Europoslanec Jurzyca: Samoregulácia digislužieb funguje, tvrdými zásahmi ich predražíme

Eugen Jurzyca. [TASR/Jakub Kotian]

Kvôli tvrdým pravidlám nemáme v Únii technologických gigantov. Bez dostatočných dát však ich ďalšiu reguláciu nebudeme vedieť správne nastaviť. Zdaňovanie amerických firiem nám navyše politicky neprejde, hovorí v rozhovore europoslanec EUGEN JURZYCA.

Europoslanec Eugen Jurzyca (ECR/SaS)  je členom europarlamentného Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a náhradník vo Výbore pre hospodárske a menové záležitosti, ktoré v súčasnosti diskutujú o návrhu regulácie pre digitálne služby a trhy.  

V rozhovore sa dozviete:

  • v akých oblastiach by EÚ mala na technologické giganty zatlačiť,
  • ako vníma cielenú reklamu, či zdaňovanie platforiem,
  • ako navrhuje využiť financie, ktoré Únia zdaňovaním získa,
  • alebo prečo podľa neho Únia stále nemá vlastného technologického giganta.

Navrhovaná regulácia digitálneho priestoru v EÚ sa má dotknúť digitálneho trhu a digitálnych služieb. Ovplyvní však aj mnoho ďalších oblastí, vrátane reklamy na internete, nákupu a predaja, zisku platforiem, či ich zodpovednosti za online obsah. Vy v pléne Európskeho parlamentu presadzujete, aby sa „prijímala iba regulácia, ktorej prínosy prevýšia náklady“. Ako by mala byť digitálna regulácia nastavená?

Povedzme si to na príklade. Za ostatné týždne sme videli, že jedna z týchto služieb vypla amerického prezidenta, čo je veľká vec. Regulácia preto bude tlačiť na to, aby kontrola na strane spoločností bola viac v rukách štátov a Európskej únie a jej orgánov.

Podľa tvrdých dát sa ale ukazuje, že dobre funguje aj samoregulácia. Podľa štatistík bolo 89 percent notifikácii vyriešených do 24 hodín, 95 percent do 48 hodín a 99 percent do týždňa. Služby sa preto do veľkej miery dokážu postarať o problémy aj samé.

Ak začneme viac a tvrdo regulovať, reguláciu predražíme. Som preto za to, aby sme na samoreguláciu nechávali dosť veľa. Zatiaľ by som do veľkej miery ponechával kontrolu na platformách, zbieral dáta a vyhodnocoval ich. Až pri veľkých zlyhaniach, alebo keď sa siete nebudú vedieť postarať o zlepšenie, reguloval by som ich tvrdšie.

Eurokomisia predstavila kľúčovú legislatívu, ktorá ovplyvní online služby naprieč Úniou

Nákup na internete, zodpovednosť za publikovaný online obsah, internetová reklama, či prístup k dátam. Obrovská legislatíva o digitálnych službách v EÚ ovplyvní nielen ich poskytovateľov, ale aj používateľov. Jej konečná podoba by po diskusiách mohla začať platiť v roku 2023.

Komisia však už sieťam priestor nechávala a mnoho sa nezmenilo. Správy, ktoré boli priebežne zverejňované, informovali Komisiu aj členské štáty, že samoregulácia nefunguje.

Citujem nezávislú štúdiu. Vo výbore však budem tlačiť na to, aby dosť ostalo na samoregulácii a ak budeme mať vyhodnotené zlyhania, potom zasiahnime. Čísla hovoria, že siete sa takmer úplne dokážu postarať o excesy, ku ktorým doteraz dochádzalo. Ak príde analýza, ktorá ukáže opak, nemám problém podporiť aj tvrdšiu reguláciu.

Je priestor na tvrdé opatrenia aspoň v niektorých digitálnych oblastiach už teraz? Veľa sa hovorí o cielenej reklame, kde siete zbierajú dáta o správaní používateľov a tie napokon v istej forme predávajú.

Ide o to, že mnohí chcú cielenú reklamu zakázať. Samozrejme to môžeme spraviť, avšak ak ju zakážeme, dostávať budeme necielenú reklamu. Neviem preto, či je to v záujme spotrebiteľa. Z hľadiska úžitku, ktorý podporujeme, spotrebiteľovi ubudne.

Je to niečo obdobné ako pri televíznych kanáloch a reklame: ľudí reklama uprostred programov veľmi hnevá. Reklamu by sme samozrejme mohli zakázať – nakoniec, parlamenty vo svete môžu vyhlásiť aj socializmus, ak chcú – ale znamenalo by to, že by sa sledovanie kanála pre diváka predražilo, pretože by zrejme musel platiť.

Podobne je to s cielenou reklamou. Človek by mal mať možnosť vybrať si, ale nezakazoval by som ju, pretože by to znamenalo predraženie celého systému na úkor spotrebiteľa a znamenalo by to, že by sme dostávali aj necielenú reklamu. Osobne to celkom vítam. Keď rozmýšľam, že si kúpim bicykel a niekde si ich online prezerám, tak mi potom chodí cielená reklama na bicykle a nie na traktor, keď si ho nechcem kúpiť.

V tejto súvislosti sa ale objavujú dva momenty. Prvým je, že platformy často využívajú informácie aj z iných kanálov. Ak napíšem email v jednej aplikácii a druhá, napríklad sociálna sieť, mi na spomínanú vec ponúka reklamu. To problém nie je?

Pokiaľ ide o transparentnosť, nepochybne súhlasím, že musí byť väčšia. Už len preto, že potrebujeme dáta, ktoré súvisia s reguláciou. Bez nich nebude regulácia nastavená dobre.

Druhým momentom je, že príjem z cielenej reklamy je pre platformy oveľa väčší. Monetizácia nahromadených dát rastie, stávajú sa ropou súčasnosti. Zdá sa vám v tejto súvislosti možnosť špecifického zdaňovania platforiem priechodnejšia?

Pri zdaňovaní musíme postupovať veľmi citlivo. Na jednej strane, svet raz naozaj môže vyzerať tak, že väčšinu hrubého domáceho produktu budú tvoriť veľkí internetoví giganti a štáty nebudú mať financie na platenie verejných statkov. Som samozrejme za to, aby existovali.

Ale na druhej strane si musíme povedať aj to, že to dnes vyzerá tak, že si v Únii hovoríme, že zdaníme gigantov, ktorí sú mimo Únie. A to bude politicky veľmi ťažké. Toto je situácia, ku ktorej pri zdaňovaní veľmi často dochádza. Keď sa rozprávame o tom, že potrebujeme viac peňazí na školstvo, na zdravotníctvo, na ochranu životného prostredia, komu ich zoberieme? Nikto ich nechce dať. Nikto nechce, aby sa mu zvýšili dane.

Istý americký kongresman to popísal slovami: Don´t tax me, don´t tax him, tax the guy behind the tree (v preklade: Nezdaňujte mňa, ani jeho, ale iného chlapíka, čo je za stromom, pozn. red.). Znamená to: my sa tu nezdaňujme, zdaňme niekoho, kto tu teraz nie je. To ale nefunguje.

Digidane aj digieuro, pravdivý online obsah či biometria: Čo čaká európsky digitálny trh v roku 2021?

Internet už nie je len nástrojom komunikácie, či podnikania, ale aj priestorom, v ktorom sa tvorí realita. Európske inštitúcie sa v novom roku pokúsia ešte viac prepojiť európsky digitrh a predstaviť pravidlá, o ktorých sa vo svete zatiaľ len diskutuje.

Zdaňovanie gigantov je podobné. V Európe vidíme, že medzi gigantami sú najmä americké spoločnosti a niečo sa blíži z Číny. A my by sme chceli zdaniť práve tých cudzincov. Politicky sa však Spojené štáty ozývajú. Ešte by sme preto nemali rozdeľovať peniaze, ktoré zdaňovaním gigantov plánujeme získať, pretože to bude veľmi ťažké.

Návrh regulácie však gigantov rozdeľuje na základe príjmov a používateľov, nie národnosti. Tým pádom pôjde aj o európske spoločnosti. Čo by mohla byť alternatíva?

Otázka je, ako chceme v DMA (Digital Markets Act, jedna z navrhovaných regulácií digitrhu, pozn. red.) identifikovať veľké giganty za účelom tvrdšej regulácie. Identifikácia firiem, ktoré sú rizikové, nie je dobre nastavená. Zatiaľ ich triedime podľa obratu a počtu zákazníkov, pričom na ne chystáme tvrdšiu reguláciu, ako keby sme vedeli, že porušujú hospodársku súťaž.

Ex ante regulácia sa týka hospodárskej súťaže a toho, aby sa niektoré dáta platforiem sprístupňovali pre ďalšie firmy, štát aj pre výskumníkov. Tam by sme mali mať k dispozícii kritériá, ktoré hovoria o tom, že už organizácia má za sebou nejaké zlyhania, či porušenia hospodárskej súťaže. Vtedy by sme ich mohli regulovať. To hovorí aj Dvor audítorov.

Ak totiž pritvrdíme reguláciu a predražíme ju len pre to, že firmy sú väčšie, v EÚ bude naďalej vznikať situácia, že veľké firmy majú len Američania a Číňania, no my žiadne. Do istej miery je to preto, že veľa a prísne regulujeme. Tým pádom firmy nerastú. Ak ale rastie konkurencia, práve v nej vidím lepšiu odpoveď na zlyhávania trhu a porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže.

Téma digitálnych daní však rezonuje. Niektoré krajiny v EÚ dnes dokonca počítajú s tým, že by zisky z nich mohli plynúť priamo do európskeho rozpočtu.

V zásade som za to, aby sme počkali na to, s čím príde OECD, ktoré už na riešení zdaňovania dlhšie pracuje. Myslím si, že sa potvrdzuje to, čo skupina ekonómov hovorí už dlhé roky aj u nás, aj v OECD, a to, že sa postupne budeme presúvať s daňovým zaťažením od daní z príjmu, ktoré sa ťažko vyberajú, na majetkové dane. To bude podľa mňa jedna z ciest, pretože majetok sa kontroluje jednoduchšie než príjmy.

Už teraz vidíme, aké ťažké je zdaniť firmy, pri ktorých ani nevieme, kde presne hodnotu tvoria. Hoci sa hovorí, že hodnota sa tvorí u nás, dokázať to celkom nevieme. Odborníci to analyzujú.

Počkajme si na OECD. Nebolo by totiž správne ísť cestou, že si jedna krajina dane zavedie a druhá nie. Povedie to len k zbytočnej fragmentácii trhu. Myslím si, že sa bude čoraz viac ukazovať, že dane je treba vyberať z majetku a spotreby vo forme spotrebnej dane, napríklad takej, ktorá sa týka ochrany životného prostredia.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcastovej verzii na tomto linku.

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner