejto politiky zamýšľali. Komisia by mala namiesto toho viac s  krajinami komunikovať. V  zmysle článku 10 sa začali konania proti Maďarsku a  Poľsku, ale komunikácia stále prebieha. Verím, že po voľbách bude Fidesz ústretovejší voči Komisii aj v prípade takzvaného lex Soroš, pretože aj Orbán chápe, že pre Maďarsko nie je iná cesta, ako byť členom Únie.

Súhlasíte so silnejšími právomocami Europolu?

Áno. Dokonca sme minulý rok na výbore diskutovali o  užšej spolupráci spravodajských a informačných služieb, hlavne v  kontexte boja proti terorizmu. Silnejší Europol je v  poriadku, otázne je ako by užšia spolupráca vyzerala. Znamenalo by to rozšírenie kapacity Europolu alebo rozšírenie právomocí? Je to na diskusiu pre ministerstvá vnútra, pretože ich sa to týka najviac.

V  súčasnosti prebieha diskusia o  citlivej otázke prechodu k  hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou v  oblastiach, v  ktorých sa dnes hlasuje konsenzom. Ide hlavne o daňové otázky, zahraničnú politiku a  sociálnu politiku. Viete si to predstaviť?

V  témach ako je zahraničná politika si to viem predstaviť, pretože Únia napriek úsiliu Mogheriniovej spoločnú zahraničnú politiku nemá. Tu je nutný posun dopredu, aj keď ani kvalifikovaná väčšina nemusí znamenať, že sa členské štáty dohodnú, pretože veľké krajiny majú samostatnú politiku, ktorá má presah napríklad aj do obchodnej politiky. Vidíme to na Francúzsku, Nemecku či Taliansku, ktoré vysielajú delegácie aj do krajín, ktoré my v  Parlamente kritizujeme kvôli porušovaniu ľudských práv.

Bolo by pre vás akceptovateľné hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v  daňových otázkach?

Zatiaľ nie, pretože na stole nemáme nijaký konkrétny návrh. Využime ďalších päť rokov na prípravu návrhu a  potom diskutujme o  spôsobe hlasovania.

Povedali ste, že členské štáty majú problém v  zahraničných otázkach dohodnúť sa. Jedna z  vecí, na ktorej sa dohodli, sú sankcie voči Rusku. Na Slovensku sa diskutuje o  tom, či fungujú alebo nie. Čo si myslíte?

Fungujú, ale najmä negatívne, pretože nás zatiaľ nedoviedli k  napĺňaniu Minskej dohody, čo sa zatiaľ nestalo a  bol to ich primárny účel. Sankcie Únia zaviedla, keď bolo evidentné, že sa dohoda neplní, ale neplní sa dodnes. Najlepším príkladom fungovania sankcií je dohoda medzi nemeckým konzorciom a  Gazpromom o  stavbe Nord Stream 2. Sankcie by sa mali zameriavať práve strategické suroviny, čo sa nedeje. Musíme sa sami seba pýtať, ako dlho budeme takéto sankcie držať a  či ich budeme uplatňovať všetci alebo iba niektorí. V  tomto by Nemecko malo byť solidárnejšie, ale bohužiaľ nie je. Po voľbách do Európskeho parlamentu a  vytvorení novej Komisie by sme si všetci mali sadnúť a  zamyslieť sa nad vzťahmi s  Ruskom.

 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner