Fínsky veľvyslanec: Najväčšie nezhody s V4 máme v otázkach klímy a migrácie

Fínsky premiér Antti Rinne predstavuje program predsedníctva v Európskom parlamente. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Finské predsedníctvo v Rade EÚ začalo 1. júla a veľvyslanec Fínskej republiky v Poľsku tvrdí, že Helsinki pripravili ambiciózny program napriek tomu, že ide o rušné obdobie obsadzovania nových postov. Možnosti spolupráce s V4 bude Fínsko hľadať v oblasti bezpečnosti a v otázkach rozvoja infraštruktúry, hovorí JUHA OTTMAN.

Juha Ottman je od roku 2018 veľvyslancom Fínskej republiky v Poľsku.

Začnime s prioritami predsedníctva v Rade EÚ. Počas prvého fínskeho predsedníctva v roku 1999, sa Vám podarilo priniesť „severský rozmer“ do agendy EÚ. Máte aj tento rok podobne ambiciózne ciele a kapacitu zrealizovať ich?

Po voľbách do Európskeho parlamentu je Európska únia v prechodnej fáze pred vymenovaním novej Európskej komisie. Začali sme tam, kde skončilo rumunské predsedníctvo, ale na stole nie je žiadna nová legislatíva.

Fínsky program predsedníctva je však veľmi ambiciózny, najmä čo sa týka zmierňovania dopadov zmeny klímy. To je dôvod prečo sme si zvolili heslo „Udržateľná Európa – udržateľná budúcnosť“. Je pred nami veľa práce, ale som celkom optimistický. Bude dôležité dohodnúť sa na cieli uhlíkovej neutrality do roku 2050, a to do konca tohto roka. Kvôli prechodnej fáze je Európska únia určitým spôsobom viac paralyzovaná, ako počas, nazvime to, „normálneho európskeho predsedníctva“. To je dôvod, prečo naše šance na splnenie daných cieľov môžu byť obmedzenejšie, ako počas našich predchádzajúcich predsedníctiev v rokoch 1999 a 2006.

Fínske predsedníctvo má ambíciu dotiahnuť prepojenie eurofondov a právneho štátu

Fínsky premiér Antti Rinne ohlásil, že sa fínske predsedníctvo zameria aj na hľadanie konsenzu o kontroverznom mechanizme, s ktorým majú problém viaceré členské krajiny.

Pred sebou máme aj ďalšie veľké výzvy. Prebrali sme rokovania o viacročnom finančnom rámci (VFR), o ktorom diskutovali hlavy štátov na júnovom zasadnutí Európskej rady. Od fínskeho predsedníctva sa teraz očakáva, že príde s konkrétnymi údajmi o rôznych sektoroch, ktoré sa majú financovať. Napriek rozdielom medzi členskými štátmi, je naším cieľom dosiahnuť dohodu do konca tohto roka. Dohoda je však do istej miery v zákryte neistôt, ako je Brexit, voľby v členských štátoch, atď.

Takže vo všeobecnosti očakávate limitované výsledky….

Vo všeobecnosti je úroveň ambícií fínskeho predsedníctva stále veľmi vysoká. Očakávame progres v prehlbovaní jednotného trhu, v oblasti bezpečnosti a obrany a v presadzovaní ambicióznej obchodnej agendy, aj napriek skutočnosti, že predsedníctvo má v oblasti obchodných záležitostí obmedzenú úlohu.

EÚ iniciovala dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a združením Mercosur, hoci niektoré členské štáty majú určité obavy o účinkoch dohody na poľnohospodársku produkciu. Medzi ďalšie témy, ktoré plánujeme prediskutovať, patria vzťahy medzi EÚ a Čínou a EÚ a Spojenými štátmi. Je tiež dôležité pokračovať v obchodných rokovaniach so Spojenými štátmi v nadväznosti na stretnutie Junckera s Trumpom v priebehu minulého roka.

A čo právny štát? Plánujete sa venovať aj tejto oblasti?

Právny štát je taktiež jednou z priorít fínskeho predsedníctva. Dialóg o téme právneho štátu v rámci EÚ je dôležitý aj kvôli dôveryhodnosti EÚ. Napríklad v kontexte politiky rozširovania alebo európskej susedskej politiky je veľmi dôležité ukázať, že naše vlastné systémy fungujú dobre.

