Francúzsky profesor: Le Penová má viac zábran ako Salvini, spojením s ĽSNS by šla proti sebe

Profesor Christian Lequesne (CNRS) [Štefan Bako/ EURACTIV Slovensko]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Nový vietor v Európskom parlamente

Slovenská spoločnosť ukazuje schopnosť mobilizovať sa v časoch, keď je ohrozená demokracia. To vám dáva dôvod na optimizmus, hovorí CHRISTIAN LEQUESNE z parížskej Sciences Po.

Christian Lequesne je profesorom politológie na parížskej univerzite Sciences Po (Centrum pre medzinárodný výskum). V Bratislave vystúpil na diskusii „Aký bude vývoj EÚ po voľbách do Európskeho parlamentu?

V minulotýždňových voľbách do Európskeho parlamentu sa otočil dlhodobý trend klesajúcej volebnej účasti. Čo je podľa vás príčinou? Brexit, migrácia, alebo iné faktory?

Posunuli sme sa (oproti roku 2014) z 42,6 percenta na 51 percent. Viac ľudí volilo v 20 členských krajinách, vrátane Slovenska. Do istej miery je to najväčšie víťazstvo týchto európskych volieb. Moje vysvetlenie je, že Únia prenikla do domácej politiky viac než o tom hovoríme. Pochopiteľne to neznamená, že sú všetci proeurópski, ale znamená to, že ľudí zaujímajú európske otázky a že európske otázky hrajú úlohu v domácej politike.

O koľko sa zvýšila účasť vo Francúzsku?

Oproti minulým voľbám narástla o sedem percent, čo je veľmi veľa. Samozrejme, niektorí z tých, čo prišli hlasovať tak urobili z čisto domácich dôvodov. Niektoré opozičné strany hovorili, že tieto voľby majú byť referendom proti Macronovi. Niektorí ľudia určite prišli hlasovať z tohto dôvodu. Všeobecne si však myslím, že väčšia účasť ukazuje, že Francúzi chápu, že Európska únia je súčasťou politiky.

Francúzsko bolo jedným z hlavných bojísk  medzi proeurópskymi a protieurópskymi silami. Čo stojí za víťazstvom Národného združenia Marine Le Penovej nad Macronom?

Európska politická agenda prezidenta Macrona je veľmi akčná. Hovorí o pokračovaní európskeho politického projektu a jeho reformy. Le Penová je tomu protiváhou. Prvým faktorom sú teda európske záležitosti, ktoré sú veľmi dôležité. Druhý faktor viac súvisí s domácou politikou. Macron rozbehol liberálne reformy, čo v mnohých ľuďoch vzbudilo obavy, pretože vo Francúzsku je veľmi dôležité zachovanie sociálneho štátu. Macron sa hlavne pre nižšiu strednú triedu, žijúcu v malých mestách a na vidieku, stal neoliberálnym nepriateľom. Nie je ním, ale je to jeho obraz, ktorý v krajine známej kultúrou rovnostárstva má.

Predpokladáte po voľbách vplyv na domácu politiku?

Nemyslím, že voľby budú mať na domácu politiku veľký vplyv, pretože rozdiel medzi Macronom a Le Penovou je veľmi malý. Iba 0,9 percenta. V počte kresiel sú na tom rovnako, obaja získali 21 mandátov. Samozrejme, prehra s Le Penovou Macronovi v snahe pretlačiť reformu na európskej úrovni nepomôže. V tejto oblasti mal ale problémy už pred voľbami. Po voľbách má ale Macron k dispozícii tretiu najväčšiu parlamentnú skupinu ALDE, v ktorej jeho strana LREM bude najväčším zoskupením. Macron ju nepochybne využije na ovplyvnenie politiky Únie v Parlamente, ale samotný Parlament na reformu Únie nestačí. Európska rada a rada zostávajú kľúčové.

Marine Le Penovú sme počas kampane videli aj v Bratislave. Ako svoje aliancie z východnej Európy komunikovala vo Francúzsku? Keď sa totiž pozrieme na program jej strany a programy toho, čoho hovoril jej slovenská partnerská strana Sme rodina, často sa vzájomne vylučujú.  

Veľmi o tom nerozprávala. Je to zaujímavé, pretože v poslednom čase vidíme čoraz väčšiu snahu o spájanie populistických krajne pravicových strán z rôznych členských štátov Únie. Po návrate domov o tom ale neradi rozprávajú, pretože ich voličov zaujíma hlavne ochrana národných záujmov. Na jednej strane máme dynamický proces spájania sa krajne pravicových síl, na druhej strane zostávajú tieto strany veľmi národné v tom, čo svojmu publiku doma hovoria.

Národné združenie bude popri Salviniho Lige dominantnou stranou v rámci skupiny Európy národov a slobody. Myslíte si, že by táto frakcia prijala neofašistickú stranu akou je slovenská ĽSNS, pokiaľ sa uchádzala o členstvo? Alebo má Le Penová v tomto zábrany?

Národné združenie bude zvažovať reálnu politiku, kde pre vytvorenie frakcie v Parlamente potrebujete istý počet poslancov z istého počtu členských krajín. Na druhej strane, prijatie ĽSNS by do veľkej miery išlo proti stratégii Marine Le Penovej tváriť sa ako rešpektovaná, no skutočne pravicová politička. Bude veľmi opatrná pri spolupráci s extrémne pravicovými stranami, ktoré sú antisemitské alebo popierajúce holokaust. Urobila to už na národnej úrovni, keď sa dištancovala od svojho otca. Myslím si, že v tomto má možno viac zábran ako Salvini.

Je tu snaha nejako zadefinovať a ohraničiť strany v novom Európskom parlamente, ktoré majú anti-EÚ agendu. Faktom ale je, že sú veľmi rozdielne. Ako ich teda rozlišovať?

Myslím, že je užitočnejšie hovoriť o nich ako protieurópskych stranách než o populistických. Populistov máme aj medzi stranami, ktoré nie sú úplne protieurópske, napríklad ANO v Českej republike. Pán Babiš používa populistické metódy, ale ANO nie je silne protieruópske. Podobným prípadom je aj Smer na Slovensku, ktorých rétorika je veľmi proeurópska. Je užitočnejšie hovoriť o protieurópskych stranách, krajnej pravici a protisystémových stranách. Títo majú 150 kresiel z 751, nie je to väčšina, nie je to dosť na reálny vplyv v rozhodovaní v Európskom parlamente.

Odlišujú výsledky volieb na Slovensku krajinu od zvyšku Vyšehradskej štvorky?

Myslím, že áno. Víťazstvo Progresívneho Slovenska a Spolu je špecifické, pretože v ostatných krajinách všade vyhrali vládnuce strany. Fidesz je výnimočný prípad, vyhral s 56 percentami, čo  je v modernej demokracii pochybné, PiS s 45 percentami, ANO s o niečo menším ziskom ale je prvé v Českej republike. Slovensko je výnimočné, čo súvisí s mobilizáciou prevažne vzdelanej časti spoločnosti po vražde novinára a jeho priateľky a obavou o smerovanie krajiny poznačenej štýlom politiky, ktorý v korupčnom správaní prekračoval všetky hranice. Už druhýkrát vidíme schopnosť slovenskej spoločnosti reagovať podobným spôsobom. Pamätám si, keď malo Slovensko problémy s integráciou do Únie, kvôli Mečiarovi. Spoločnosť reagovala masívnymi demonštráciami a Mečiar musel odísť. Hovorí to o schopnosti slovenskej spoločnosti sa mobilizovať v čase, keď dochádza k ohrozeniu demokracie. To dáva dôvod na optimizmus, nie?

 

 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner