Francúzska ministerka: Francúzsko príliš dlho opomínalo strednú Európu

nathalie loiseau

Nathalie Loiseau. FOTO: Twitter MEDEF

Nathalie Loiseau je od júna francúzskou ministerkou pre európske záležitosti. Pred vymenovaním zastávala päť rokov post riaditeľky francúzskej úradníckej akadémie Ecole nationale d’administration (ENA). Väčšinu kariéry strávila v diplomatických službách. V roku 2014 vydala knihu Berte všetko (Choissisez tout) o zložitej kariére ženy vo francúzskej diplomacii. Na otázky portálu EurActiv.sk odpovedala cez email.

Prezident Emmanuel Macron minulý týždeň navštívil Salzburg, Bukurešť a Varnu. Podľa jeho spolupracovníkov bolo cieľom turné „získať lepší prístup k východu“. Aké sú výsledky turné a ako ich vidíte v kontexte vzťahov Francúzska so strednou a východnou Európou?

Prvé prezidentské turné po strednej a východnej Európe je zo strany Francúzska silným signálom. Naším posolstvom je, že každá európska krajina má svoje miesto a význam v diskusiách o prestavbe európskeho projektu.

Prezident Macron má veľmi jasnú víziu Európy, ktorá je ambiciózna a ktorá chráni. Využil príležitosť predstaviť problematiku ochrany, ktorú chce presadzovať okolo štyroch veľkých tém: reforma režimu vyslaných pracovníkov, Európa obrany, migračná a azylová politika a obchodné politiky.

Smernica o vyslaných pracovníkoch je opakom zbližovania a harmonizácie, ktoré sú podstatou európskeho projektu.

Rokovania, ktoré viedol so svojimi partnermi v Rakúsku, Rumunsku a v Bulharsku, odhalili ozajstný prienik a spoločnú vôľu pokročiť v týchto dôležitých otázkach. Jednou z nich je revízia smernice o vyslaných pracovníkoch, pretože jej dôsledky sú zvrátené a vedú k podvodom a „sociálnemu dumpingu“. To je opakom zbližovania a harmonizácie, ktoré sú podstatou európskeho projektu. Turné prezidenta Macrona umožnilo prekonať jednu etapu na cestu ku kompromisu, v ktorý dúfame na jeseň pod taktovkou estónskeho predsedníctva.

Minulotýždňové diskusie nám tiež umožnili pokročiť v otázkach bezpečnosti a obrany.

Vo Francúzsku veľmi oceňujeme pevnú vôľu slovenských inštitúcií byť hybným motorom EÚ.

Slovenská vláda sa s nadšením vyjadruje o prehlbovaní európskej integrácie, zvlášť v oblasti obrany, v eurozóne a v sociálnych veciach. Prijala však len hŕstku utečencov. Je solidarita v migračnej kríze súčasťou integrovanejšej Európy z pohľadu Paríža?

Vo Francúzsku veľmi oceňujeme pevnú vôľu slovenských inštitúcií byť hybným motorom Európskej únie. Aj my chceme, aby Európa išla dopredu. Po štvorstrannom stretnutí v Salzburgu s krajinami slavkovského formátu prezident Macron povedal, že verí „v Európu, ktorá má ambície, v Európu, ktorá má dobrú vôľu.“

Kríza z roku 2015 mala nevídané rozmery a vyústila do nevyhnutných solidárnych opatrení s cieľom zvládnuť masívny príchod žiadateľov o azyl. Našu solidaritu si zaslúžia krajiny prvého vstupu, ktoré sú v prvej línii príchodu migrantov z dôvodov závisiacich len od ich polohy. Dnes sa musíme sústrediť na reformu európskeho režimu pre azyl, posilnenie vonkajšej kontroly hraníc a na opatrenia pre účinný boj proti sieťam obchodovania s ľuďmi. Okrem toho aktívne spolupracujeme s krajinami pôvodu ekonomických migrantov a s tranzitnými krajinami.

Slovensko nedávno podpísalo memorandum o štruktúrovanej spolupráci s Nemeckom, aby sa priblížilo k „európskemu jadru“. Plánuje aj Francúzsko iniciatívu pre posilnenie sektorovej spolupráce s krajinami strednej Európy?

Vyžívať podporu, expertízu a skúsenosti iných s cieľom priblížiť sa k „európskemu jadru“, aby som si požičala výraz samotného Roberta Fica, sa mi zdá byť rozumnou voľbou.

Prezident Macron chcel už od svojho zvolenia posilniť vzťahy s krajinami strednej Európy, ktoré francúzski predstavitelia príliš dlho opomínali.

Poznamenali ste, že prezident Macron chcel už od svojho zvolenia posilniť vzťahy s krajinami strednej Európy, ktoré francúzski predstavitelia príliš dlho opomínali. Absolvoval prvú schôdzku s krajinami Vyšehradskej skupiny na okraj svojej prvej Európskej rady na konci júna. Jeho prvé európske turné, ktoré sa práve skončilo, bolo príležitosťou stretnúť sa s partnermi z Rakúska, Slovenska, Česka, Rumunska a Bulharska. Pracovné schôdzky s veľmi konkrétnym programom umožnili otvoriť témy, ktoré sú zdrojom skutočných obáv občanov v našich krajinách. Tiež sa osobne zasadzujem za to, aby sme sa čo najskôr stretli so všetkými našimi partnermi. Napríklad 4. a 5. novembra sa zúčastním strategického fóra v slovinskom Blede, ktoré na vysokej úrovni preberá regionálne a globálne otázky dotýkajúce sa strednej a juhovýchodnej Európy a ktoré je nenahraditeľnou príležitosťou pre diskusie medzi rozhodujúcimi predstaviteľmi v regióne.

Verím, že to preukazuje viac ako jednoznačnú vôľu Francúzska posilniť naše vzťahy s krajinami strednej Európy.

Náš prístup je jednoduchý: musíme sa rozprávať, viesť dialóg, diskutovať so všetkými našimi partnermi.

Vyšehradská skupina je v súčasnosti rozdelená medzi Českú a Slovenskú republiku, ktoré sú na jednej strane naklonenejšie hlbšej európskej integrácii, a Maďarsko a Poľsko na druhej strane. Zostáva Vyšehradská skupina z dlhodobého hľadiska dôveryhodným partnerom pre Francúzsko?

Samozrejme. Náš prístup je jednoduchý: musíme sa rozprávať, viesť dialóg, diskutovať so všetkými našimi partnermi. Kontakty vo formáte typu Vyšehradská skupina alebo inými zoskupeniami hrajú významnú úlohu. Nie sú výlučné a nenahrádzajú silné bilaterálne vzťahy, ktoré chceme rozvinúť s každým členským štátom Európskej únie.

Ste bojovníčkou za práva žien a bývalou riaditeľkou ENA, v diplomacii pracujete 26 rokov. Diplomacia sa ako povolanie veľmi zmenila. Ktorým výzvam dnes čelia diplomati vo všeobecnosti a diplomatky zvlášť?

To je široká téma. Naša spoločnosť zažíva také hlboké otrasy, že svet, v ktorom žijeme, sa mení rýchlym tempom a odoláva starým metódam práce. Platí to o povolaní diplomata ako aj  pre celý verejný sektor.

Tieto zmeny dnes menia situáciu v oblasti diplomacie: výzvy globalizácie prekračujú hranice zahraničnej politiky jedného subjektu. Klimatické zmeny, pandémie, informácie – pravdivé či klamlivé –, kybernetické útoky sa s hranicami pohrávajú. Niektoré firmy založené na novom type podnikania sú svetovými aktérmi silnejšími ako mnoho štátov. Diplomacia sa musí vyvíjať v rytme stále dynamickejšieho sveta.

Francúzska diplomacia urobila veľký pokrok smerom k profesionálnej rovnosti vďaka rozhodnej politike, zostáva však ešte veľa práce a musíme si zachovať obozretnosť.

Platí to pre všetkých diplomatov, mužov aj ženy. Vlastnosti a danosti dobrého diplomata alebo dobrej diplomatky sú rovnomerne rozložené medzi pohlaviami, spoločenské a kultúrne zvyky však pretrvávajú. V mnohých krajinách musia ženy – diplomatky bojovať proti stereotypom, predsudkom, skleneným stropom, autocenzúre… Napísala som o tom vo svojej knihe nie preto, aby som prstom ukázala na francúzsku diplomaciu, ale preto, že je profesionálnym prostredím, ktoré poznám najlepšie, ktoré môžem usmerniť a v ktorom môžem konať. Francúzska diplomacia urobila veľký pokrok smerom k profesionálnej rovnosti vďaka rozhodnej politike, zostáva však ešte veľa práce a musíme si zachovať obozretnosť. Predovšetkým netreba veriť, že zlepšenia sa dostavia samé od seba a že sme imúnni voči návratu späť.