V júli od Európskej komisie očakávame druhú správu o právnom štáte. Napriek tomu, že v tejto oblasti neexistuje acquis, aj tak vieme, ktoré záležitosti sú v tejto súvislosti dôležité: nezávislosť a profesionalita súdov, základné práva, vrátane slobody prejavu. Hodnotenie zo strany Komisie je dôležité, pretože považujeme Európsku komisiu za strážcu európskych zmlúv, vrátane článku 7. Sme si však plne vedomí toho, že štáty ako Poľsko a Maďarsko majú rozdielny názor na právomoci európskych inštitúcií v tejto oblasti.

Naším cieľom je počas jesene pokračovať v diskusiách o tom, ako posilniť nástroje právneho štátu a ako vytvoriť spoluprácu v rôznych sektoroch. Plánujeme ich prepojiť s rokovaniami o viacročnom finančnom rámci, keďže súčasný návrh Komisie považuje dodržiavanie zásad právneho štátu za nevyhnutný predpoklad pre vhodné financovanie.

Fínske predsedníctvo plánuje vystupňovať konanie proti Maďarsku pre právny štát

Prioritou Helsiniek na čele Rady EÚ je dodržiavanie demokratických aj rozpočtových pravidiel. Cielia na dohodu na minirozpočte eurozóny a klimatickej neutralite.

Takže pokiaľ správne rozumieme, počas predsedníctva sa budete snažiť hrať v tejto záležitosti úlohu facilitátora?

Áno, ako predsedajúca krajina dáme svoju národnú agendu bokom a budeme pracovať ako poctivý sprostredkovateľ s cieľom uľahčiť kompromisy a posunúť debaty dopredu.

Téma kondicionality nás privádza do Vyšehradskej skupiny. Kde vidíte najväčší potenciál pre Fínsko v spolupráci s V4 a aké otázky sú najkomplikovanejšie vo vzájomných vzťahoch?

Vyšehradské krajiny (V4) sú jednou alianciou v rámci EÚ. Podobne zmýšľajúce krajiny majú väčšiu tendenciu spolupracovať na rôznych témach, čo je prirodzené. Fínsko spolupracuje s V4 v rámci seversko-baltskej spolupráce a organizujeme pravidelné stretnutia na úrovni ministrov zahraničných vecí. Agenda sa väčšinou týka EÚ, ale aj otázok súvisiacich s bezpečnosťou a hospodárstvom. Vidíme veľa priestoru pre spoluprácu s V4, čo sa týka predovšetkým otázky bezpečnosti v baltskom regióne alebo v strednej Európe. Infraštruktúra je tiež dôležitá téma.

Najviac rozdielnych názorov sme medzi sebou mali v otázkach klímy a migrácie, najmä pri otázke premiestnenia a presídlenia žiadateľov o azyl v rámci EÚ a z tretích krajín. Ale taktiež sa v mnohých témach zhodujeme, ako je napríklad posilňovanie kontroly a ochrany na hraniciach, readmisie a riešenie základných príčin migrácie v tretích krajinách. Pokiaľ ide o klimatické otázky, Fínsko presadzuje podstatne ambicióznejší cieľ ako V4.

Všetky štáty V4 taktiež patria do Iniciatívy troch morí. Ako Fínsko vníma tento projekt?

Iniciatíva troch morí je základom regionálnej spolupráce pre krajiny strednej a východnej Európy, pokiaľ ide o investície do infraštruktúry v oblasti energetiky, dopravy a digitalizácie. Je dobré, že aj Európska komisia sa aktívne zapája do Iniciatívy spolu s Nemeckom a Spojenými štátmi, pretože v určitom momente existovali pochybnosti o skutočnom cieli tejto spolupráce.

Každá iniciatíva, ktorá posilňuje regionálnu spoluprácu a zlepšuje koordináciu medzi krajinami, je dobrá. Najbližší summit Iniciatívy troch morí sa koná v Tallinne, v júni 2020. Fínsko by uvítalo, keby sa mohlo zúčastniť podnikateľského fóra, organizovaného v súvislosti so summitom.

Európsky týždeň | Prioritami fínskeho predsedníctva sú demokracia a klíma

Radu EÚ vedie od 1. júla na polroka Fínsko. Uplynulé rumunské predsedníctvo napriek konfliktom na domácej politickej scéne dosiahlo pokrok v dôležitých oblastiach autorských práv a emisií z dopravy.

Nie je skôr pravda, že Fínsko vníma túto Iniciatívu ako niečo, čo podkopáva európsku jednotu?

Ako som už spomenul, možno na začiatku existovali podozrenia, že Iniciatíva vznikla ako určitý druh odporu voči zakladajúcim štátom EÚ alebo skupine priateľov politiky súdržnosti. Toto vnímanie sa však zmenilo. Teraz keď sa v Iniciatíve viac angažuje Európska komisia a Nemecko, tak je jasné, že cieľom je posilniť spoluprácu v EÚ a nie ju rozdeliť. Vnímame to veľmi pozitívne.

A čo rozšírenie EÚ na západnom Balkáne? Poľsko a ďalšie krajiny V4 túto iniciatívu silne podporujú, nie je to však spoločná pozícia EÚ. Bude Fínsko spolupracovať s krajinami ako Francúzsko, Holandsko alebo Dánsko, ktoré sú – z rôznych dôvodov – proti takémuto rozšíreniu?

Fínsko tradične podporovalo rozširovanie a jedným z úspechov nášho predsedníctva z roku 2006 bolo aj prispenie k záveru Európskej rady o rozšírení v decembri 2006. Nedávno menovaný minister zahraničných vecí Fínska Pekka Haavisto verejne vyjadril silnú podporu Fínska európskej politike rozširovania. Taktiež sa začiatkom júla zúčastnil stretnutia ministrov zahraničných vecí s krajinami západného Balkánu, v rámci samitu Berlínskeho procesu v Poznani.

Myslíme si však, že kandidátske krajiny musia spĺňať kritériá pre členstvo v EÚ a postupovať smerom k členstvu na základe ich vlastných zásluh. Podporujeme návrh Komisie začať prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom. Sme si však plne vedomí toho, že Fínsko musí brať do úvahy aj názory skeptickejších členských štátov predtým, ako sa v októbri prijme akékoľvek rozhodnutie v Rade.

Môžeme teda povedať, že v prvom rade podporujete vstup krajín, ktoré sú v reformách pokročilejšie, ako napríklad spomínané Severné Macedónsko a ostatné len vtedy, keď ho dobehnú?

Ako som už povedal, mali by sme hodnotiť kandidátske krajiny na základe zásluh. Ak Severné Macedónsko alebo ktorákoľvek iná kandidátska krajina splní prístupové kritériá a súhlasia s tým všetky členské krajiny, tak môžeme začať prístupové konanie.

A nakoniec – Rusko. EÚ pravidelne obnovuje sankcie voči Moskve. Fínsko tento druh politiky podporuje, ale myslíte si, že v blízkej budúcnosti sa vzťahy s Ruskom môžu zlepšiť a ak áno, je úlohou Fínska sprostredkovať tento druh zlepšenia? Inými slovami, existuje priestor na lepšiu spoluprácu s Ruskom a ak áno, kde stojí Fínsko?

Akýkoľvek pokrok závisí od samotného Ruska a najmä od toho, ako bude Rusko konať v kontexte Ukrajiny. Neočakávame žiadne zásadné zmeny ohľadom vzťahov medzi EÚ a Ruskom. V súčasnosti nie je dôvod na zmiernenie na sankcií voči Rusku. Napriek tomu je však podstatné udržiavať kontakt a viesť dialóg, ak to EÚ dáva pridanú hodnotu. Je dôležité, aby sa aj inštitúcie EÚ zapájali do dialógov s Ruskom, nielen s členskými štátmi.

Do akej miery je vaša pozícia ovplyvnená historickými väzbami Fínska s Ruskom?

Prirodzene, vzťah Fínska a Ruska je ovplyvnený ako históriou, tak aj geografickou polohou. Máme 1300 km spoločných hraníc s Ruskom, čo je zároveň druhá najdlhšia externá hranica EÚ. Napriek sankciám je Rusko stále významným obchodným partnerom a Fínsko je najväčším zahraničným investorom v Rusku. Niektoré odvetvia, ako napríklad mliekarenský priemysel a maloobchod trpia kvôli sankciám, ale aj napriek tomu mnohé spoločnosti do Ruska investujú. Rusi sú najväčšou turistickou skupinou vo Fínsku a máme veľmi silné medziľudské vzťahy s ľuďmi z Ruska.

Sme veľmi pragmatickí čo sa týka vzťahov voči našim susedom, ale nie sme naivní. Sme si vedomí problémov, ohľadom dezinformácií, hybridnej alebo kybernetickej bezpečnosti. Z toho dôvodu je pre nás dôležité všeobecné posilnenie odolnosti EÚ v týchto záležitostiach.