Expert na právny štát: Poľsko by sankcie odprezentovalo ako útok elít z Bruselu

Podľa experta na právny štát Maxa Steura je nepravdepodobné, že by v Poľsku došlo k zmene bez výrazne väčšieho tlaku, než vidíme dnes. [Archív M. Steuer]

Poľská vláda tvrdí, že zmenami v súdnictve bojuje proti korupcii. MAX STEUER z Katedry politológie Univerzity Komenského hovorí, že takéto argumenty zneužívajú nedemokratické režimy často. „Dominancia exekutívy v súdnictve, ku ktorej tieto zmeny vedú, práveže oslabuje jej nezávislosť,“ hovorí expert na právny štát.

Max Steuer sa venuje výskumu demokracie, slobody prejavu a ústavnosti v Európskej únii. Pôsobí na Katedre politológie Univezity Komenského a na Jindal Global Law School v Indii. Je šéfredaktorom spoločenskovedného časopisu Politikon a ako znalec vystupoval aj pri obžalobe Milana Mazureka za hanobenie rasy, národa a presvedčenia.

Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť robí už od roku 2015 rozsiahle zmeny v súdnictve. Čo sú to za zmeny a prečo sa o nich hovorí, že sú problematické?

Od nástupu Jaroslava Kaczinského k moci poľská vláda tlačila na také chápanie nezávislosti súdov, ktoré nie je v súlade so súčasným akademickým a politickým konsenzom. Ten hovorí  o autonómnom sudcovskom rozhodovaní, bez obáv z negatívnych kariérnych dopadov za ich nepriaznivý dopad voči vláde.

Práve tento princíp je narušený viacerými rozhodnutiami, ktoré implementovala poľská vláda.

Prvé kroky týmto smerom sa odohrali už v roku 2015, kedy poľský prezident, taktiež z vládnej strany, odmietol vymenovať ústavných sudcov schválených predchádzajúcou parlamentnou väčšinou. Dnes sú už takmer všetky sudkyne a sudcovia ústavného tribunálu nominantmi vládnej strany Právo a spravodlivosť.

Celá séria zmien sa taktiež odohrala vo vzťahu k všeobecnému súdnictvu. Napríklad od roku 2019 má disciplinárna komora poľského najvyššieho súdu právomoc potrestať sudcov, ktorí sa zapájajú do politických aktivít. Týmto mechanizmom vzniká možnosť zastrašovať tých členov sudcovského stavu, ktorí odmietajú rozhodovať v prospech vlády.

My to teda vnímame tak, že poľskí sudcovia musia pri rozhodovaní myslieť na to, čo si o tom pomyslí vláda a takto sa samocenzurujú. Poľská vláda sa ale bráni tým, že reformou bojuje proti korupcii a proti tomu, aby boli sudcovia spolitizovaní. Môžeme to poľskej vláde veriť?

Boj proti korupcii je legitímny argument, ale často sa ukazuje, že je súčasťou prejavu aj nedemokratických politikov. Rozdiel spočíva v tom, či sú deklarácie prepojené s opatreniami s reálnym potenciálom vyriešiť problém, alebo sa viažu na opatrenia, ktoré môžu v podstate status quo zhoršiť.

Poľská vládna rétorika nevysvetľuje, ako konkrétne zmeny, ktoré zavádza, prispievajú k želanému cieľu skvalitnenia fungovania súdnictva. Nevidíme tu prepojenie medzi deklarovanými zmenami a účelom, ktorému majú slúžiť.

Dominancia exekutívy v súdnictve, ku ktorej tieto zmeny vedú, práveže oslabuje nezávislosť súdnictva a je skôr škodlivá aj pre kapacitu súdnictva čeliť korupcii.

Disciplinárny senát hrozí sudcom väzením. Komisia Poľsko karhá listom

Poľský disciplinárny senát vystavuje sudcov trestnému stíhaniu. Európsky súdny dvor pritom už minulý rok nariadil, aby pozastavil všetky konania. Kým Komisia čaká na odpoveď od poľskej vlády, europoslanci volajú po rýchlejšej reakcii a sankciách.  

Komisia je kritizovaná európskym parlamentom, že nevyužíva svoje právomoci najviac, ako by mohla. Poľsko ignoruje rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, napríklad, keď malo zastaviť činnosť spomínaných disciplinárnych komôr a neurobilo tak. Mala teda už Komisia pristúpiť aj k finančným sankciám a pomohlo by to? 

Finančné sankcie môžu vytvoriť materiálny tlak na vlády, ktoré bez nej na autoritu súdov nereagujú. Vidíme, že iné mechanizmy, ktoré sa momentálne realizujú, z veľkej väčšiny nie sú účinné. Nové nápady sú obmedzené, nie je ich veľa a ich potenciál na úspech je pomerne limitovaný.

Treba si ale všímať aj ako sú tieto sankcie predstavované na domácej politike. Existuje riziko, že predstavitelia poľskej, maďarskej, alebo akejkoľvek iliberálnej vlády, budú tieto sankcie prezentovať ako útok na ľud zo strany nedemokratických elít v Bruseli. Tomu sa veľmi ťažko dá predísť.

Novým nástrojom je aj mechanizmus podmienenia eurofondov, vďaka ktorému by Únia mohla stopnúť zdroje krajine, ktorá nedokáže zabezpečiť, aby súdy vedeli rozhodovať napríklad aj o korupčných kauzách s eurofondmi. Keby tento mechanizmus prešiel, mohla by to už byť dostatočná motivácia, alebo by aj toto mohli odprezentovať ako neférový politický útok?

Tento mechanizmus sprevádza bezprecedentný plán podpory členských štátov následkom pandémie koronavírusu. Ide teda o reakciu na unikátnu situáciu, ktorá sa dotkla veľkého počtu ľudí. Na komunikačnej úrovni je tu potenciál výraznejšie predať ten argument o podmienenosti.

Mechanizmus má tiež potenciál, aby odradil aj iné krajiny od toho, aby sa vydali podobnou cestou ako Poľsko. Trend je aj v iných členských krajinách, spomína sa Rumunsko, Slovinsko je tiež zdrojom obáv, v niektorých aspektoch aj Česko, ale isté riziko existuje aj na Slovensku. Ak teda tento mechanizmus nepomôže v situácii v Poľsku, môže zabrániť jej rozšíreniu do ďalších krajín.

Samozrejme, vlády členských štátov sa budú snažiť predstaviť tento mechanizmus ako ohrozenie suverenity, ale aj ako útok na ľudí v Maďarsku a Poľsku, ktorí sú v ťažkých situáciách a potrebujú európsku podporu. Preto je dôležitá tá komunikačná dimenzia a aj na úrovni súdneho dialógu. Vieme, že momentálne nariadenie, ktoré zavádza tento mechanizmus, maďarská a poľská vláda dávajú na Súdny dvor a žalujú za jeho neplatnosť. Čiže je možné, že aj tu nastane nejaká súdna interakcia. To je dôležité garantovať, ale zároveň akceptovať autoritu Súdneho dvora. Čiže ak rozhodne, že je v súlade s právom EÚ, tak je jeho implementácia nevyhnutná.

Komisia nespúšťa ochranu rozpočtu, europarlament ale chuť na žalobu prešla

Európsky parlament sa v marci vyhrážal žalobou, ak Komisia neprijme usmernenia potrebné pre štart mechanizmu na ochranu rozpočtu pred korupciou. Už je jasné, že to nestihne, v Parlamente je ale o súdnych krokoch ticho.

Tu sa rozprávame o kompromise, ktorý si „vybavili“ tie najproblematickejšie štáty, Poľsko a Maďarsko, vyhrážaním sa, že použijú veto proti celému rozpočtu. Vznikajú tu aj inštitucionálne problémy, Európsky parlament sa na oplátku vyhráža, že ak mechanizmus Komisia nespustí, zažaluje ju na Súdnom dvore EÚ za nečinnosť. Vy ale hovoríte, že to rozhodnutie môže zvýšiť jeho legitimitu, stál teda tento kompromis za to?

Viem si predstaviť, že rokovania s Poľskom a Maďarskom boli naozaj zložité a netrúfam si odhadnúť, či v nich bol priestor na odvrátenie neúspechu celého plánu obnovy a na zabezpečenie zavedenia takéhoto mechanizmus.

Treba si ale povedať, čo od neho očakávame. Odklad uplatňovania tohto mechanizmu má hlavne motiváciu na maďarskej aj poľskej strane v snahe uspieť v parlamentných voľbách, ktoré ich čakajú v budúcnom roku, respektíve v roku 2023.

Ak očakávame výrazný dopad mechanizmu na volebné výsledky týchto strán, tak odklad jeho uplatňovania je problém. Ak aj teda akceptujeme, že je dobré v istom momente získať toto stanovisko Súdneho dvora, to neznamená, že odklad jeho uplatňovania dovtedy neprinesie negatívne dopady. Z tohto hľadiska rozumiem aj rezolúcii Európskeho parlamentu a loptička je na strane Komisie, aby zareagovala.

Takže teraz sme v situácii, kedy krajiny, v ktorých je spochybnená demokracia, dokážu minimálne na pol roka oddialiť rozhodnutia Únie. Prečo sa Únii nedarí poľských občanov v tomto prípade chrániť a čo to pre ňu znamená?

Myslím si, že odklon poľskej aj maďarskej vlády od štandardov právneho štátu spochybňuje chápanie Únie ako spoločenstva založeného na hodnotách, ktoré majú svoje právne vyjadrenie v zmluve o EÚ. K tomuto právnemu vládu sa prihlásili aj poľská a maďarská vláda pristúpením do Únie a neskôr podpísaním Lisabonskej zmluvy.

Tieto vlády argumentujú pluralizmom, teda že stále uznávame tie isté hodnoty, iba ich inak chápeme. Samozrejme, Únia je aj o pluralizme a rôznych chápaniach hodnôt. Ale problém je, že chápania hodnôt, ktoré poľská a maďarská vláda predstavujú, sú v rozpore so spoločným základom vyjadrením v zmluvách EÚ.

Únia nebola stavaná na to, aby vlády členských štátov, osobitne viac, než jedna vláda súčasne, prezentovali chápanie únijného poriadku v rozpore s jeho hodnotami, ale zároveň nežiadali o odchod z Únie ako Veľká Británie.

Začne podľa vás táto vláda v Poľsku niekedy rešpektovať rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, alebo si my a aj Poliaci budeme musieť počkať na politickú obmenu? 

Nevidím náznaky zmeny postoja poľskej vlády. Zdá sa, že tlak nadnárodných autorít na vymožiteľnosť hodnôt je dôležitý, pretože bráni aspoň prijatiu kontroverzných zmien. Súdne rozhodnutie ale benefitujú z straníckej a verejnej podpory. Súdny dvor navyše čelí problému, že nebol chápaný ako súd, ktorý by mal primárne chrániť hodnoty, ľudské práva a právny štát, mal chrániť slobodu na vnútornom trhu. Táto rekonfigurácia ako európskeho ústavného súdu, je postupný proces.

Avšak v prípade Poľska a Maďarska je veľmi málo pravdepodobné, že by došlo k zmene bez výrazne väčšieho tlaku, než aký pozorujeme súčasne. Nielen zo strany Komisie a Rady, ale aj zo strany domácich sudcov, politických elít iných členských štátov a samozrejme aj parlamentnej opozície na domácej scéne.

Celý rozhovor si môžete vypočuť ako podcast

<

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner