Dvojka OĽaNO: Záujmy Slovenska v EÚ? Schengen, daňové úniky a stopka pre Nord Stream 2

Kandidát do Európskeho parlamentu za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Michal Šipoš (v strede) [TASR/Jaroslav Novák]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurovoľby 2019: Programy politických strán

Únia by mala rozhodovať rýchlejšie a lepšie reagovať na krízy, hovorí MICHAL ŠIPOŠ (OĽaNO). Nepodporuje však prechod z rozhodovania jednomyseľnosťou na väčšinové hlasovanie.

Uverejňujeme prepis časti rozhovoru, celý si ho môžete vypočuť v podcaste

Michal Šipoš je dvojkou na kandidátke hnutia OĽaNO vo voľbách do Európskeho parlamentu (na prvom je líder hnutia Igor Matovič, ktorý si ani v prípade zvolenia neplánuje prevziať mandát), je občianskym aktivistom a živnostníkom. 

V kampani intenzívne pracujete s heslom „Opravme si, nebúrajme náš spoločný európsky dom“. Kto ho podľa vás na slovenskej a európskej scéne chce búrať?

Veľmi citlivo vnímame postoje pána Kotlebu a jeho strany, ktorí zbierajú podpisy na referendum o vystúpení. Podobne je na tom strana Sme Rodina, ktorá sa spája s extrémistami a populistami. Toto sú ľudia, ktorí chcú náš spoločný európsky dom rozbiť, aj keď predstavitelia Sme Rodina to zaobaľujú, signál spojenia sa so Salvinim a Le Penovou je jasný.

V programe sa označujete za eurorealistov, rovnako ako strana Sloboda a solidarita. Vidíte nejaký zásadný rozdiel medzi vami a SaS pokiaľ ide o európsku politiku?

Skutkami aj názormi sa od SaS mierne odlišujeme. Mám pocit, že v poslednej dobe začal pán Sulík zneužívať problematiku migrácie. My rozdeľujeme ekonomických migrantov a utečencov. Je nám ľúto, ak niekto tieto dve skupiny spája a straší ľudí na Slovensku. Musíme sa v tejto téme správať rozumne a citlivo, to znamená riešiť problémy v krajinách, kde vznikajú a pomôcť krajinám, ktoré predstavujú nárazníkovú zónu.

V druhej časti vášho sloganu naznačujete, že EÚ potrebuje nejakým spôsobom opraviť. Čo tým myslíte?

Nie všetko je ideálne. Opraviť pre nás znamená Úniu debyrokratizovať. Je známe, že veľmi veľa pravidiel, smerníc a byrokratických záťaží pre podnikateľov alebo pre štát prichádza práve z európskeho priestoru. Máme pocit, akoby sa to stále nafukovalo. Pribúdajú agentúry aj zamestnanci.

Druhá vec je vyššia transparentnosť. Príkladom je Luxembursko, ktoré dlho blokovalo legislatívu ohľadom daňových rajov, avšak nevedelo sa o tom. Chýba nám aj príprava na krízové situácie. V roku 2016, keď o Európy prišli migranti, Únia situácie vôbec nezvládla. Mali by sme na podobné situácie byť lepšie pripravení.

V programe venujete byrokracii naozaj veľkú pozornosť. Píšete, že „počty úradníkov, agentúr a poradných orgánov neklesajú a regulácií neubúda, práve naopak“. Robili ste si k tejto téme analýzy, prípadne máte čísla, ktoré toto vyhlásenie podkladajú?

Nemáme to zmonitorované do detailov. Analýzy ku konkrétnym procesom sme nerobili, spolupracujeme však s ľuďmi ako napríklad Veronika Remišová, ktorá desať rokov pracovala v Komisii. Na kandidátke máme Dušana Šándora, ktorý tam stále pracuje. Máme tiež poradcov, ktorí dlhodobo pôsobili v Parlamente. Vychádzame z praxe, z ľudí so skúsenosťami a na základe toho sme dali v programe dôraz na túto problematiku.

Píšete tiež, že dôsledkom „technokratická mentalita“ európskych inštitúcií, ako ju nazývate, je nízka účasť v eurovoľbách. Máte pocit, že je to hlavný dôvod nízkej účasti?

Je to jeden z dôvodov. Ďalším dôvodom, prečo sa ľudia nezaujímajú o Úniu a nechodia k voľbám je, že necítia aktivitu európskych poslancov, chýba aj väčšia informovanosť na úrovni škôl, miest a obcí, o pozitívach, ktoré Únia prináša. Debata sa zvrháva k poukazovaniu na zlé veci. Na tie dobré sme si zvykli a zabúdame na ne.

V rámci odbúravania byrokratizácie hovoríte, že by sme mali prehodnotiť činnosť niektorých európskych agentúr. Aktuálne vzniká Európska agentúra práce. Slovensko sa o sídlo tejto agentúry uchádza. Je podľa vás toto agentúra, ktorá prináša pridanú hodnotu alebo by sme sa jej mali vzdať?

Pre Slovensko by malo význam, aby tu sídlila agentúra. V minulosti sme sa snažili myslím o dve. Mrzí ma, že tu ani jedna nesídli. Nemôžeme ju ale chcieť za každú cenu. Politika, ktorá by riešila zamestnanosť je dôležitá, nie je však šťastné každú novú tému riešiť novou agentúrou.

V programe máte tri špecifické body, v ktorých sa už na európskej úrovni niečo urobilo. Napríklad urýchlené vytvorenie zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií. Podobný zoznam už existuje, jeho aktualizáciu schválila Rada v marci tohto roku. Čo nad rámec aktuálnej verzie by sa malo prijať?

Musíme vyvinúť väčší tlak na tieto krajiny, aby spolupracovali. Nesmie sa stávať, aby si špekulanti a firmy mohli ulievať peniaze a optimalizovať príjmy.

Ďalej spomínate, že potrebujeme lepší systém ochrany oznamovateľov korupcie a podvodov. Parlament v apríli schválil smernicu o ochrane whistleblowerov. Takisto Slovensko má v tejto oblasti pomerne silnú legislatívu. Kam ďalej by ste chceli tieto pravidlá posunúť?

Tento program vznikal na začiatku marca. V tomto čase táto legislatíva ešte nebola schválená. Sme radi, že ju Parlament prijal.

Tretí bod je prijatie európskeho infozákona, ktorý by všetkým inštitúciám a orgánom Únie ukladal povinnosť občanom odpovedať na otázky v súvislosti s využívaním prostriedkov európskych daňových poplatníkov. V EÚ existuje právo na prístup k dokumentom Únie. Ktokoľvek si ich môžu vyžiadať, orgány Únie im musia odpovedať do 15 dní. Chceli by ste ísť nad rámec toho, čo je už dnes zakotvené?

Áno. Chceme, aby dokumenty boli viac prístupné a aby k legislatíve bola väčšia kampaň. V súvislosti s európskym infozákonom potrebujeme väčšiu angažovanosť, zjednodušenie prístupu, silnejšiu kampaň. Považujeme to za cestu, ako Úniu priblížiť ľuďom.

V programe hovoríte o spolupráci v boji proti korupcii spojenej so zneužívaním európskych prostriedkov. Nespomínate ale európsku prokuratúru. Podporujete vznik tohto úradu alebo si boj s korupciou a zneužívaním prostriedkov predstavujete inak?

Ideálny stav by bol, ak by sme takýto inštitút nepotrebovali a vystačil by OLAF, ktorý problémy v súvislosti s európskymi financiami rieši. Na Slovensku je vidieť obrovský problém čerpania eurofondov, ktoré nezískajú ľudia, ktorí ich potrebujú, ale ľudia a firmy, ktorí si ich vybavia cez známych a sprostredkovateľov. Je obrovské množstvo káuz, ktoré s čerpaním eurofondov súvisia. Naše hnutie takmer každý týždeň s nejakou prichádza. Boli by sme radi, aby s týmto Únia pomohla. Vznik Úradu európskeho prokurátora podporujeme, pretože nie vždy si vieme pomôcť sami. Podporujeme Lauru Kövesiovú, pretože ona je tiež z nových členských štátov a má významné skúsenosti s bojom proti korupcii.

Európska únia sa snaží byť lídrom v celosvetovom boji proti klimatickým zmenám. S tým súvisia aj pomerne veľké ambície pri prechode na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo. Kde vidíte hranicu únosnosti ambícií a ekonomickej reality?

Potrebujeme nájsť zlatú strednú cestu, hranicu medzi tým, do čoho chceme ísť a tým čo už je za čiarou. Dnes vzniká veľký fond na podporu vedy, výskumu a inovácií. To je skvelý prostriedok pre vyhľadávanie nástrojov a možností, ktoré nám pomôžu byť konkurencieschopní a zároveň budú čo najmenej zaťažovať životné prostredie.

Viackrát ste sa dotkli témy migrácie. V programe píšete, že migračná kríza oslabila zodpovedných európskych lídrov a posilnila nástup extrémistov a krajnej pravice v Európe. Myslíte si, že Angela Merkelová urobila v roku 2015 chybu?

Áno. Jej rozhodnutie a navrhnuté riešenia boli zle odkomunikované a zle nastavené. V úvodných dňoch a týždňoch sa čakalo, čo sa stane. Reakcia bola pomalá a napokon to pomohlo extrémistom a populistom, ktorí z toho dodnes žijú. Musíme týmto chybám predchádzať a byť lepšie pripravení na krízové situácie. Rozhodnutia, ktoré prijmeme musíme ľudom dobre vysvetliť, ale zároveň nesmie po Európe nechať pochodovať obrovskú masu ľudí bez toho, aby sme vedeli, aké majú záujmy.

V programe píšete, že jedným z riešení je technologické a personálne posilnenie vonkajšej schengenskej hranice. Hovoríme tu o posilnenom Frontexe? Píšete tiež, že „v prípade nutnosti podporíte nasadenie bezpečnostných zložiek či ozbrojených síl v rámci špeciálnych misií“. Myslíte tým na hraniciach?

Áno, chceme posilniť Frontex a kontrolu na hraniciach pri krízových situáciách.

Malo by niečo takéto prísť na vyžiadanie členských štátov alebo je to niečo o čom by malo rozhodnúť spoločenstvo?

Ak nám krajina vo vonkajšom priestore bude hlásiť problémy, mali by sme im proaktívne pomôcť a nie zatvárať oči. Pokiaľ požiadajú Úniu o pomoc mali by sme nasadiť zložky, ktoré nám pomôžu takémuto tlaku odolať. Vtedy aj iné krajiny a ľudia, ktorí sa snažia do nášho priestoru dostať uvidia, že to nie je také jednoduché a budú mať menší motív to skúsiť.

V programe hovoríte, že rozpočtové pravidlá v eurozóne by mali byť prísnejšie. Ich plnenie by mali zabezpečovať nezávislé rozpočtové rady. Ako presne by mali fungovať, respektíve čo by sa malo udiať, ak tieto rady povedia, že krajina neplní kritériá?

Pravidlá by mali platiť pre všetkých rovnako. Slovensko robí všetko preto, aby kritériá spĺňalo. Máme však aj krajiny ako Francúzsko, ktoré s plnením kritérií majú problém. Ak ich niekto dlhodobo porušuje, je to nefér voči tým, ktorí sa snažia. Viem si predstaviť sankcie pre krajiny, ktoré pravidlá nedodržiavajú. Bude dobré, keď aj iné veľmoci a hlavne investori budú vidieť, že máme jasne nastavené pravidlá, ktoré jasne dodržiavame. Posilní to pozíciu eura.

Diskutuje sa tiež o vlastnom rozpočte eurozóny, ktorí by mal slúžiť na tlmenie makroekonomických šokov z vonkajšieho ekonomického prostredia. Podporuje to?

Takto ďaleko v uvažovaní zatiaľ nie sme. V prvom rade by stačilo, aby krajiny dodržiavali pravidlá. Ak uvidíme, že základné dohody fungujú, budeme premýšľať, ako na to nadviazať, aby eurozóna fungovala ešte lepšie. Dôležité je aj motivovať ďalšie krajiny, aby do eurozóny vstúpili, čím by sa celý projekt aj postavenie samotnej Únie posilnilo.

Na stole je návrh podmieňovania európskych prostriedkov dodržiavaním princípov právneho štátu. Súhlasili by ste s takýmto návrhom?

Ľudia v krajinách nemôžu za to, akú majú vládu. Nemali by sme tieto veci spájať. Otázka je, aký tlak vieme na tieto krajiny vyvinúť. Čerpanie eurofondov by sa nemalo využívať ako páka. Rozumiem, že je to najjednoduchšia cesta, ale obyvatelia nemôžu za to, že politici zneužívajú svoju pozíciu.

Momentálne sa diskutuje o zefektívnení rozhodovacieho procesu EÚ. Hovorí sa o prechode na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v oblasti zahraničnej, daňovej a sociálnej politiky, aby sa tak nestalo, že jedna alebo dve krajiny budú blokovať zvyšok spoločenstva. Je to niečo, čo si viete predstaviť?

Som za zachovanie súčasného modelu, teda status quo vo všetkých oblastiach. Je pravda, že celý systém je zdĺhavejší a menej efektívny, ale chceme zachovať našu suverenitu a hlas, za ktorý sme bojovali. Je to jeden z výdobytkov Únie.

Čo je podľa vás najväčšia vonkajšia bezpečnostná hrozba Únie?

Spochybňovanie seba samých vo vnútri Únie. Máme tu veľa populistických strán, ktoré sa snažia využívať rôzne témy, aby rozbili náš spoločný európsky dom. Vidíme to pri brexite. Británia má veľký problém z Únie vôbec odísť. Potom sú tu okolité mocnosti, ktoré sa snažia prirodzene zápasiť o geopolitický priestor a oslabovať Úniu. Je to vidieť napríklad pri hybridnej vojne.

Čo sú hlavné záujmy Slovenska v dnešnej Únii?

Zotrvanie v Schengene. Slobodné cestovanie vnímam ako veľké plus. Pamätám si ako sme kedysi so strachom chodili do Poľska, kde nás prehľadávali colníci. Bol to pritom región 15 kilometrov od môjho rodného mesta, kde sme dokonca mali rodinu. Takisto musíme posilniť hranice a bojovať proti daňovým únikom. O veľké peniaze prichádza aj Slovensko. Ďalším záujmom je zachovať tranzit plynu, aby sa nestalo, že sa vybuduje Nord Stream a vypne sa tranzit cez Slovensko. To by bola veľká strata.

V ktorých výboroch by ste v prípade zvolenia chceli pôsobiť, prípadne akým témam sa chcete venovať?

Chcem sa venovať téme regionálneho rozvoja. Pochádzam z menej rozvinutého regiónu z východu Slovenska, kde máme problémy s železničnou aj cestnou infraštruktúrou. Máme potenciál v oblasti cestovného ruchu, v minerálnych prameňoch, máme čistý vzduch. Je tam mnoho vecí, na ktorých môžeme stavať, avšak nemáme infraštruktúru ani možnosť čerpať eurofondy ako to robia napríklad v Poľsku. Prajem si, aby sa nová slovenská vláda zamerala na efektívnejšie čerpanie eurofondov. Musíme pomáhať regiónom, nie len bohatým podnikateľom.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner