Edit Zgut: Orbánova vláda sa snaží o ďalšie posilnenie moci

Edit Zgut. Zdroj: Edit Zgut

Viktor Orbán sa snaží využiť pandémiu koronavírusu na ďalšie posilnenie moci, tvrdí politologička EDIT ZGUT. Režim spája súčasnú krízu s „nelegálnou migráciou“ a pomáha legitimizovať krajne pravicové názory.

Edit Zgut je maďarskou politologičkou, v súčasnosti pôsobí vo Varšave ako hosťujúca lektorka Centra pre Európu na Varšavskej univerzite. V rozhovore hodnotí zákon navrhnutý maďarskou vládou, ktorým by na časovo neohraničené obdobie získala posilnené právomoci. Komentuje aj šírenie xenofóbie a euroskeptických nálad v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Ďalšie informácie o pandémii nájdete v sekcii COVID-19.

Maďarská vláda chce, aby jej parlament v súvislosti s pandémiou koronavírusu odsúhlasil mimoriadne právomoci, bez jasného časového ohraničenia. Opozícia i niektoré ľudskoprávne organizácie, ako Helsinský výbor, ich kritizujú. Vzhľadom na krízovú situáciu, považujete požiadavky Orbánovej vlády za oprávnené? Existuje riziko, že by mimoriadne právomoci zneužila aj na iné ciele?

V čase globálnej krízy je úplne legitímne vyhlásiť výnimočný stav, no zákon navrhnutý maďarskou vládou má dva problémy. Prvým je chýbajúce časové obmedzenie, zákon by vláde umožnil vládnuť dekrétmi aj potom, ako by znova začal zasadať parlament. To je vážne, pretože inštitucionálna zdržanlivosť nie je v povahe tejto vlády, ktorá už osem krát prepisovala ústavu, aby obmedzila občiansku spoločnosť, opozíciu a nezávislé médiá. Vďaka ústavnej väčšine systematicky ovládla alebo vyprázdnila demokratické inštitúcie, ktoré mali byť protiváhou či kontrolou jej moci. Štátny kontrolný úrad, Úrad generálneho prokurátora, Fiškálna radu a Ústavný súd sa stali nástrojmi vládnucej elity, ktoré si nevšímajú systematickú korupciu vlády a ostatné otázky, ktoré sú pre ňu politicky citlivé. Tento režim v poslednom desaťročí nerešpektuje ústavné obmedzenia moci. Preto nahradenie „normálneho“ mimoriadneho stavu neobmedzenými právomocami, bez určenia dátumu ich konca, odhaľuje skutočnú autoritársku povahu maďarskej vlády, snažiacej sa o ďalšie uchopenie moci.

Keďže pluralita médií už roky klesá a vzťah vlády k nezávislým médiám je otvorene nepriateľský, zákon poskytuje ďalšiu príležitosť na umlčanie opozičných hlasov. Za posledných desať rokov sme videli, že delegitimizácia nezávislých novinárov je modus operandi režimu. Viktor Orbán, podobne ako americký prezident Donald Trump, nazýva najväčší maďarský spravodajský portál ako „fake news“ a provládne hlásne trúby označujú neželaných novinárov za „Sorosových propagandistov“. V posledných rokoch spustil generálny prokurátor vyšetrovania investigatívnych novinárov, ktorí len robili svoju prácu. V Maďarsku sa priestor pre médiá nezávislé od vlády bezprecedentne zužuje a posilnenie právomocí generálneho prokurátora, ktoré navrhuje nový zákon, tento trend ešte zhorší.

EURACTIV Podcast | Európska liečba vírusu

Únia a jej politiky sa s najväčšou pod vplyvom pandémie výrazne zmenia. COVID-19 už dočasne (?) zrušil Schengen, zvýšil ochotu meniť fiškálne pravidlá, presmerovávať eurofondy a u niektorých politikov zmierňuje vnímanú naliehavosť klimatickej politiky. Vplyv má aj v oblasti bezpečnosti.

Fidesz má v parlamente dvojtretinovú väčšinu, takže zákon pravdepodobne prijme. Čo to bude znamenať pre maďarskú opozíciu a občiansku spoločnosť?

Parlament o zákone diskutoval, no Orbánove slová „Tento problém vyriešime aj bez vás“ dávajú jasný signál. Budúci týždeň ho pretlačia, bez ohľadu na pripomienky opozície. Povahou autoritárskeho populizmu je delegitimizácia politických oponentov tým, že ich označíte za existenčnú hrozbu. V tomto duchu vláda tvrdí, že opozícia kritizujúca zákon, ktorého cieľom je „zastaviť koronavírus“, koná proti záujmom ľudí. Rovnakú logiku použila pri predĺžení mimoriadneho stavu počas utečeneckej krízy: všetkých kritikov označila za podporovateľov „nelegálnej migrácie“ (sic!), využívajúc širšiu konšpiračnú teóriu o sieti Sorosových mimovládok, ktoré sa spolu s EÚ snažia o nahradenie maďarskej populácie moslimami.

No polarizácia spoločnosti posilňovaním strachu ide pre Orbána za stranícke línie. Keď napríklad Maďarská zdravotnícka komora, organizácia združujúca maďarských doktorov, prišla s návrhmi bezpečných, efektívnych opatrení na ochranu pred COVID-19, hovorca premiéra na ňu zaútočil na kvôli „politizácii krízy“. Varovali napríklad, že masky pre zdravotníckych pracovníkov nedostatočne chránia, vláde odporučili nariadiť zavretie všetkých nie nevyhnutných obchodných prevádzok a zákaz pohybu ľudí mimo domovov v iných, ako nevyhnutných prípadoch. Práve v časoch krízy by vláda nemala démonizovať kritické hlasy, ale vnímať ich ako konštruktívny príspevok v prospech efektívnych riešení.

Ako vníma Orbánove požiadavky verejnosť? Má jej podporu, alebo sa spolieha len na väčšinu v parlamente?

Podľa prieskumov zo začiatku marca, teda pred návrhom zákona, väčšina maďarských respondentov považovala dovtedy zaverené opatrenia za proporčné a tvrdila, že by prijala aj ich sprísnenie. História nás učí, že kombinácia autokrata a krízy je pre demokraciu smrteľná. Počas bezpečnostných kríz budú občania skôr tolerovať, dokonca podporovať, autoritárske opatrenia. Spomeňme si na reakciu po útokoch z 11. septembra 2001 či vo Pearl Harbor. Systematickými rizikom je, že nedemokratické opatrenia prijaté počas krízovej situácie môžu ľahšie ostať platiť aj po nej. Podľa talianskeho filozofa Giorgia Agambena, keď raz boli tieto metódy použité, občania ich neskôr omnoho ľahšie akceptujú.

Akú úlohu hrajú v tejto kríze médiá?

Verejnoprávne médiá boli pod vplyvom aktuálnych vlád už od demokratickej tranzície, no po roku 2010 sa tento vplyv transformoval bezprecedentným spôsobom. Nielenže slúžia ako nástroj propagandy, na ovplyvňovanie verejnosti, pomáhajú aj šíriť konšpiračné teórie. V minuloročnom vydaní Global Inventory of Organised Social Media Manipulation organizácia Oxford Internet Institute poukazuje na to, že maďarské médiá sú miestom manipulácie organizovanej domácou vládou. Po tom, ako sa v roku 2010 dostal k moci Fidesz, verejnoprávna televízia produkuje obsah podľa nasledujúceho pravidla: správy súvisiace s opozíciou sú na webstránke skryté a portrétované väčšinou v negatívnom svetle, správy sú zverejnené až keď dostane Fidesz možnosť na reakciu a prípravu kontextu, ktorý je pre vládu priaznivejší. Takýmto spôsobom sa správy o opozícii stávajú „prebalenými“ vládnymi správami. Vzhľadom na stále viac represívnu a paranoidnú povahu systému a pokračujúcu centralizáciu, situácia v maďarských verejnoprávnych médiách sa stále zhoršuje. Novinári kontrolovaní vládou potrebujú povolenia na reportovanie o väčšine otázok, ktoré sú pre Fidesz citlivé. Navrhovaný zákon, ktorý robí zo šírenia „fake news“ – konceptualizovaných samou vládou – trestný čin, by mohol tento trend ešte zhoršiť. Uvidíme, v akej miere budú zákon využívať. No nie je ťažké uhádnuť, na koho budú cieliť: či provládnych novinárov, šíriacich centrálny naratív vládnucej strany, či novinárov píšucich o zdravotníckych pracovníkoch, starajúcich sa o pacientov s koronavírusom bez dostatočného ochranného vybavenia? Ano nehovoriac o potenciálnom odstrašujúcom efekte. Obmedzenia môžu posilniť autocenzúru. A to je veľmi znepokojujúce, pretože autoritárske hybridné režimy nemusia disidentských novinárov vždy uväzniť, ako to robia v Rusku či Turecku. Stačí ovládnuť médiá, ako sa to deje v Maďarsku, či v iných krajinách regiónu ako Česká republika. Kvôli konfliktom záujmov majiteľov médií, alebo priamemu politickému tlaku, potom novinári nedokážu poskytnúť vyrovnané, na faktoch postavené informácie, ktorými monitorujú držiteľov moci.

Pandémia COVID-19 podporuje šírenie extrémistických a xenofóbnych hlasov – napríklad viktimizáciou cudzincov či imigrantov ako potenciálnych šíriteľov vírusu. Objavil sa tento diskurz aj v Maďarsku? Aký je postoj mainstreamových politikov?

Pred niekoľkými týždňami ešte provládni „hovorcovia“ v médiách rozhlasovali, že koronavírus je len odvádzaním pozornosti od skutočného problému Európy, ktorým je „nelegálna migrácia“. Teraz obviňujú migrantov za to, že priniesli koronavírus do Maďarska, keďže prvé prípady boli odhalené medzi iránskymi študentami v Budapešti. Hoci títo študenti boli v krajine legálne, ich centrálnym odkazom je, že koronavírus je priamym dôsledkom nelegálnej migrácie, maďarské zdravotníctvo a školstvo ho zvládajú, a ak tvrdia nezávislé médiá niečo iné, sú to dezinformácie.

Pre Viktora Orbána je homogenizácia spoločnosti inštrumentálna, využíva ju ako zámienku na zmenu obsahu ľudských práv a transformáciu systému. Od roku 2015 maďarská vláda odsúva ľudské práva a procedurálne normy, ktoré sú považované za základ liberálnych demokracií. Využíva na to otázku migrácie, ktorou odvádza pozornosť od svojich politík. Kriminalizáciou chudoby obmedzila demokratický priestor pre utečencov, tým, ktorí im poskytujú humanitárnu či právnu pomoc, hrozí väzením, oslabuje súdnictvo. Zároveň sa snaží brať vietor z plachiet krajnej pravici tým, že legitimizuje ich radikálne heslá, no tým zároveň legitimizuje krajne pravicovú subkultúru.

Šírenie pandémie tiež živí extrémny euroskepticizmus. Údajne pomalé a nedostatočné konanie EÚ sa dáva do kontrastu s pomocou Číny a Ruska. Myslíte si, že táto kríza môže ešte viac podkopať legitimitu európskej integrácie, či EÚ, v Maďarsku a stredoeurópskom regióne?

Viktor Orbán, spolu s Jaroslawom Kaczinskym, ktorý tiež živí euroskepticizmus diskurzom zameraným na migráciu, označuje Európu za dekadentnú a arogantnú, a v prijímaní islamu samovražednú. Orbánova vláda minula viac ako 200 miliónov eur na kampaň proti Sorosovi a EÚ. Hoci v súčasnosti mierne utíchla, režim neustále potrebuje vonkajších nepriateľov. Predlžujúca sa globálna kríza prepojená s mnohorozmernými obavami a presvedčením, že inštitúcie EÚ nedostatočne pomáhajú, môže skutočne posilniť odstredivé sily. Preto je absolútne dôležité aby Komisia, ktorá vyššie spomínané plány maďarskej vlády nijak nekomentovala, netolerovala ďalšie uchopenie moci a po odznení pandémia dohliadla na ukončenie výnimočných opatrení.