Ďuriš Nicholsonová: Zatiaľ som v ECR nemusela ohýbať svedomie

Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, (SaS, ECR) [Európsky parlament/Mathieu Cugnot]

Pre ECR by mali byť nosné reformy EÚ, nie konzervatívna ideológia, hovorí v rozhovore europoslankyňa LUCIA ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ. Diskusiu v skupine zatiaľ vníma ako racionálnu.

Lucia Ďuriš Nicholsonová bola v máji zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu za stranu SaS. Pôsobí vo frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Minulý týždeň bola zvolená za predsedníčku výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL). 

V rozhovore sa dozviete,

  • koľko času mala na zváženie funkcie šéfky výboru EMPL,
  • ako sa jej ako liberálke funguje vo frakcii s poľskou PiS a španielskou ultrakonzervatívnou stranou Vox,
  • či sa cíti byť viazaná Manifestom slovenského eurorealizmu z pera SaS,
  • čo povedala ľuďom z Obnovme Európu, keď sa jej pýtali na vyslaných pracovníkov,
  • prečo nesúhlasí s európskou minimálnou mzdou a zaistením v nezamestnanosti.

 

Vraj ste sa o svojej nominácii na predsedníčku výboru EMPL dozvedeli až ráno v deň zvolenia. Bolo to naozaj také prekvapenie?

Signály boli. Ale až o 9 ráno mi volal Frank Barrett s tým, že poľská delegácia ma chce navrhnúť a on potrebuje vedieť, či by som vôbec súhlasila s nomináciou. Emaily od politických poradcov v noci pred voľbou boli pritom úplne zmätočné. Písali, že nikto nevie, čo sa bude diať, iba to, že bol zvolaný EMPL, že sa ide voliť predsedníctvo a že pravdepodobne pani Szydlo chce kandidovať tretí krát. Vraj ak sa tak stane, hrozí, že frakcia príde o post predsedu výboru.

Samozrejme moje meno bolo od začiatku teoreticky skloňované. Okrem mňa sú vo výbore za ECR poľskí poslanci za Právo a spravodlivosť (PiS) a je tam nemecký poslanec Helmut Geuking, zo strany, ktorá mala malý volebný výsledok, keďže nemajú kvórum. Teoreticky prichádzal do úvahy on a ja. Pán Geuking mal o funkciu veľký záujem a komunikoval aj s poslancami z iných frakcií, či by bol priechodný. Ja som toto nerobila, lebo som to považovala za nefér voči ECR. Ak raz ten post patrí frakcii ECR, nech ona navrhne. Hovorila som tiež, že keby to teraz zobral Geuking a ja po dva a pol roku, kedy môže dôjsť k výmene, tak by mi to neprekážalo, lebo by som aspoň spoznala procesy.

To znie, ako keby ste nemali ani veľmi okno na vážne zváženie.

Nemala. Bola to chvíľa. Frank Barrett mi vtedy povedal, že sa na základe reakcií z ostatných frakcií ukazuje, že ja som tá, ktorá je priechodná a formálne sa spýtal, či to akceptujem. Ja som sa opýtala, či mám inú možnosť a on povedal, že ich veľa nie je. Tak som to zobrala. Nechcem, aby to vyznelo, že som bola k niečom donútená, ale je to, samozrejme, pre mňa obrovská výzva.

Pri prvých dvoch voľbách ste podporili Beatu Szydlo?

Podporila som ju. Oba razy.

V predvolebnom rozhovore pre Denník N ste na margo členstva v ECR hovorili o tom, že máte problém byť vo frakcii, kde dominuje strana poľská PiS. Ako sa vaše uvažovanie vyvinulo?

V prvom rade patrím ku krídlu reformistov. Keď sa pozriete na frakcie, tak nikde inde ako v ECR reformistov nemajú.

Reformistov v akom zmysle?

Takí, ktorí chcú reformovať Európsku úniu. Nie sú v Obnovme Európu, nie sú v EPP, nie sú u socialistov. To sú všetko euro-optimisti. Potom je tu opačné spektrum, ktoré u mňa absolútne nepripadá do úvahy, okrem iného aj preto, že sú euroskeptici. Jedinou frakciou, ktorá ponúka priestor reformistom je ECR. Veľa ľudí sa ma na to pýta, že ak mám liberálny background, ako môžem fungovať s konzervatívnymi europoslancami. Zatiaľ som nezachytila diskusiu, ktorá by pretláčala konzervatívnu alebo ultrakonzervatívnu ideológiu, ktoré je často pripisovaná PiS…

…alebo španielskej strane Vox.

Alebo Vox. Ak sa pozriem na iné frakcie, nevyhovovala by mi ani jedna. Nemám ani chuť byť spolu s ľuďmi ako Uhrík a Radačovský medzi nezaradenými. Toto všetko hovorím nezávisle od toho, že vďaka tomu, že som v ECR, som sa dostala k takému významnému postu ako je predsedníctvo EMPL. Mali sme veľa stretnutí skupiny, kde sa títo ľudia mohli profilovať a musím povedať, že zatiaľ bola diskusia celkom racionálna. Ja takéto vecí vnímam veľmi citlivo a zatiaľ som svoje svedomie nemusela ohýbať. V prípade strany Vox som opatrná, ale zatiaľ sa neprejavujú.

Ak by sa pretláčanie ultrakonzervatívnej agendy na frakcii objavilo, ste pripravená sa proti tomu vyhraniť?

Áno, pretože si myslím, že najväčšia devíza ECR, vďaka ktorej by mohla získavať ďalších poslancov z iných frakcií je, že sú tam reformisti. Preto si myslím, že by sa konzervatívna ideológia mala potláčať a nemala by byť pre ECR nosná. Poďme sa pozrieť na procesy a na to, ako EÚ funguje a kam až majú siahať jej kompetencie. Chystám sa aj otvoriť túto diskusiu. Veci sa najlepšie menia zvnútra. Mnohí v ECR to vidia podobne.

Čakala som menej politického marketingu

Pýtali sa vás poľskí kolegovia z PiS, čo si myslíte o článku 7 a kde sa nachádzate v tejto európskej debate o právnom štáte?

Nepýtali.

A keby sa spýtali?

Asi by som povedala pravdu, že pri kríze ústavného súdu, pri ktorej dochádzalo aj k nepokojom, asi nebolo všetko v poriadku. Na druhej strane je otázka, nakoľko má EÚ vstupovať do procesov v jednotlivých členských štátoch. Nehovorím, že som za, ani proti. Je to zaujímavá otázka najmä v tom kontexte, že EÚ často nemeria jedným metrom. Mali by sme o tom začať seriózne diskutovať – čo posudzovať a ako. Aj ja si myslím, že ak na Slovensku dochádza k veciam ako bola Kuciakova vražda a ak nie je vo vnútri štátu sila, ktorá by riešila otázky právneho štátu, tak potrebujem asi inštanciu zhora.

Európska komisia minulý týždeň predstavila návrh, podľa ktorého by sa pravidelne mal monitorovať stav právneho štátu vo všetkých krajinách.

Ide o rámec pravidiel. Ak to budú jasné pravidlá, jasne aplikované na všetkých, potom si myslím, že je to férový prístup.

V jednom z vašich prvých videí z Európskeho parlamentu ste hovorili o tom, že vás prekvapilo, že sa v Európskom parlamente nepracuje s dátami. Viete konkretizovať, o čo išlo?

Išlo o diskusiu v ECR, keď sme diskutovali o probléme Stredozemného mora, utečencov a Racketeovej. Tam sa k tomu prehlásil taliansky kolega, ktorý začal hovoriť o tom, že mainstreamové médiá klamú, a ja som sa vtedy prihlásila a vyzvala k tomu, aby sme zdrojovali. Nemôže sa povedať, že mainstreamové médiá klamú, lebo to hovoria konšpirátori. Ak má pocit, že niekde zavádzali, nech presne povie, v čom a nech dá dôkazy, že to bolo inak. Lebo inak sa bavíme o pocitoch. Očakávala som menej politického marketingu a viac prístupu založeného na dôkazoch.

Prvú tému, ktorú ste v EP otvorili je využitie umelej inteligencie v reforme justície. Prečo táto téma?

Téma umelej inteligencie ma už v minulosti zaujala v sociálnych službách. Podľa mňa je to jedna z odpovedí na to, čo so súdnictvom. Máme veľké problémy s prieťahmi, s korupčným správaním a so zahlteným súdov a sudcov. Možno sa dá začať jednoduchými prípadmi, ktorými sú súdy zahltené a kvôli ktorým sa nemôžu venovať komplikovanejším prípadom. Takisto by to mohlo eliminovať prípady, kedy máme pri rovnakej právnej podstate rozličné rozhodnutia. Poznám to aj z prípadov ľudí, ktorí žiadajú peňažné kompenzácie v prípadoch ťažkého zdravotného postihnutia. Bežne sa im deje, že jednému to priznajú a druhému nie. Obrátila som sa na Európsku komisiu s otázkou, či plánuje prísť s analýzou a či neplánuje sformulovať odporúčania pre členské štáty v tejto oblasti. Chceme s Eugenom Jurzycom usporiadať konferenciu na túto tému.

V niektorých veciach z európskeho programu SaS som menej definitívna

Do akej miery ste sa podieľali na tvorbe Manifestu slovenského eurorealizmu ako politického programu SaS pre Európsku úniu? Do akej miery sa ním cítite byť viazaná?

Manifest je dosť výrazne orientovaný na ekonomické témy, na ktorých som neparticipovala. Sú tam niektoré veci, ktoré sú dobré ako základ diskusie ale asi by som pri nich nebola taká definitívna. Napríklad spotrebitelia a otázka, či táto kompetencia má byť na členských štátoch. V manifeste máme, že to má byť na členských štátoch, ale o tom ja nie som presvedčená.

Pýtam sa skôr kvôli sociálnej oblasti, ktorá bude agendou vášho výboru EMPL. Podľa manifestu by aj tie témy, ktorým sama hovoríte, že sa chcete venovať – zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, pomoc zdravotne ťažko postihnutým ľuďom, aktívne starnutie alebo sociálne vylúčené spoločenstvá – mali spadať do výlučnej právomoci členských štátov.

Aj v sociálnej oblasti sú v manifeste veci, ktoré sú dobré ako základ pre diskusiu. Netrúfala by som si povedať, že najlepšie pre ľudí je to, aby to bolo ponechané na vlády členských štátov. Nemyslím si, že by mali byť jednotné sociálne systémy v zmysle sociálnej podpory. Čo budú robiť vlády ak všetky kompetencie presunieme na Brusel? Tu máme vládu, ktorá si hovorí sociálna, pritom to, čo za tie roky porobili so sociálnym systémom je všetko len nie to, ako by sa mala správať sociálna vláda. Podľa toho sa teraz ľudia budú riadiť vo voľbách.

Diskusia nie je o tom, či má rozhodovanie o sociálnych dávkach byť na Bruseli, skôr o tom, či si sa majú spoločne nastaviť štandardy, ku ktorým sa chceme približovať.

Tu som úplne otvorená diskusii a nebola by som taká definitívna. Podmienky zamestnávania a pravidlá, ktoré platia pri voľnom pohybe osôb, a ktoré sa týkajú viac ako jedného štátu by bez pochyby mali byť vecou Bruselu.

V manifeste sa tiež hovorí o tom, že by sa mal okresať na polovicu a neskôr zrušiť Európsky sociálny fond a Záruka pre mladých. Budú to dve veľké témy pre váš výbor. K tomuto by ste sa hlásili?

Tiež je to vec, pri ktorej by som teraz nevedela byť definitívna. V EMPL bude musieť dochádzať ku kompromisným riešeniam. Už počty nepustia.

Odvážnejšie odporúčania z Bruselu 

Veľká téma, ktorú mal tento výbor v gescii minulé obdobie bola kontroverzná smernica o vysielaní pracovníkov. Kompromisná smernica bola prijatá, no dnes už Francúzsko opäť signalizuje, že chce pritvrdiť. Hovorí o tom, že by sa aj odvody mali platiť v rovnakej výške ako v prijímajúcej krajine. Aké je vaše nastavenie v tejto téme?

Bola to jedna z prvých otázok ľudí z Obnovme Európu, keď mi telefonovali po tom, ako sa dozvedeli, že budem nominovaná. Vraj ma chcú podporiť, ale chcú vedieť definitívnu odpoveď. Neviem dať definitívnu odpoveď, lebo tá neprišla ani po piatich rokoch diskusií. Myslím si, že aj toto je vec, kde bude musieť dochádzať ku kompromisom. Úplne najdôležitejšie je, aby Komisia povedala, ako sa to bude vypočítavať. Nech prídu s jasnými pravidlami, lebo to sa doteraz nestalo. Asi by bolo vhodné vypracovať na túto tému jasnú analýzu s číslami pre jednotlivé scenáre a s dopadmi. Najväčší problém u zamestnávateľov v doprave nespôsobuje samotný návrh ale to, aký chaos im to spôsobí vo vypočítavaní.

Témou pre výbor aj vaša priorita je zlaďovanie súkromného a pracovného života. Nedávno prijatá smernica nastavila napríklad minimálne štandardy v otcovskej a neprenosnej rodičovskej dovolenke. Je to niečo, s čím ste spokojná alebo si viete predstaviť ísť ďalej?

Som spokojná. Išlo tam o rozumný kompromis, rozpútala sa diskusia, ktorá je veľmi potrebná. Každá členská krajina štartuje z iného bodu, pre škandinávske krajiny je to bežná vec, ktorá sa zarámcovala na európskej úrovni a novým členským štátom diskusia a zarámcovanie veľmi pomáha. Očakávala by som z bruselskej úrovne viacej odporúčaní, pokojne aj odvážnejšie veci pre zosúladenie rodinného a pracovného života. Neodvážim sa ale tvrdiť, či by to malo prichádzať ako smernica alebo ako odporúčanie.

Čo z toho, čo predstavila Ursula von der Leyen ako ústupky iným politickým skupinám, je pre vás neprijateľné? Viem si predstaviť, že máte problém s európskym zaistením v nezamestnanosti.

A európskou minimálnou mzdou. To si myslím, že by uškodilo krajine ako je Slovensko, keďže by mala byť šitá na mieru daného regiónu. Minimálnu mzdu má 22 členských štátov a v ostatných existujú sektorové minimálne mzdy pokrývajúce väčšinu zamestnancov. Harmonizácia týchto pravidiel v EÚ preto nemá čo rozumné priniesť. Mzdová politika by mala ostať v kompetencii členských štátov.

A európske zaistenie v nezamestnanosti?

Koľko toho máme nechať na zodpovednosti členských štátov a koľko má prejsť na Brusel? Richter každý týždeň prichádza s nejakými štatistikami, ktoré podľa mňa manipulujú, vyhadzujú ľudí z dlhodobej evidencie a chvália sa klesajúcou nezamestnanosťou. Na druhej strane robia nesprávne opatrenie vo vzťahu k podnikateľskému prostrediu. Príde čas, keď nebudeme na vzostupe a začne sa im to sypať. A za to musia niesť zodpovednosť. Nemyslím si, že je v poriadku, aby tam mali stále vyššiu inštanciu, ktorá im bude stále kryť chrbát. Jednalo by sa o nežiaduce zdieľanie rizika budúcich nákladov medzi sociálnymi systémami členských štátov.

Tu sa skôr myslí nástroj pre cyklické makroekonomicié šoky, ktoré až tak veľmi nesúvisia s vládnymi krokmi.

Práveže súvisia. Aj pre ľudí je to signál, aká tá vláda je. Toto by malo byť výrazne ponechané na právomoci členských štátov, ktoré potom nemajú hľadať záchrannú brzdu v Bruseli. Vlády by mali prichádzať s takými opatreniami, aby k zvyšovaniu nezamestnanosti nedochádzalo a keď k tomu dochádza, je to plne na ich zodpovednosti.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner