Ďuriš Nicholsonová: Cítim sa ako eurooptimistka, mali by sme sa rozprávať o zvýšení kompetencií Únie

Ďuriš Nicholsonová vidí v europarlamente úprimný záujem, aby sa veci menili v prospech ľudí. [EP/Jan van de Vel]

Europoslankyňa LUCIA ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ dva roky dozadu vstupovala do europarlamentu za stranu SaS a frakciu Európskych konzervatívcov a reformistov. Obe tieto zoskupenia ale opustila. V rozhovore hovorí, že po pandémii a skúsenosti zvnútra vidí úlohu Únie podstatne inak.

Lucia Ďuriš Nicholsonová je europoslankyňa za Obnovme Európu a šéfka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). Zo strany Sloboda a Solidarita vystúpila vo februári tohto roka, po tlačovej konferencii o prepadnutí miliardy z eurofondov. V minulosti pôsobila v slovenskom parlamente aj ako podpredsedníčka výboru pre ľudské práva a štátna tajomníčka ministerstva práce.

Máte za sebou politicky turbulentné obdobie. Vystúpili ste zo strany Sloboda a Solidarita (SaS), o dva mesiace na to ste zmenili aj europarlamentnú frakciu. Z Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) ste prešli do Obnovme Európu. Do akej miery spolu tieto zmeny súvisia?

Súvisia spolu pomerne dosť. Keď som išla do kampane pred eurovoľbami, tak jedna z podmienok Richarda Sulíka, aby som bola na kandidátnej listine, bola že ho budem nasledovať do ECR. S Eugenom Jurzycom sme s tým súhlasili. Ale vtedy tá frakcia vyzerala inak. V prevažnej miere ju tvorila britská delegácia, ktorá bola považovaná v Európskom parlamente za „common sense“. Neboli úplne na hrane, boli skôr reformisti a oveľa viac sme sa s nimi zhodovali. Mala som pocit, že sa tam niekde zmestíme aj my.

Čo sa teda zmenilo?

ECR bola zrazu úplne iná. Drvivú väčšinu jej členov tvorila delegácia z poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť, ktorá je ultrakonzervatívna. Skôr tam prevládala ideologická vetva ako vetva reformistov. A boli tam aj iné problematické strany, napríklad španielska Vox. S odstupom času o tom rozprávam ľahko, ale nebolo tam jednoduché fungovať.

Prečo ste odišli až teraz?

Zostala som tam tak dlho preto, že som bola okamžité zvolená za predsedníčku Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ktorý prislúchal frakcii ECR. Cítila som sa veľmi nekomfortne s tým, že by som ich opustila a frakciu zradila. Ale tie nožnice medzi nami sa ďalej otvárali a ja som od zvyšku frakcie hlasovala tak diametrálne odlišne, že to bolo naozaj neudržateľné. Keď som odišla zo strany Sloboda a Solidarita, tak to bol posledný krok k tomu, že som si mohla dovoliť odísť aj z ECR.

Spomínali ste, že spúšťačom boli aj náznaky spolupráce s maďarskou stranou Fidesz.  Ako to z vášho pohľadu vyzerá so spoluprácou pravicových strán v europarlamente?

Momentálne sú na stole dve verzie. Neviem vám povedať, ktorá je reálnejšia. Jedna z verzií je, že nakoniec sa PiS so španielskou Vox odčlení od ECR a pôjdu spolu s Fideszom založiť novú frakciu. Znamenalo by to asi zánik ECR, pretože by nenapĺňala kritéria o veľkosti frakcie.

Druhá verzia je, že Fidesz príde do ECR. Aj toto je pomernej reálne a bolo by to jednoduchšie. Ak by sa to stalo, tak frakcia by bola naozaj obrovská, neviem či nie tretia najväčšia po EPP a S&D. To by bola pomerne zvláštna situácia, lebo silná je aj frakcia Identita a Demokracia, dnes štvrtá najväčšia. Uvidíme, čo sa bude diať, ale ani jedna z verzií nebola pre mňa prijateľná. Aj preto som zvolila odchod z ECR.

Prijmú európski reformisti Orbána? Ďuriš Nicholsonová je proti, Jurzyca to na stole nevidí

Stretnutie Orbána, Salviniho a Morawieckého po odchode Fideszu z EPP otvorilo viacero možností európskej pravicovej spolupráce. Orbánovi europoslanci najčastejšie hlasujú s frakciou Európskych konzervatívcov a reformistov, kam patria aj Morawieckého europoslanci. Salvini má však v tejto frakcii domácich oponentov.

V médiách ste začali hovoriť o svojom odchode z politiky. Čo to znamená? Nebudete kandidovať do slovenského parlamentu a možno ani do európskeho?   

Áno, v praxi to znamená, že takýto scenár je na stole. Ja už mám dosť rokov, aby som vedela, že nikdy netreba hovoriť nikdy, lebo sa môže stať zázrak. Momentálne ale žiadny taký zázrak predo mnou neleží. Nevediem rokovania so žiadnou politickou stranou na Slovensku a ani sa sama v žiadnej zo strán, ktoré existujú, nevidím. Hovorila som už niekoľkokrát, že chápem, že politici nie sú homogénna skupina. Strany sú rôzne. Takmer v každej strane s výnimkou fašistov, SMERu a HLASu sa nájdu aj slušní ľudia.

Chápem, že sú tu nové strany, ktoré sa pokúsia o úspech v parlamentných voľbách, ako SPOLU alebo Progresívne Slovensko, ktorým to predtým nevyšlo. Ale pre mňa je to politický planktón, ktorý neprinesie veľkú zmenu, pretože sa bude musieť dohodnúť s niekým veľkým a silným. Momentálne je veľký a silný Pellegrini. No to je človek, voči ktorému nemám žiadnu dôveru a nemám ju ani voči ľuďom, ktorí ho podporujú. Nemyslím si, že s nánosom toho, čo popáchal SMER, dokážu anulovať všetko to, čoho sa dopustili alebo minimálne to, že zostali ticho.

Čo by teda slovenská politika potrebovala?

Stranu, ktorá by vznikla okolo nejakého silného lídra. Teraz nemyslím autoritatívneho lídra, ale okolo osobnosti, ktorá by oslovila tú spoločnosť tak, že by sa dokázala dať späť dokopy. Momentálne takého lídra na slovenskej politickej scéne nevidím. Nie je to určite Pellegrini. Keď otvoríte ten pozlátok, tak tam nie je nič. Určite to nie je ani Richard Sulík, ktorého poznám 11 rokov. SaSka patrí medzi to lepšie, čo slovenská scéna ponúka, ale nemá taký výsledok, že by mohla priniesť skutočnú zmenu.

Do europarlamentu môžete kandidovať na kandidátke strany a nemusíte byť jej členkou.

Zatiaľ sa s nikým o takejto možnosti nebavím. Myslím, že záujem kandidovať do Európskeho parlamentu bude obrovský. Nemyslím si, že niekto bude mať záujem prepúšťať mi miesto na kandidátke. Mňa tá práca tu baví a veľmi ma napĺňa, ale neviem si predstaviť, že by som si na rýchlo zakladala stranu len aby som ja jediná mohla svietiť na kandidátnej listine. Uvidíme. Tri roky sú veľmi dlhý čas.

Aká teda bude vaša budúcnosť v europarlamente?

Ja sa budem snažiť robiť svoju prácu najlepšie ako viem, tak ako aj doteraz. O tom, že to asi robím celkom dobre, svedčí aj to, že som včera bola znovuzvolená za predsedníčku EMPLu. Vyžiadala si to situácia prestupu z ECR do Renew (Obnovme Európu). Prakticky nikto neočakával, že by som mohla byť zvolená už v prvom kole, ale stalo sa v pomere hlasov 38:15.

Je vidieť, že všetci členovia z výboru si uvedomujú, že pozícia šéfa EMPLu patrí ECR. Napriek tomu som to drvivou väčšinou hlasov vyhrala. Pre mňa je to obrovská česť. Neviem, či sa niekedy v minulosti niečo takéto stalo v Európskom parlamente. Podľa mojich informácií nie. Svedčí to o tom, že máme veľmi dobre nastavené vzťahy vo výbore a fantasticky sa s tými ľuďmi pracuje. Kultúra rokovaní a práca v Európskom parlamente je na míle vzdialená tomu, čo sa deje v slovenskom parlamente.

Zmätok je slabé slovo na označenie toho, čo medzi politickými frakciami spôsobil váš odchod z ECR. Keď ste robili toto rozhodnutie, tak ste rátali s tým, že vám funkcia zostane?

Stanoviská inštitúcií boli rôzne. Komunikovala som s právnikmi z Renew, podľa ktorých funkcia bola prenosná. Členovia výboru na začiatku volili mňa ako osobu, takže skôr sa prikláňali k tomu, že automaticky prejdem do novej frakcie aj s funkciou. Ale ja som si nebola vôbec istá. Nakoniec to skončilo tak, že sa to ocitlo na stole prezidenta Európskeho parlamentu Davida Sassoliho. Rozhodol o tom, že najčistejšie riešenie bude, keď sa znovu uskutoční voľba, aby sa ukázalo, či mám podporu. Je to pre mňa dobrá pozícia, lebo sú rozptýlené všetky pochybnosti. Minimálne zostávam predsedníčkou do vypršania obdobia, na ktoré ma zvolili. To znamená dva a pol roka, a potom sa uvidí.

„Razia“ na funkciu: Konzervatívci kritizujú znovuzvolenie Ďuriš Nicholsonovej do vedenia výboru

Prechod slovenskej europoslankyne z konzervatívnej do liberálnej frakcie otvoril otázku o predsedníctve zamestnaneckého výboru v Európskom parlamente. V novej voľbe Ďuriš Nicholsonová najvyšší post obhájila. Rozdelenie funkcií ale teraz nesedí s výsledkom celoeurópskych volieb. 

Vaša bývalá frakcia s tým veľmi spokojná nie je. Hovorí, že to bola razia na tú a že veľké frakcie dodržiavajú zásady právneho štátu iba keď im to vyhovuje. Je vaša pozícia legitímna?

Legitímna určite, lebo ma zvolili v legitímnych voľbách. To je otázka, ktorá vôbec nie je na mieste ani pokiaľ ide o stanovisko ECR. Nemajú to ako spochybniť.

Chápem ich rozhorčenie, ale zdá sa, že kohokoľvek postavia, tak nebude mať tak silnú podporu, ako mám ja. To sa netýka len tejto opakovanej voľby, ale aj ich budúcnosti. ECR bude mať obrovský problém kvôli tomu, aké strany sa v nej zhromaždili s tým, aby postavili kandidáta, ktorý bude akceptovaný pre ostatné frakcie v rámci Výboru pre zamestnanie a sociálne veci.

Myslíte si, že ste si zvýšili šancu, že budete znovuzvolená?

Jednoznačne to tak vyzerá. Ozývajú sa mi hlasy, ktoré hovoria, že by som mala určite kandidovať znovu. Zvážim to.

Fakticky všetky strany, ktoré sú zastúpené v ECR, možno s výnimkou Eugena Jurzycu, ktorý je sám sebe delegáciou, sú považované za extrémistické. Či už je to Vox, alebo PiS. Ja sa obávam, že oni nebudú mať koho postaviť. Kohokoľvek postavia, tak nebude akceptovaný vo výbore. Ale to je slobodné rozhodnutie členov výboru a poslancov. Nikto ich nemôže nútiť, aby hlasovali za ľudí, ktorých považujú za extrémistov.

Poďme k vašej novej frakcií Obnovme Európu. Vy ste v rozhovore pre EURACTIV Slovensko dva roky dozadu povedali, že vám nevyhovuje, pretože je eurooptimistická a vy ste sa vtedy nazvali reformistkou. Toto stále platí, alebo očakávate, že budete reformistkou medzi eurooptimistami?

Myslím si, že budem niekde v strede. Žiadna frakcia nie je úplne homogénna a pri mnohých citlivých veciach máte voľnú voľbu. Čo sa týka členenia eurorealistov a eurooptimistov, úprimne hovorím, že po pandémií vnímam úlohu Európskej únie podstatne inak, ako som ju vnímala predtým. Myslím si, že je to unikátny projekt. Myslím si, že by sme sa mali začať baviť o tom, či nezvýšiť jej kompetencie.

V akých oblastiach?

Počas pandémie sa ukázalo, že by sme potrebovali rozhodnutia, ktoré by zhomogenizovali opatrenia vydávané členskými štátmi, ako je aj regulácia o cezhraničných prechodoch a pasoch. Toto sa nemohlo udiať z pozície Bruselu, pretože je to vo výlučných kompetenciách členských štátov.

Ukázali sa slabiny tohto systému. Keď sme čelili jednej hrozbe, tak nám veľmi chýbala inštancia, ktorá by zhomogenizovala opatrenia, ktoré tu boli prijímané. Podľa mňa by to podstatne zlepšilo situáciu. Preto aj ten nástup boja proti pandémii bol relatívne pomalý. Je pravda, že Európska komisia zaspala dobu a trochu pomaly sa prebúdzala, ale zároveň nemala dobrú pozíciu, pretože si uvedomovala, že bude to veľmi na hrane. Naozaj nemohla vstupovať do týchto ich kompetencií. Mnoho vecí, ktoré som opakovala po voľbách a vyplývali z programu SaSky, by som už dnes hovorila veľmi opatrne, ak nie rezistentne.

Znie mi to, že sa posunula nielen ECR, ale od čias, kedy ste boli s Richardom Sulíkom, ste sa zmenili aj vy. Nazvali by ste sa stále reformistkou?

Nie, asi by som skôr bola pasovaná, aj vonkajším svetom, a vnútorne to tak cítim, skôr ako eurooptimistka. Keď vidíte napríklad priepastné rozdiely onkologického pacienta pri liečbe na Slovensku v porovnaní s liečbou pacienta v Nemecku, tak máte naozaj chuť sa začať baviť o harmonizácií aspoň minimálnych zdravotníckych štandardov. Je neprípustné, aby boli medzi občanmi Európskej únie tak priepastné rozdiely. Naši pacienti nemajú prístup k 65 percentám inovatívnej a modernej liečby v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ. Teraz sa neporovnáme s Amerikou, Japonskom, ale s členskými štátmi Európskej únie. Je na čase otvárať otázky, o tom či by sa minimálne štandardy nemali harmonizovať.

K vyrovnaniu zdravotníckych štandardov v Únii musia dať podnet občania

Prieskumy ukazujú, že Európania chcú v zdravotníctve silnejšiu Úniu. Komisia predstavila svoju iniciatívu, ktorá by posilnila existujúce nástroje. Na zmazanie rozdielov medzi kvalitou starostlivosti by ale bolo treba zmeniť základné zmluvy. Impulz môže vyjsť z Konferencie o budúcnosti Európy.

Bola to naozaj iba pandémia, ktorá vo vás vyvolala takéto politické a názorové posuny?

Možno to celkové prostredie. Tým, že som šéfka EMPLu, tak som súčasťou trialógov. Nie som v pozícii mlčiaceho tieňového spravodajcu, ale v pozícii človeka, ktorý to vedie. Teraz vediem trialógy o karcinogénoch a mutagénoch. Je to veľmi zaujímavá skúsenosť. Človek sa pozerá na to, ako veľmi poctivo k tomu pristupuje Európsky parlament. Je to inštitúcia, v ktorej sú jediní volení zástupcovia ľudí z celej Európy. Vidím úprimný záujem na tom, aby sa veci menili v prospech ľudí. To nehovorím ako úplná socialistka, tak ďaleko som sa nedostala. Vidím tú poctivosť procesov. Je pravda, že sú veľmi prebyrokratizované. Musíme si rovno povedať, že sú neuveriteľné zdĺhavé. Pri mojej povahe by som chcela veci urobiť ozaj zajtra, aby som už videla výsledky. Rokovania trvajú veľmi dlho. Niekedy nevidíte ich koniec. Je to frustrujúce, lebo vy tam prídete s pozíciou, ktorá je okresaná a musíte sa dopracovať ku kompromisu. Je to však diskusia na úrovni. Určite aj toto prispelo k môjmu pohľadu.

Vaše dnešné vyjadrenie znejú ako úplne iná politická platforma, než keď ste dva roky dozadu kandidovali za SaS a vstúpili do ECR.

Je to iné, ako keď kritizujete veci zvonka bez toho, že by ste ich zvnútra videli. Máte skreslené predstavy. Presne takýmto spôsobom som vstúpila v roku 2010 do politiky a vykrikovala som veci v kampani, ktoré by som už dnes nevypustila z úst. Vtedy sa to týkalo napríklad reformy štátnej správy, alebo preľudnenia v rámci ministerstiev. Myslela som si, že všetci v štátnej správe sú nepoužiteľní, lebo majú skreslené predstavy. Potom zistíte, že to tak nie je a ten, kto má skreslenú predstavu, ste vy. Tí ľudia sú v tom systéme strašne dlho, majú tú legislatívu v malíčku a vedia vás upozorniť na nášľapné míny, alebo že nie je jednoduché niečo zmeniť v zákone, lebo by si to vyžadovalo x ďalších zmien. Človek sa vyvíja. Ja som prešla za posledných dvoch rokov kus cesty a určite by som niektoré veci z kampane dnes nezopakovala, pretože boli mimo reality.

Spomeniete si možno aj na konkrétnu vec?

Nie, vedela som, že sa ma na toto opýtate, ale nie.

Celý rozhovor si môžete vypočuť ako podcast.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner