Francúzska ministerka: Prístup k eurofondom chceme podmieniť európskou minimálnou mzdou

Amélie de Montchalin. [EPA-EFE/Christophe Petit Tesson]

Prístup k eurofondom chceme podmieniť zavedením európskej minimálnej mzdy prispôsobenej každej krajine, ale aj rešpektovaním demokratických hodnôt, hovorí AMÉLIE DE MONTCHALIN v rozhovore pre EURACTIV.sk. Plnohodnotný rozpočet eurozóny by podľa nej pomohol Slovensku aj Francúzsku.

Amélie de Montchalin je francúzskou ministerkou pre európske záležitosti od marca 2019. Pred tým pôsobila ako poslankyňa vládnej strany Republika vpred!. Na poslednom zasadnutí Európskej rady, kde sa vyjednávalo o obsadení európskych inštitúcií, sprevádzala prezidenta Emmanuela Macrona. Slovensko navštívila 3. a 4. júla.

Dva kroky Európskej rady – opustenie princípu Spitzenkandidátov, podľa ktorého mal byť vybraný predseda Európskej komisie spomedzi kandidátov politických skupín v eurovoľbách, ako aj výber nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej za predsedníčku – zožali tvrdú kritiku v Európskom parlamente. Sú na prospech európskej demokracie?

Treba si pripomenúť, na čo slúžia posty predsedu Európskej komisie, rady a parlamentu. Potrebujeme odvážnych a kompetentných ľudí, ktorí sa dokážu presadiť zoči-voči lídrom Číny, Spojených štátov, celého sveta. V medzinárodnej súťaži potrebujeme silnú Európu.

To by nebolo možné so Spitzenkandidátmi?

Boli by sme súhlasili so Spitzenkandidátmi, keby kandidátne listiny v eurovoľbách boli bývali celoeurópske. Veľa krajín si do Európskeho parlamentu premieta národnú realitu. To vôbec nie je to isté. Európske zmluvy nehovoria, že Európska únia je parlamentný režim.

Pre nominácie na vrcholové pozície bolo 30 scenárov

Európska rada zložená zo šéfov štátov a vlád je podľa zmlúv povinná zobrať do úvahy výsledky európskych volieb.

Urobila to. Skúsili sme veľa vecí. Predsedu Európskej rady Donalda Tuska sme požiadali, aby konzultoval s parlamentnými frakciami. A pracovali sme s veľmi veľa scenármi, zvlášť s možnosťou, že Frans Timmermans (kandidát európskych socialistov) prevezme vedenie Európskej komisie. Nebolo to možné.

Pre odpor Vyšehradskej skupiny?

Hlavne, ale aj pre odpor iných členov Rady. Museli sme preto začať od nuly. Ktorý kandidát alebo kandidátka mohla získať väčšinu v Parlamente aj v Rade? Vybrali sme niekoho od európskych ľudovcov, ženu, napravo od stredu na nemeckej politickej scéne. A podarilo sa nám dosiahnuť zhodu. Žiadne veľké tajné plány neexistovali. Francúzsky prezident nemal svojich kandidátov. Chcel rešpektovanie spoločných európskych plánov, rovnosti mužov a žien a istej formy geografickej rovnováhy.

V4 svojho nominanta na vrcholné funkcie nemá, Komisiu má viesť žena

Európsky parlament bude o nominácii Ursuly von der Leyenovej hlasovať 15. júla. Europoslanci nie sú nadšení, že lídri ignorovali vedúcich kandidátov, ktorí prešli eurovoľbami.

Na kľúčové posty v Únii sa dostali občania jej zakladajúcich štátov a Španielska. Aj keď Vyšehradská skupina hlasovala za konečný výber, nie je chybou, že žiadny z týchto postov nedostala stredná a východná Európa?

Európu by sme nemali vidieť ako združenie regionálnych blokov. V rámci 20 alebo 30 scenárov, ktoré existovali, Francúzsko navrhovalo a ďalší predstavili osobnosti z členských štátov, ktoré vstúpili do Únie v roku 2004. Lenže na konci sme potrebovali celý „balík“. Je to organizačná záležitosť pani von der Leyenovej a slovenskej vlády, ale nám sa zdá dôležité, aby získal Slovák Maroš Šefčovič významný post v Európskej komisii.

Teraz treba pracovať na pre občanov. Budeme spolupracovať na mnohých politikách vrátane inovácií, sociálnych vecí, konkurencieschopnosti a priemyslu, politikách, ktoré sú veľmi prospešné pre občanov krajín, ktoré sa pripojili v roku 2004.

Podľa zdrojov z vašej politickej skupiny, Francúzsko v novej Komisii zaujíma post komisára pre klímu, hospodárske záležitosti, alebo sociálne veci. Môžete to upresniť?

Máme štyri priority: chrániť občanov – reformovať azylový systém a Schengen, ďalej klímu, nasleduje priorita pre hospodárstvo, sociálne veci a priemysel a v neposlednej rade sú to zahraničné vzťahy, aby sa Európa stala mocnosťou. Lenže francúzsky prezident nie je generál, ktorý obsadí územie a vztýči vlajku.

Podporujeme postup podľa článku 7 proti Maďarsku

Európska komisia a parlament, ako aj Francúzsko podporujú myšlienku podmienenia prístupu k eurofondom rešpektovaním právneho štátu a demokratických hodnôt. Tento návrh je kritizovaný najmä na východe Únie. Veríte, že sa zrealizuje?

Právny štát je základom Únie podľa článku 2 Zmluvy o EÚ. Rešpektovanie demokratických hodnôt, nezávislého súdnictva, právneho štátu – aby boli veci predvídateľné a nie svojvoľné – je v EÚ nevyhnutné pre vzájomnú dôveru. Ďalej je to otázka právna. Musíme skoncovať s vnímaním našich krokov ako politických v zlom zmysle slova. Podmieňovanie môže byť veľmi dobre založené na rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, Benátskej komisie (ktorá je súčasťou Rady Európy – pozn. red.), OBSE, teda legitímnych, pevných a vážených inštitúcií, ktoré sú uznávané vládami. Nejde o potrestanie krajiny alebo jej občanov. Mimochodom, mnoho krajín v roku 2004 vstúpilo do EÚ, pretože chceli byť súčasťou priestoru, kde sú demokratické hodnoty chránené.

Nastupujúce fínske predsedníctvo v Rade EÚ chce pokročiť s článkom 7 proti Maďarsku. Podporuje tento krok Francúzsko?

Podporujeme fínske predsedníctvo v tom, aby tento proces išiel až do konca. Poznáme silné a slabé stránky článku 7.  A keďže sa z neho poučíme, chceme ďalej vybudovať niečo pevnejšie.

Podporuje Paríž nemecko-belgickú myšlienku vzájomného hodnotenia štátov (peer review)?

Peer review bude dobrým cvičením, ak ho založíme na legitímnych a silných inštitúciách bez toho, aby sme oslabili Komisiu. Bola by to prevencia a odpoveď na otázku, „Čo možno urobiť pred vstupom do fázy sankcií?“

Rozpočet eurozóny potrebujeme aj pre naše reformy

Je rozpočet eurozóny vo svojej súčasnej podobe konečnou stanicou francúzskych ambícií alebo prvým krokom k rozpočtu so stabilizačnou funkciou, ako si to na začiatku želal Emmanuel Macron?

Je to veľmi dôležitý prvý krok. Mohli by sme získať rozpočtový nástroj v správe 19 členov eurozóny a nie 28 členov EÚ. Čo sa týka jeho veľkosti a stabilizačnej funkcie, musíme ešte uraziť kus cesty.

Slovensko nám môže veľmi pomôcť. V eurozóne sú asymetrické pohyby. Keďže na Slovensku nemáte presne taký ekonomický model ako Španielsko, Lotyšsko alebo Francúzsko, môžete sa ocitnúť v odchýlke k priemeru. Menová politika Európskej centrálnej banky vtedy nie je nevyhnutne vhodným nástrojom. Stabilizačná funkcia neslúži na to, aby všetkým podľa pravítka nalinkovala, čo majú robiť. Keď nastanú asymetrické šoky, zvlášť zvýšenie nezamestnanosti, mala by nám zabezpečiť schopnosť správať sa solidárne.

Zdieľame jednu menu, ale aj jej obmedzenia. Teraz, keď je eurozóna pevná a menová politika dôveryhodná, považujeme za dôležité budovať s ďalšími nástrojmi hospodársku, sociálnu a daňovú konvergenciu (zbližovanie štandardov – pozn. red.). Tá sa nedá nastoliť dekrétom, je to proces reforiem tak, ako sme ho naštartovali vo Francúzsku. Robíme veľmi ambiciózne reformy podpory v nezamestnanosti a dôchodkov. Sú veľmi drahé, čo sčasti vysvetľuje, že schodok našich verejných financií nebude v najbližších 18 mesiacoch taký nízky, ako by sme chceli.

V roku 2019 dokonca prekročí hranicu troch percent.

Tento rok sme opticky na 3,2 alebo 3,3 percentách. Prejavuje sa tiež technický efekt daňových úľav (pre firmy – pozn. red.), ktorý je dočasným opatrením. Skutočný deficit je na úrovni 2,3 alebo 2,4 percenta. Jedným z dôvodov tohto deficitu sú reformy. Keď bude systém reformovaný, veci budú fungovať efektívnejšie. V krátkodobom horizonte nás reformy stoja peniaze, a preto by sme chceli nástroj stabilizácie alebo konvergencie a konkurencieschopnosti s cieľom tieto reformy podporovať.

Rozpočet eurozóny nemôže preberať funkcie celoúnijného rozpočtu

Rozpočtový nástroj pre eurozónu musí podporovať rast produktivity a zbližovať hospodárske cykly jednotlivých členských krajín eurozóny, tvrdia analytici nemeckého think-tanku Jacques Delors Institute.

Dnes rozpočet eurozóny nemá funkciu stabilizácie a má veľmi obmedzený objem. Neprehral Emmanuel Macron túto bitku?

Táto bitka pokračuje. Na začiatku sme boli sami. Neskôr sa pripojilo Nemecko. Potom sme vytvorili rozpočet eurozóny a jeho správu. Teraz musíme rozmýšľať o veľkosti – o vlastných zdrojoch (príjmoch) – a o cieľoch. Dnes rozpočet eurozóny podporuje konvergenciu – zarovnávaním zhora.

Čo sa týka veľkosti, hovorí sa len o 20 alebo 30 miliardách eur.

Zatiaľ. Ale budeme o tom diskutovať. Musíme. Rozpočet eurozóny už nie je témou na rozptýlenie, o ktorej budeme hovoriť, ak nám zostane čas. Pre krajiny ako Slovensko je to nesmierne dôležitý nástroj. Taliansko, Španielsko, Grécko a niekoľko ďalších krajín v eurozóne prežilo krásne roky až na to, že sa dostali do nerovnováhy. A keďže sme nemali tento typ nástrojov, náprava bola veľmi bolestivá: kríza, nezamestnanosť, nárast cien nehnuteľností, zmrazenie celých ekonomických sektorov. Byť si vedomý rizík a pripraviť sa je naša politická zodpovednosť.

Minimálna mzda je podmienkou sociálnej Európy

Pred eurovoľbami vaša strana vo svojom programe sľubovala: „Zaviesť minimálnu mzdu prispôsobenú každej krajine v záujme obmedzenia súťaže cez nízke mzdy a zabezpečiť príjem zaručujúci dôstojný život. Prístup k eurofondom bude závisieť od zavedenia týchto miezd.“ Ešte stále plánujete toto opatrenie?

Ak niektoré krajiny budú hrať kartou sociálneho dumpingu, konvergencia sa nám nepodarí. Náš návrh je jednoduchý: každý Európan s prácou na plný úväzok nesmie dostávať menej, ako je hranica chudoby. Z hospodárskeho hľadiska to znamená 50 percent platového mediánu. Je to podmienka sociálnej Európy. V Únii musíme o tejto téme zviesť veľkú diskusiu, aby každý pochopil, čo to znamená. Nemusíme o tom hneď hlasovať, môžeme to najprv prediskutovať a dobre porozumieť.

Naozaj chcete minimálnou mzdou podmieniť prístup k eurofondom?

Ak ste krajinou s produktívnym výrobným sektorom, inkasujete eurofondy a udržujete robotníkov na takej úrovni, že nemajú dosť príjmov pre život, ide o dumping a nie spoluprácu. Ľudia sú niekedy euroskeptickí, pretože počúvajú prejavy o sociálnej Európe, zatiaľ čo v každodennom živote nevidia žiadnu zmenu.

Aké sociálne dávky a za akých podmienok? EÚ odkladá nové pravidlá

O lepšej koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v Únii rozhodnú až noví europoslanci. Úprava je kontroverzná aj v tieni rakúskej indexácie príspevku na deti.

Prečo sú najskeptickejšie francúzske regióny, ktoré majú najviac eurofondov na hlavu? Pretože ak majú ľudia nízky príjem, dostávajú viac eurofondov a často s väčším zúfalstvom sledujú, že Európa pre nich nič nerobí. Európsky duch, konvergencia, sa nedá kúpiť. Je tu potreba byť rešpektovaný a chránený. Tieto aspekty nemajú nič s eurofondami. Ak nemáte páku pre tieto politiky a ak je Európa len bankomat, európsky duch sa nerozvíja.

Keď napríklad občan na Slovensku vidí, že Európa dáva peniaze radnici alebo ministerstvu dopravy, vidí novú infraštruktúru. Ale cíti sa preto aj chránený a rešpektovaný? Konvergencia nie je len otázkou peňazí, ale aj prístupu k právam. A tieto práva treba zaručiť.

Kedy by sa toto opatrenie malo zrealizovať?

Vo Francúzsku sme odhodlaní. A realistickí. Treba začať pracovať rýchlo.

Ďalší sľub z programu vašej strany Republika vpred! znie: „Dokončiť boj proti sociálnemu dumpingu prostredníctvom druhej fázy reformy detašovanej práce. Za rovnakú prácu, rovnaká pláca a rovnaké náklady na prácu: sociálne odvody budú zjednotené na rovnakej, najvyššej úrovni.“ Nedávna revízia smernice o vysielaní pracovníkov trvala niekoľko rokov. Ako plánujete presvedčiť ostatné štáty o novej reforme?

Je to zásadná téma konvergencie. Keď dnes príde pracovník zo Slovenska pracovať štyri alebo šesť mesiacov vo Francúzsku, dostáva už rovnaký plat ako jeho francúzsky sused. Nie je však dôvod, aby bol pre zamestnávateľa oveľa lacnejší ako francúzsky pracovník. Mal by stáť rovnako veľa.

Sociálne odvody za vyslaného pracovníka smerujú do krajiny pôvodu. To by malo umožniť konvergenciu všetkých sociálnych služieb. Keby Slovensko získalo vyššie sociálne odvody za všetkých slovenských vyslaných pracovníkov vo Francúzsku, vaša vláda by bola veľmi šťastná. V krajine vyslania to zase zabraňuje konkurencii na trhu práce. Byť Európanom pre mňa neznamená vojnu všetkých proti všetkým. Rozumná súťaž život ľudí zlepšuje. Existuje aj negatívna súťaž, typicky v oblasti sociálnych odvodov.

Reforma vysielania pracovníkov je v záujme krajín vyslania aj vysielajúcich krajín. Pre Slovensko by to bol veľmi výhodný obchod, nielen finančne, ale aj pre ľudí. Aby mohli povedať: Európa je k nám spravodlivá. Ľudia odchádzajú pracovať inde, to by však malo umožniť krajinám ďalej sa rozvíjať, čo by zase znížilo ich potrebu odchádzať. Cieľom konvergencie je aj pre Slovensko zdravý, vyvážený, prosperujúci a udržateľný život a hospodárstvo.

Aké ďalšie sociálne priority má Francúzsko v EÚ počas najbližších piatich rokov?

Musíme sa pozrieť na balíček mobility (v nákladnej doprave – pozn. red.), koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia, zvlášť v oblasti poistenia v nezamestnanosti. Keď to pôjde tak dobre, ako si želáme, prídeme s ďalšími nápadmi.

Slovensko je oporným bodom

Vaša predchodkyňa Nathalie Loiseauová mi pred dvoma rokmi povedala, že „francúzski predstavitelia príliš dlho opomínali krajiny strednej Európy“. Odvtedy sme videli viacero konfliktov, zvlášť medzi Emmanuelom Macronom a Viktorom Orbánom, alebo zblížení ako v prípade Paríža a Bratislavy pri smernici o vysielaní pracovníkov. V ktorých oblastiach sa môže Francúzsko dohodnúť s V4?

Poviem vám to, pretože si to myslí aj vaša vláda: s Vyšehradskou skupinou nepracujeme dosť. Sme radi, keď nás prizve. My však chceme pracovať na konkrétnych projektoch v záujme občanov. Slovensko nám v mnohých veciach pomáha. Je oporným bodom medzi eurozónou a svojimi susedmi mimo eurozóny. Veľmi sa zhodneme na poľnohospodárskej politike, potrebe výskumu a konkurencieschopnosti priemyslu, inovačnej a vzdelávacej politike, na mnohých veciach. Našťastie. Práca podľa nemenných blokov môže poškodiť európskeho ducha.

Francúzska ministerka: Francúzsko príliš dlho opomínalo strednú Európu

Súčasná smernica o vyslaných pracovníkoch ide proti podstate Európskej únie, tvrdí francúzska ministerka NATHALIE LOISEAU, ktorá sprevádzala prezidenta na východnom turné.

V4 vidím ako skupinu krajín, ktoré sa rozprávajú a s ktorou sa pravidelne stretávame. Vyjednávame v Bruseli so skupinami či blokmi? Nie. Bolo by hrozné, keby krajiny V4 hlasovali o všetkom spolu, aj keď by to nebolo v ich záujme.

Bol to prípad posledného zasadnutia Európskej rady? Ocitli sa krajiny V4 bez nominácií vo vedení Únie z vlastnej viny, pretože príliš často hovoria nie?

Nerozmýšľame podľa logiky trestu. To, čo hovoríte, bolo jedno z dejstiev v noci v nedeľu 30. júna: šéfovia štátov a vlád, ktorí si prídu do Európskej rady vybavovať politické alebo osobné účty, veci z domácej politiky. Na druhý deň si všetci uvedomili, že máme zodpovednosť voči našim občanom a vonkajšiemu svetu.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner