Europoslankyňa: Byť proeurópsky len vtedy, keď je to akceptovateľné, je pokrytecké

Nemecká europoslankyňa Terry Reintke [terryreintke.eu]

Nadnárodná kandidátka vo voľbách do Európskeho parlamentu mohla byť zmenou práve pre malé krajiny, hovorí nemecká zelená europoskankyňa TERRY REINTKE.

Terry Reintke pochádza z Nemecka, v Európskom parlamente je členkou politickej frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia. Pracuje vo výboroch pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), pre regionálny rozvoj (REGI) a vo výbore pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM). V Bratislave sa nedávno zúčastnila debaty o budúcnosti kohéznej politiky.

Kohézna politika po novom: Urobiť viac za menej (+ VIDEO)

EuEurópske fondy by mali krajiny motivovať a pomáhať im, nie byť nástrojom trestania.

Spolupredsedníčka vašej politickej skupiny Zelení/EFA Ska Keller, sa cez víkend (11. 2.) v Bulharsku zúčastnila verejného protestu (namiereného proti výstavbe diaľnice v tamojšom národnom parku). Bulharský vicepremiér ju obvinil, že zasahuje do vnútorných záležitostí krajiny a nazval ju „zelenou džihádistkou“. Žiadal dokonca, aby bola vyhostená z krajiny. Ako to vnímate vzhľadom na to, že Bulharsko je teraz predsedníckou krajinou Rady EÚ?

Je to absolútne neakceptovateľné. Verím, že projekt Európskej únie je o zbližovaní, čo znamená, že ako členovia Európskeho parlamentu sa považujeme za zástupcov všetkých občanov EÚ. Je našou povinnosťou zaujímať sa o to, čo trápi všetkých európskych občanov, a to je presne to, čo Ska Keller robila. Podporila úplne legitímny politický protest v členskom štáte Európskej únie.

Myslíte si, že by sa mal Európsky parlament alebo iné európske inštitúcie k tomu vyjadriť a zastať sa jej? (Bulharská vláda vydala neskôr stanovisko, v ktorom tvrdí, že názory vicepremiéra nie sú oficiálnou pozíciou vlády, pozn. red.)

Naša politická skupina Zelení/EFA to urobila a ja vyzývam aj ostatné frakcie v Európskom parlamente, aby urobili to isté. Nezáleží na tom, akú politickú farbu konkrétny poslanec zastupuje, zásadné je diskutovať a viesť dialóg s európskymi občanmi zo všetkých členských štátov. Pri práci v Európskom parlamente nezáleží na tom, či jednotliví poslanci pochádzajú z Bulharska, Slovenska alebo Nemecka, ale na tom, aby našli najlepší výsledok pre všetkých európskych občanov.

Na poslednom plenárnom zasadnutí europarlamentu sa hlasovalo o návrhu nadnárodných kandidátnych listín, ktoré by sa popri národných kandidátkach mohli stať súčasťou volieb do Európskeho parlamentu. Na Slovensku nemala táto myšlienky takmer žiadnych zástancov. Skoro všetci slovenskí europoslanci tvrdia, že nadnárodná kandidátka by oslabila spojenie medzi poslancami a voličmi, ako aj to že, menšie krajiny by boli v nevýhode, pretože by pravdepodobne boli zvolení kandidáti z väčších krajín, kde je väčšie množstvo voličov. Predpokladám, že vy ste nadnárodnú kandidátku podporili.

Podporila. Začnem s argumentom o menších štátoch. V návrhu Parlamentu bol mechanizmus proporcionality, takže aj ľudia z menších krajín by mali svoje zastúpenie. Ja si ani nemyslím, že je tento argument správny. Dalo by sa argumentovať aj opačne, že nadnárodné kandidátky by boli práve zmenou pre malé krajiny. Napríklad členovia politickej skupiny Zelených pochádzajú najmä z Francúzska, Nemecka a Spojeného kráľovstva, pretože pre menšie strany je omnoho ľahšie získať hlasy vo veľkých krajinách, než v tých menších. Je omnoho ťažšie pre zeleného kandidáta byť zvolený v malej krajine. Nadnárodné kandidátky by boli veľmi zaujímavou možnosťou, keďže by sme na kandidátke mohli mať napríklad kandidáta zo Slovenska. Kandidáti z väčších krajín môžu stále kandidovať cez národné kandidátky.

Nadnárodnú európsku kandidátku nechcú ani v Smere-SD

Poslanci Európskeho parlamentu za SMER-SD odmietajú vytváranie spoločnej európskej kandidátnej listiny, cez ktorú by sa mohla prerozdeliť časť mandátov odchádzajúcich poslancov z Veľkej Británie.

A čo druhý argument o spôsobe zastupovania?

Pochádzam z krajiny, ktorá má 80 miliónov občanov. Spôsobom, akým robím politiku s najväčšou pravdepodobnosťou nezastupujem len ich záujmy. Politiky, ktoré presadzujem, veľmi často zastupujú záujmy mladých ľudí zo Španielska, či feministiek v Poľsku. Myslím si, že toto je spôsob, ako by sme mali budovať európsku demokraciu. Nemali by sme sa pozerať iba na to, čo sa deje u nás doma ale mali by sme sa snažiť vidieť širší, celoeurópsky kontext. Z tohto hľadiska by bola nadnárodná kandidátka príležitosť, aby ľudia z Fínska až po Portugalsko a od Cypru až po Írsko mohli vyberať z rovnakej kandidátky, čím by získali by pocit skutočnej európskej jednoty. Nevolili by na základe štátnej príslušnosti, ale rozhodovali by sa podľa svojich politických názorov.

Prekvapilo vás, že návrh cez hlasovanie v Európskom parlamente neprešiel?

Bola som veľmi sklamaná. Sklamali ma najmä nemeckí konzervatívci. CDU sa prezentuje ako proeurópska sila. Ich sviatočné prejavy sú plné podpory európskeho projektu. Všetci ale hlasovali proti nadnárodnej kandidátke. Je to pokrytecké. Keď ide o budovanie budúcnosti Európskej únie, nie sú ochotní spraviť viac ako predniesť slávnostný prejav alebo sa zúčastniť na spomienkovej udalosti. Proeurópske postoje majú iba vtedy, keď je to výhodné a akceptovateľné, no v prípade kontroverznejších tém hneď cúvnu.

Máte dôveru v systém „spitzenkandidátov“ (z nemeckého slova -Spitzenkandidaten-kandidáti, ktorých európske politické sily pred eurovoľbami nominujú na post predsedu Európskej komisie)?  Myslíte si, že sa zopakuje aj v eurovoľbách v roku 2019?

Veľmi v to dúfam. Systém spitzenkandátov je veľmi dôležitý nástroj a podľa mňa to bol v roku 2014 veľký úspech. Debaty medzi spitzenkandidátmi z rôznych politických skupín mali široký dopad. Vznikla skutočne európska debata. Témy, ktoré sú relevantné v jednotlivých členských krajinách sa stali európskymi debatami. To je presne to, čo potrebujeme. Ak sa Českej republike debatuje o potravinových štandardoch a vo Francúzsku o vyslaných pracovníkoch, nevznikne žiadny dialóg. Takto nebudeme schopní nájsť dobrý kompromis pre všetkých európskych občanov. Preto si myslím, že by sme mali proces spitzenkandidátov posilniť. Jeden konkrétny príklad – nemecké verejnoprávne médiá by mali vysielať debaty medzi týmito kandidátmi, čo sa v roku 2014 nestalo.

Europoslanci chcú zopakovať spitzenkandidátov, krajiny nie sú nadšené

Európsky parlament odhlasoval, že podporí iba takého kandidáta na nového predsedu Európskej komisie, ktorý bude zároveň „spitzenkandidát“.

Dokážete odhadnúť, aká bude pozícia budúcej nemeckej vlády voči výberu predsedu Európskej komisie týmto spôsobom? Angela Merkelová nebola tomuto systému v roku 2014 zvlášť naklonená.

Ak vznikne veľká koalícia – čo zatiaľ nie je isté, pretože o tom musia sociálni demokrati ešte hlasovať – nebude blokovať systém spitzenkadidátov.

Zelení (Bündnis 90/ Die Grünen) boli súčasťou koaličných rozhovorov o tzv. jamajskej koalícii (CDU/CSU, FDP, Zelení) v Nemecku. Je široká koalícia CDU/CSU a SPD, ktorá vzniká, z vášho pohľadu horšou alternatívou pre Nemecko?

Nevieme, ako by tieto koaličné rokovania reálne dopadli, takže je to ťažké hodnotiť. Vieme však povedať, že počas rokovaní o jamajskej koalícii sme dosiahli oveľa viac v oblasti klimatickej zmeny, Európskej únie a najmä ohľadne fondov pre posilnenie demokracie a občianskych práv ako to, čo máme teraz na stole. Z dlhodobého hľadiska je veľká koalícia pre demokraciu vždy horšia možnosť, pretože demokracia je založená na alternatívach a kontroverzii.

Týka sa to aj koalície v Európskom parlamente?

Síce to nie je formálna koalícia, no ak sa pozrieme na kľúčové hlasovania, často je to práve veľké koalícia, ktorá dodá hlasy. Sociálni demokrati oficiálne veľkú koalíciu opustili, v skutočnosti je ale stále aktívna. Liberáli tiež často hlasujú so sociálnymi demokratmi a ľudovcami. Pre európsku demokraciu to nie je dobré, pretože aj na európskej úrovni potrebujeme mať kontroverzné debaty a viaceré alternatívy. Ak majú ľudia pocit, že nezáleží na tom za koho hlasujú, lebo výsledok bude aj tak rovnaký, má to priamy dopad na účasť vo voľbách. Potrebujem viac kontroverznosti, potrebujeme sa viac o témach v Európskom parlamente hádať.

V Európskom parlamente nie je žiadna slovenská strana zelených. Spolupracujete s nejakými slovenskými europoslancami, či europoslankyňami?

Spolupráca s nimi je skôr obmedzená. Niekoľko slovenských europoslancov je vo Výbore pre ženské práva a rodovú rovnosť. Často sa však v politických otázkach nezhodneme.

Európska komisia nedávno spustila voči Poľsku postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Je to z vášho pohľadu správny krok? Malo sa tak prípadne postupovať už voči Maďarsku?

Myslím si, že bolo správne aktivovať článok 7 v prípade Poľska. EÚ stojí na istých základných hodnotách, nie len na ekonomickej spolupráci. V mnohých prípadoch sú tieto hodnoty ohrozený a je preto povinnosťou EÚ konať. Chcem to povedať veľmi jasne: Keby sa tieto veci diali v Nemecku, chcela by som, aby Európska komisia zakročila.

Preto som za aktivovanie článku 7 aj v prípade Maďarska. Dúfam že ľudovci vedú so svojou členskou stranou Fidesz kritický dialóg. Potrebujeme veľmi jasne povedať, že niektoré legislatívne kroky, ktoré Maďarsko urobilo nie sú v súlade so zmluvami EÚ.

Európsky parlament reagoval na kampaň MeToo prijatím uznesenia, v ktorom sa zaväzuje zlepšiť svoj vlastný systém nahlasovania prípadov sexuálneho obťažovania. Deje sa to?

Po tom, čo sa niektoré prípady zverejnili, tlačila skupina Zelených na prijatie uznesenia Európskeho parlamentu. Prijali sme veľmi dobrý, progresívny text s konkrétnymi krokmi. Teraz potrebujeme politický leadership zo strany vedenia parlamentu. Spustila som petíciu, ktorá žiada Tajaniho, predsedu Európskeho parlamentu, nastaviť systém, ktoré by predchádzal všetkým formám sexuálneho obťažovania a bojoval proti nim. Je teraz na ňom, aby prijal potrebné kroky.

 

Europarlament sa zaoberá sexuálnym obťažovaním. Sám má s ním problémy

Obete sexuálneho obťažovania zo strany zamestnancov Európskeho parlamentu neveria, že európske inštitúcie ich prípady vyriešia.