Český politológ o Zemanovi: Z eurofederalistu sa stal najvýstavnejší euroskeptik

prof. PhDr. Lubomír Kopeček, Ph.D. z katedry politológie na Fakulte sociálnych vied Masarykovej univerzity v Brne. [Facebook]

Tým, že českí politici dávajú domácim témam európsku nálepku, presúvajú zodpovednosť za nepopulárne veci na Európsku úniu, uviedol v rozhovore pre EURACTIV Slovensko český politológ LUBOMÍR KOPEČEK.

Lubomír Kopeček je český politológ pôsobiaci na Fakulte sociálních stúdii Masarykovej univerzite v Brne. Zaoberá sa predovšetkým politickými a straníckymi systémami európskych krajín, teóriou demokracie, českou, slovenskou a poľskou politikou. V roku 2017 ho český prezident menoval profesorom v obore politológia. Je utorom množstva odborných článkov a publíkácii. V lete minulého roku vyšla Lubomírovi Kopečkovi kniha o politickej kariére súčasného českého prezidenta – Miloš Zeman: Príbeh talentovaného pragmatika. 

Český parlament v roku 2012 prijal zavedenie priamej voľby prezidenta. Ako hodnotíte toto rozhodnutie s odstupom šiestich rokov?

Ako nešťastné rozhodnutie. Otvorilo to priestor pre prezidenta, ktorý prestáva rešpektovať mantinely parlamentného režimu. Na chovaní Miloša Zemana sa to prejavovalo hlavne v začiatkoch jeho funkčného obdobia. Výrazne sa tým schaotizovali vzťahy medzi vládou či parlamentom a prezidentom.

Je to argument proti samotnej priamej voľbe? Nie je jadro problému v osobe, ktorá prezidentský úrad zastáva?

Keby bol v roku 2013 v druhom kole zvolený za prezidenta Karel Schwarzenberg, tak  by veľmi pravdepodobne také veľké spory medzi ústavnými inštitúciami nenastali. Je to do veľkej miery spojené s naturelom zvoleného prezidenta. Na druhú stranu, keby tu priama voľba nebola, neotvoril by sa ten priestor, o ktorom som hovoril. Nie je preto dobré spoliehať sa na to, že budeme mať hlavu štátu, ktorá rešpektuje fakt, že v Česku existuje parlamentný režim.

Potvrdili sa teda obavy, že sa tým môže narušiť dovtedajšia rovnováha v politickom systéme smerom k poloprezidencializmu?

Keď sa pozrieme na rok 2013, kedy Miloš Zeman presadil prakticky prezidentskú vládu v čele s Jiřím Rusnokom, tak to bola veľmi silný nábeh na poloprezidentský režim. Tá vláda našťastie nedostala dôveru v Poslaneckej snemovni a tá sa potom rozpustila. Následné parlamentné voľby zmenšili možnosti prezidenta vstupovať do politiky. Miloš Zeman sa teda pokúsil o režim, ktorý sa  dá nazvať poloprezidencializmus, ale neuspel v tom.

Babišov kabinet odhlasoval svoju demisiu. Čo bude nasledovať?

Česká ústava umožňuje menšinovej vláde Andreja Babiša vládnuť v demisii aj celé jedno volebné obdobie. Do jej ďalšieho osudu môžu významne prehovoriť výsledky druhého kola prezidentských volieb. V hre sú aj predčasné parlamentné voľby.

Vidíte v zavedení priamej voľbe hlavy štátu aj nejaké pozitíva?

Treba pripomenúť, že štyri pätiny obyvateľov považujú priamu voľbu za dobrú a nechcú sa vracať k voľbe prezidenta parlamentom. Z môjho hľadiska je však podstatnejšie, čo to spôsobilo v českej politike – chaos vo vzťahoch medzi inštitúciami.

Päť rokov funkčného obdobia Miloša Zemana sa vyznačovalo ústretovým vzťahom k čínskej a ruskej politickej reprezentácii. Je to výsledok jeho politickej orientácie a presvedčenia, alebo skôr pragmatizmus, ktorý vyplýva z toho, že sú za prezidentom čínske a ruské peniaze?

Podstatnejšie ako priama pomoc Číny alebo Ruska pre zvolenie prezidenta Zemana v roku 2013 boli peniaze českých biznismenov. Pre ľudí ako Martin Nejedlý (hlavný poradca prezidenta Zemana) či Zdeněk Zbytek (človek blízky Milošovi Zemanovi) sú úzke vzťahy s východom výhodné. Je to pre nich dôležité z obchodných dôvodov. Či sú ruské a čínske peniaze za touto voľbou, nedokážem posúdiť, pretože kampaň Miloša Zemana je mimoriadne netransparentná.

Druhý faktor, ktorý hrá rolu, je určitý rys mentality Miloša Zemana. Keď sa pozriete na jeho politickú kariéru, tak si musíte všimnúť, že má rád veľkoleposť, gigantickosť. Dá sa to u neho nájsť už pred rokom 1989, alebo pri jeho predstave veľkej revitalizácie českých podnikov v deväťdesiatych rokoch, čo mala byť obrovská štátna akcia. Je to niečo, čo je nášmu geopolitickému priestoru veľmi blízke a Milošovi Zemanovi to vyhovuje.

Bolo to tak už pred jeho nástupom do prezidentského úradu?

Miloš Zeman bol ešte v roku 2013 na Západe akceptovaným politikom. V tú chvíľu mal ešte celkom dobré renomé. V roku 2014 sa však tá situácia láme. Počet ciest smerom na západ výrazne poklesol v prospech ciest na východ. Odvtedy nie je Miloš Zeman v niektorých západných krajinách úplne vítaný. Najviac je to asi vidieť na Spojených štátoch. Za tých päť rokov sa nedočkal ani jedného zodpovedajúceho prijatia od americkej administratívy.

Miloš Zeman v nedeľu pre televíziu NOVA hovoril, že od vypuknutia finančnej krízy v roku 2009 je proti prijatiu eura. Pred dvomi rokmi hovoril o potrebe urýchliť proces prijímania jednotnej meny. Keď v roku 2013 nastúpil do prezidentského úradu, okamžite dal vyvesiť vlajky EÚ na pražskom hrade. Dnes podporuje vypísanie referenda o vystúpení z EÚ, sám však tvrdí, že by hlasoval proti vystúpeniu. Aký je vlastne vzťah Miloša Zemana k EÚ?  

Knihu, ktorú som o ňom napísal, som nazval „Talentovaný pragmatik“. V tom sa odráža aj jeho vzťah k EÚ, čo vidno opäť najlepšie pri pohľade do minulosti: priviedol Českú republiku do Európskej únie, mal úzke vzťahy so západoeurópskymi sociálnymi demokratmi atď. Zeman teda mal preferencie smerom k prehlbovaniu európskej integrácie, vrátane toho, že sa označoval za eurofederalistu.

Na druhú stranu, čím významnejšou sa pre neho stávala orientácia smerom na východ a témy ako vzťah k utečencom, či otázka referenda o vystúpení z EÚ, tým viac sa oslaboval jeho záujem o EÚ ako takú.

Pavel Telička: Česi nie sú euroskeptickí, len podľahli jazyku politikov

Podpredseda Európskeho parlamentu Pavel Telička ukončil spoluprácu s hnutím ANO Andreja Babiša. Obáva sa, že parlamentné voľby odsunú Českú republiku na perifériu Európskej únie.

Má to opäť pragmatické pohnútky, keďže väčšina českej spoločnosti v posledných rokoch nevníma EÚ práve pozitívne. Dôvera v EÚ je v porovnaní s číslami spred pätnástich rokov veľmi nízka. Miloš Zeman sa ako talentovaný pragmatik tejto nálade prispôsobil a postavil sa do jej čela. Dnes je jedným z najvýstavnejších českých euroskeptikov. V tom je skrytý obrovský paradox, pretože ešte aj dnes o sebe občas tvrdí, že je eurofederalista. Je to taký dvojaký Zeman, ktorý sa úplne neodstrihol od svojich starších postojov, akurát ich prekrýva niečím omnoho viditeľnejším.

Je Miloš Zeman demokrat?

Neviem prečo, ale pri tej otázke mi napadli „babky demokratky“, ktoré v deväťdesiatych rokoch oslavovali Vladimíra Mečiara. Tak ako oni sa nepovažovali za nedemokratické ženy, tak ani Miloš Zeman v tejto chvíli nespĺňa kritéria pre označenie za autoritatívneho politika, ktorý by chcel v Česku zaviesť diktatúru.

Na druhú stranu, to porovnanie má zmysel. V množstve svojich činov a vyjadrení je Miloš Zeman za hranicou toho, čo je únosné pre českú demokraciu. Podobne sa chovali „babky demokratky“ k Mečiarovi a k slovenskej demokracii. Neexistuje žiadny silný moment, na základe ktorého by sa dal Zeman označiť za nedemokrata. Určite to však nie je človek, ktorý by pomáhal kvalite českej demokracie.

Hovorili ste o historicky nízkej podpore členstva v EÚ zo strany českej verejnosti. Kde má korene český euroskepticizmus?

Najpodstatnejší je postoj elít a tým nemám na mysli len postoj Miloša Zemana. Od roku 2006 sa dôraz na európske témy postupne oslaboval aj u strán, ktoré boli predtým proeurópske. Nevravím, že dnes už takými nie sú, prestali ale s tou témou pracovať. Sociálni demokrati  (ČSSD) alebo ľudovci (KDÚ-ČSL) to v daný moment prestali brať ako prioritu.

Druhá vec je, že viacerým domácim témam sa dáva európska nálepka. Je to presúvanie zodpovednosti za nepopulárne veci na Európsku úniu. Tomu ale nahrávajú aj niektoré nezmysly, ktoré EÚ produkuje a ktoré sa ľahko dajú využiť v politickej debate.

Zároveň treba spomenúť aj vplyv hospodárskej recesie, ktorá sa v roku 2008 obrátila – trochu paradoxne – proti pozitívnemu vnímaniu EÚ. Blbá nálada, ako sa v Česku hovorí, sa odrazila aj na skepse k EÚ.

Spomenuli ste postoj elít. Často sa hovorí, že na český euroskepticizmus majú veľký vplyv bývalý a súčasný český prezident. Václav Klaus ho zasial a Miloš Zeman v ňom pokračuje. Mohol by tento trend zvrátiť Jiří Drahoš, v prípade, že sa stane novým českým prezidentom?

Zvrátiť nie, ale korigovať. Korigovať v tom zmysle, že by tu nebola hlava státu s tak euroskeptickým vystupovaním ako v období dvoch predošlých prezidentov. Treba byť ale opatrný – hlava štátu má samozrejme vplyv, ale nie je všemocný a nemôže úplne otočiť spoločenské nálady. Jiří Drahoš je dnes reprezentantom tej časti spoločnosti, ktorá je voči EÚ neutrálna alebo jemne pozitívna. Nedokázal by ale zvrátiť niečo, čo sa tu formovalo desať až pätnásť rokov.

Aký veľký význam má v prezidentských voľbách téma Európskej únie? 

Nie je to ani tak otázka vnímania Únie ako samostatnej veľkej témy, ale väčšinou v spojení s niečím ďalším. Keď Miloš Zeman vypichuje tému referenda a šírenie priamej demokracie, automaticky to spája s vystúpením z EÚ. Podobne utečenci a EÚ sú v českej politike spojené nádoby – EÚ nám podľa tohto uvažovania nadiktovala migračné kvóty.

V zahraničnej tlači sa píše, že budúci český prezident bude po parlamentných voľbách rozhodujúci pre ďalšie prozápadné a demokratické smerovanie krajiny. Je to len novinárska skratka, alebo reálna hrozba?

Mocenský pakt Zeman-Babiš nie je novovznikajúca záležitosť, ale niečo, čo tu funguje už niekoľko rokov. Vzniklo to preto, že sú si navzájom veľmi užitoční. V roku 2016, keď vznikala kauza „Čapí hnízdo“ (Andrej Babiš čelí obvineniu z dotačného podvodu pri stavbe súkromnej farmy, pozn. red.) , navštívil Zeman Babišovu farmu a vyjadril sa o ňom veľmi pozitívne. Celú tu kauzu označil za niečo, čo by vôbec nemalo byť brané do úvahy. Pre Zemana je zase dôležité, že ho Babiš podporuje v prezidentskej voľbe.

Má to ale dlhodobú perspektívu?    

To je otázne. Ak by vláda hnutia ANO – s Babišom či bez neho – dostala dôveru a Miloš Zeman by obhájil prezidentský post, tak sa cieľ tohto paktu vyčerpá; už sa nebudú navzájom tak potrebovať.

Zároveň sa môže vytratiť aj snaha nájsť spoločnú reč v podstatnejších veciach, ako je napríklad prístup k Európskej únii. Pre Andreja Babiša je EÚ celkom prirodzený priestor. Z jeho správania je úplne evidentné, že sa nechce ocitnúť v rovnakej pozícii odmietaného, v akej je dnes Jaroslav Kaczyński. Chce byť v Európe akceptovaný.

Provýchodná orientácia Česka súčasne nie je pre Babiša prioritou. V programovom vyhlásení vlády (súčasnej menšinovej vlády hnutia ANO v demisii, pozn.red.) sa v súvislosti so vzťahom k Číne objavuje jedna veta. Píše sa tam, že spolupráca s Čínou má zmysel len vtedy, ak bude obojstranne výhodná. To je strašne málo.

Ak by obidvaja boli v pozícii, z ktorej budú ovplyvňovať českú politiku, tak je dosť pravdepodobné, že práve toto bude bod stretu medzi nimi. Zeman však bol v spore ohľadom niektorých tém už aj s bývalou vládou, čiže by sa nejednalo o nič nové.

Čím oslovil Jiří Drahoš najväčšie množstvo voličov z „protizemanovského tábora“ kandidátov v prvom kole prezidentských volieb?

Nekontroverznosťou a slušnosťou. Vsádza na to, že bude reprezentatívnym a slušne vystupujúcim prezidentom. To všetko je v kontraste k súčasnému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Je to tiež otázka vzťahu k EÚ a Rusku.

Je vnímaný ako Zemanov antipód. Vzťah väčšiny jeho voličov k nemu je veľmi vlažný. Nemá takú pevnú bázu podporovateľov ako Miloš Zeman. Je tak trochu náhoda, že týchto voličov reprezentuje práve Jiří Drahoš; kľudne to mohol byť niekto úplne iný. Veď ešte prakticky pred rokom ho takmer nikto nepoznal.

Čiže je to voľba proti Milošovi Zemanovi, nie pre Jiřího Drahoša.

Presne tak. Je to plebiscit o Milošovi Zemanovi, nie o Jiřím Drahošovi. Veľmi ľahko si viem na jeho pozícii predstaviť niekoho z ďalších kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole.

Jiří Drahoš po prvom kole sám svoju kandidatúru prirovnal k ceste Andrej Kisku do prezidentského úradu? Sedí takéto prirovnanie?

Áno a súčasne nie. Je tam spojitosť v tom, že ani jeden z nich nemal skúsenosť s politikou ako takou. Na druhej strane je rozdiel v tom, že Andrej Kiska má podnikateľskú minulosť. Jiří Drahoš je akademik a ako bývalý šéf akadémie vied má aj manažérske skúsenosti. U Kisku je vidieť prepojenosť so súkromnou sférou, u Drahoša zase s fungovaním verejných inštitúcií.  Minulosť Drahoša tiež nie je spojená s nebankovými inštitúciami.

Veľká časť slovenských voličov v roku 2014 volila Andreja Kisku zo strachu, že strana Smer ovládne celú politickú scénu. Je pre českých voličov vyrovnanie politických síl v českom politickom systéme silná motivácia pre hlasovanie?

Tá situácia nie je úplne rovnaká. Róbert Fico kandidoval v pozícii predsedu najsilnejšej politickej strany. Miloš Zeman má za sebou len politicky marginálnu Stranu práv občanov. Má však podporu od hnutia ANO, komunistov (KSČM), krajne pravicovej Slobody a demokracie (SPD) a čiastočne aj od sociálnej demokracie. To, že ho podporuje krajná pravica aj krajná ľavica je zvláštne, ale dáva to logiku vzhľadom na mix tém, s ktorými operuje.

Bojím sa oligarchizácie českej politiky, tvrdí šéf českých odborov

Na prijatie eura nie je česká ekonomika ešte pripravená, ale návrhy na vystúpenie z Európskej únie sú absolútne zvrátené a šialené, uviedol pre EurActiv.sk predseda Českomororavskej konfederácie odborových zväzov JOZEF STŘEDULA.

Ale áno, je to jeden z faktorov, pre ktorý sú voliči ochotní Drahoša podporiť. Medzi jeho voličmi je však aj pomerne veľa voličov hnutia ANO – viac ako polovica z nich sa pripojila k Zemanovi, ale nezanedbateľná časť volila práve Drahoša.

Čo by znamenalo zvolenie Jiřího Drahoša pre ambície Andreja Babiša stať sa premiérom, či už menšinovej alebo koaličnej vlády? 

Krátkodobo nič, pretože súčasný prezident – v prípade, že post neobháji – bude vykonávať funkciu ešte nasledujúcich šesť týždňov. To mu dáva veľký priestor druhýkrát menovať Andreja Babiša premiérom. Preto si nemyslím, že by Jiří Drahoš dostal šancu ovplyvniť nomináciu budúceho predsedu vlády.

Nepriamo ale vplyv mať môže. Ak prezident Zeman nevyhrá voľby, politickí aktéri budú musieť začať konať veľmi rýchlo. Pre Drahoša by sa otvárala možnosť vtedy, ak by sa to zostavovanie vlády ďalej preťahovalo. To by však bolo najskôr v lete 2018. Možnosť, že by sme v tej dobe ešte nemali vládu, je ale vrcholne nepravdepodobná.

Čiže ste presvedčený, že si Miloš Zeman v prípade neúspechu nenechá ujsť možnosť menovať premiéra aj druhýkrát?

Pochybujem, že by túto možnosť nevyužil. Bolo by divné, keby pri svojej povahe nechal možnosť ovplyvniť budúcu podobu vlády svojmu protikandidátovi.

Vláda Andreja Babiša momentálne vládne v demisii bez dôvery Poslaneckej snemovne. Mala by takáto vláda prijímať dôležité politické rozhodnutia?

Samozrejme, by takéto dôležité rozhodnutia prijímať nemala. Z vyhlásení niektorých jej ministrov ale vyplýva, že ich prijímať jednoducho bude. V túto chvíľu neexistuje žiadna páka, ktorá by im v tom bránila. Česká ústava s takouto situáciou totiž vôbec nepočíta.

Ako dlho môže takáto vláda vykonávať svoj mandát? 

Mali sme tu už situáciu, kedy vláda Jiřího Rusnoka (úradnícka vláda menovaná Milošom Zemanom, pozn. red.) v auguste 2013 nezískala dôveru dolnej komory a bola tu do januára 2014. V prípade, že by prezident nekonal a nejavil by záujem menovať nového premiéra, riskoval by ústavnú žalobu.