Európsky menový fond: Názov je otázny, sídlo ostane v Luxemburgu, hovorí Maňka

Europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD) [© European Union 2017 - EP/ Pablo GARRIGOS]

Rozhodovanie o finančnej pomoci posilnenou kvalifikovanou väčšinou, ktoré je v návrhu, asi nebude pre Slovensko prijateľné, hovorí slovenský europoslanec VLADIMÍR MAŇKA (Smer-SD, S&D), ktorý je jeden zo spravodajcov europarlamentu k návrhu na vytvorenie Európskeho menového fondu.

V Európskom parlamente sa začína diskutovať o návrhu Európskej komisie na pretvorenie Európskeho mechanizmu stability (ESM), tiež známeho ako trvalý euroval, na Európsky menový fond (EMF). Ste jedným zo spravodajcov, za výbor pre rozpočet EP. V skratke, prečo je potrebné urobiť túto zmenu?

Návrh sa objavil ešte v „správe piatich predsedov“ o dobudovaní hospodárskej a menovej únie. Hovorila, že je potrebné rozšíriť funkcie ESM a premeniť ho na niečo nové, čo by sa malo volať Európsky menový fond. Otázka názvu je ešte otvorená, lebo ak sa pozrieme na Medzinárodný menový fond, jeho rozpočet sa tvorí na iných princípoch.

Ľudia si určite pamätajú finančnú pomoc Grécku, kedy sa vytvoril Európsky nástroj finančnej stability (EFSF). Z dočasného sa stal trvalý mechanizmus, ktorým je Európsky mechanizmus stability (ESM). Cieľom bolo poskytnúť finančnú pomoc krajinám, ktoré stratili prístup na finančné trhy. Piatim krajinám sa poskytlo viac ako 250 miliárd eur. Krajiny sa museli zaviazať, že si urobia domácu úlohu v podobe štrukturálnych reforiem, ktoré viedli k ozdraveniu hospodárstva.

Kvôli tomu padla na Slovensku vládla, lebo jedna strana to nepodporila. Teraz sa ukázalo, že vďaka európskej spolupráci je euro odolnejšie voči kríze ako kedykoľvek predtým. Aj podpora pre euro je v eurozóne najvyššia od jeho zavedenia v roku 2002. Ukázalo sa, že nie je dobré, aby každý bojoval sám za seba.

Aké nové funkcie by mal Európsky menový fond plniť oproti súčasnému ESM? Jedna z nich je asi podporiť bankovú úniu.

Mal by prebrať  všetko, čo robí ESM plus ďalšie rozšírené funkcie, o ktorých teraz budeme diskutovať. Áno, napríklad by mal aj podporiť odolnosť bankového sektora cez napojenie na zabezpečovací mechanizmus rezolučného fondu (2. pilier bankovej únie, pozn. red.), ktorý, ak sa inak nedá, pomôže bankám, aby neskrachovali. Má to byť rozpočtovo neutrálne, tak, aby banky peniaze v tomto fonde neskôr doplnili.

Mal by EMF plniť aj funkciu fiškálnej kapacity pre krajiny eurozóny? Byť nástrojom pre  makroekonomickú stabilizáciu s ľahšími podmienkami, ako to bolo pri záchranných programoch?

Určite áno, jeden z cieľov je, aby mohol EMF brať aj poskytovať úvery. EMF by mal poskytovať podporu stability svojim členom v prípade, že sa zhorší ich prístup k trhovému financovaniu. Uvažujeme aj o tom, aby to, čo ESM poskytuje krajinám eurozóny, bolo dostupné aj krajinám, ktoré nepatria do eurozóny, ale sa do nej chystajú. Nechceme ale všetko urobiť v prvom kroku, lebo napríklad v Českej republike, ktorá je veľmi pesimisticky nastavená voči euru, by predstava, že sa bude niekde „skladať“ finančne, nemusela byť veľmi populárna. Nateraz to zostane iba pre krajiny eurozóny.

Nemôžeme ďalej čakať s reformou eurozóny, varuje Paríž a Madrid

Španielsky premiér Pedro Sánchez zdieľa Macronovu „posadnutosť“ reformou eurozóny. Na decembrovom summite EÚ chcú od európskych lídrov dohodu o „rozsiahlom reformnom blíčku“.

EMF sa ako inštitúcia bude financovať sama?

Áno, nie je prepojená s európskym rozpočtom. Preto, keď rokujeme, máme viac priestoru, nie sme tlačení schvaľovaním rozpočtu EÚ. Všetko, čo sa poskytne by sa malo vrátiť.

Ako by tam mal byť ošetrený problém demokratickej legitimity? Bude tam nejaká garancia, že podmienky EMF nebudú narážať na právo krajín rozhodovať o ekonomických a sociálnych politikách, napríklad, že nebudú obmedzovať kolektívne vyjednávanie?

Je viacej problémových oblastí. Jedna vec je ako ESM/EMF integrovať do právneho rámca EÚ a premeniť ho na plnohodnotný orgán EÚ. (Dnes je postavený na medzivládnej zmluve, pozn. red.) Začlenenie ESM do zmlúv sa môže uskutočniť iba pod podmienkou, že právomoci Komisie v oblasti koordinácie hospodárskej politiky a politiky mnohostranného dohľadu sa budú plne rešpektovať a posilňovať, to je naozaj veľmi dôležité.

Preto je aj osobitne dôležité, aby tu boli mechanizmy, ktoré zabezpečujú dohľad Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o začlenenia do rámca EÚ, ide sa cestou nariadenia na právnom základe 352 článku zmluvy. Šéf ESM Klaus Regling hovorí, že podľa neho by bolo pre efektívnosť a nezávislosť Európskeho menovaného fondu lepšie, keby sa to ošetrilo podobne ako je to pri Európskej investičnej banke – samostatný protokol k Lisabonskej zmluve. Táto cesta teda už nie je reálna?

Niektoré krajiny ani nepovažujú začlenenie ESM/EMF do rámca EÚ za prioritu. Hovoria, že aj navrhované zmeny je možné uskutočniť aj v rámci medzivládnej zmluvy. Otvorených vecí je veľmi veľa. Dávame si dokopy všetky argumenty a s odborníkmi pripravujeme návrh správy. Jeden spravodajca je z výboru ECON, ja som z rozpočtového výboru (BUDG), je dobré, že sme z rovnakej politickej skupiny, budeme spolu dobre komunikovať. Potom to pôjde tieňovým spravodajcom. Chceme to urobiť dôsledne. Mnohé krajiny nie sú celkom naladené na všetky kompetencie.

Bude polemika o tom ako nastaviť rozhodovacie mechanizmy, napríklad pri rozhodovaní o pomoci? Čo riešiť jednomyseľne, čo kvalifikovanou alebo obyčajnou väčšinou?

Určite to ale predmetom rokovania bude. V návrhu je napísané, aby sa o poskytnutí pomoci hlasovalo 85 % väčšinou, s čím niektoré krajiny nebudú súhlasiť. Myslím si, že ani Slovensko s tým nebude súhlasiť a budeme za to, aby sme zachovali súčasné jednomyseľné hlasovanie s možnosťou núdzového postupu, ktorý by mal byť automatický, keby už bolo veľmi zle. Myslím, si že návrh Komisie o 85 % kvalifikovanej väčšine nemusí prejsť. Bude to jeden zo sporných bodov.

Nariadenie o EMF musí v Rade prejsť jednomyseľne?

Áno.

Európsky parlament má iba právo súhlasu, nie spolurozhodovania?

Parlament musí dať súhlas, ale musíme si už v tomto mechanizme nastaviť kompetencie, aby aj Európsky parlament v tom mal úlohu. Bude tam aj priestor pre národné parlamenty.

Je možné, že sa v rámci transformácie otvorí otázka sídla inštitúcie a teda priestoru pre Slovensko uchádzať sa o ňu?

Od začiatku som sa o túto otázku zaujímal, ale sídlo zrejme zostane tam kde je v Luxemburgu.

Kedy čakáte schvaľovanie v Európskom parlamente?

Behom dvoch týždňov budeme mať hrubú správu. Potom ju budeme ako spolu-spravodajcovia dopĺňať. Nie sme tlačení rozpočtom, preto plánujeme správu predložiť v novembri do výborov, v decembri alebo v januári sa bude o nej hlasovať a do pléna by išla vo februári alebo v marci. Chceme mať dostatočný priestor si veci vydiskutovať.

Vidíte u európskych socialistov ďalšie možné kandidatúry na pozíciu volebného lídra? Nateraz je Maroš Šefčovič sám.

Frans Timmermans je najvážnejší možný protikandidát. Ďalších momentálne nevidím. Európski socialisti si nastavili prísne pravidlá. Kandidáta muselo podporiť 9 socialistických strán z 9 krajín, aby sa mohol uchádzať. Napríklad EPP majú podmienku tri krajiny. Bolo to veľmi prísne, trochu sme sa na to hnevali, lebo už aj keď máte podporu troch, je to nejaká sila. Teraz sa to ukazuje ako výhoda pre Maroša Šefčoviča, ktorému sa podarilo splniť podmienku a získať podporu z deviatich krajín. Už to je skvelý úspech.