Heger: Kritériá vstupu do EÚ musia byť zachované, ale Ukrajina s nimi potrebuje pomoc

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽaNO) na tlačovej konferencii po summite Európskej rady 25. marca. [Európska rada.]

Po začiatku ruskej agresie slovenský premiér hovoril, že EÚ musí nájsť nový spôsob a nové pravidlá, ktoré by umožnili Ukrajine stať sa členom Únie. Európski lídri jej ale zatiaľ neudelili ani kandidátsky status. Na summite EÚ EDUARD HEGER uviedol, že prístupové kritériá by sa meniť nemali. „Ukazujú pripravenosť krajiny byť členským štátom,“ povedal v rozhovore pre EURACTIV Slovensko.

Podarilo sa do Konferencie o budúcnosti Európy na Slovensku zapojiť aj občanov alebo išlo o uzavreté diskusie diplomatov a politikov, na aké sme boli zvyknutí v diskusiách o Únii v minulosti?

Myšlienka Konferencie ma potešila, pretože keď sa rozprávame o budúcnosti Európy, je dôležité aby zazneli aj hlasy jej občanov. Na druhej strane, nie je jednoduché dostať ľudí do diskusie o takýchto témach. Nakoľko bol formát úspešný, to už musia zhodnotiť tí, ktorí sa diskusií zúčastnili.

Podpredsedníčka eurokomisie: Reforma Únie závisí od politikov, ktorých si volíte

Zmenu kompetencií Únie musia iniciovať členské štáty. Získať súhlas všetkých bude náročné, ale dvojrýchlostnú Európu vylučujem, hovorí v rozhovore podpredsedníčka Európskej komisie DUBRAVKA ŠUICA.

Dubravka Šuica je podpredsedníčkou Európskej komisie pre demokraciu a demografiu. Zároveň je zástupkyňou Komisie vo vedení Konferencie o budúcnosti Európy, …

Ako ovplyvnila diskusie vojna na Ukrajine?

So zmenenými okolnosťami vidíme, že jednota európskych občanov je veľmi silná a kompas jasne ukázal, kde je sever a čo má byť budúcnosť Európy. Oprášili sa tým kvalitné základy Európskej únie a hodnôt, na ktorých stojí. Sú to hodnoty slobody, demokracie, ľudských práv, rovnosti pred zákonom, rovnosti ako takej a ľudskej dôstojnosti. Podľa mňa je krásne, že sme sa vrátili ku koreňom vzniku európskeho spoločenstva a vidíme, že ich treba rozvíjať. Ďalším cieľom, ktorý vychádza veľmi silno na povrch je, že Únia potrebuje byť silným hráčom z hľadiska celosvetovej politiky.

Máme za sebou už európske občianske panely, ktoré do tejto diskusie prispeli vlastnými odporúčaniami na zmenu EÚ. Medzi týmito odporúčaniami je aj návrh na zmenu základných zmlúv EÚ. Mal by byť teda toto výsledok konferencie, pokiaľ si to európski občania želajú alebo by otázka inštitucionálnych zmien a veľkých reforiem vrátane základných zmlúv mala zostať tabu?

Myslím si, že súčasné okolnosti zmenia očakávané závery Konferencie o budúcnosti Európy. Tá bola plánovaná do iných podmienok a v čase, kedy ešte nikto netušil, že u našich susedov bude vojna. Preto si myslím, že dôjde k zmene očakávaní a najbližšie týždne či mesiace ukážu, aké dôležité kroky budeme musieť urobiť. Závery a témy, ktoré diskutujeme (na summite), či už strategický kompas alebo spoločný nákup energií, sú kroky ktoré predurčujú fungovanie Európy. A podľa toho je potrebné prispôsobiť aj zmluvy.

Bežní ľudia vedia o bezpečnosti a migrácii diskutovať aj pokojne. Chcú to politici počuť?

Kým Slovensko zamestnávali diskusie o obrannej dohode s USA, v Maastrichte sa dokázalo dvesto náhodných Európanov dohodnúť na 40 odporúčaniach o zahraničnej politike a migrácii. Bez urážok, bez nadávok a s relevantnými závermi.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine sa oveľa viac hovorí o tom, ako je EÚ pripravená na takýto konflikt a ako je schopná zaistiť vlastnú bezpečnosť. Otázka spoločnej európskej armády je stále kontroverzná, nedostala sa mimochodom ani do odporúčaní občianskych panelov, viacero vlád je naďalej proti. Ako by sa teda mali posilniť obranné kapacity Únie, aby bola ozajstným garantom bezpečnosti a aká je vlastne pozícia Slovenska k európskej spoločnej armáde?

Aj v tejto otázke sa za posledných pár týždňov úplne zmenila rétorika. Doposiaľ bola obrana alebo bezpečnosť Únie a NATO postavená na odstrašení, dnes hovoríme o obrane. Nestačí nám deklarovať, že sme najsilnejšia časť sveta a máme dostatočne vyzbrojené obranné sily. Teda ako kto.

Je dôležité, aby Európa mala rozmiestnené jednotky tak, aby vedela od prvého dňa (vojny) brániť svoje územie. Preto výstupom diskusie je, že záväzok dvoch percent HDP do obrany – odklon od ktorého mnohé krajiny uznali za chybu – budeme musieť naplniť. Zároveň sa bude tvoriť architektúra európskeho kontinentu tak, aby sme vedeli, kde majú byť jednotky rozložené, aby sme sa v prípade agresie vedeli ubrániť.

Jedným z odporúčaní občianskych panelov je, aby Únia v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky prešla od jednohlasnosti k hlasovaniu kvalifikovanej väčšiny. Je to niečo, na čom by sa mala EÚ dohodnúť?

Myslím si, že nie, a ani to nie je na stole. Teraz sa ukazuje nový rozmer Únie a to, že vieme fungovať jednotne, čiže to nie je potrebné. Za posledné týždne sme museli urobiť mnoho rozhodnutí, ktoré by za normálnych okolností trvali mesiace. Dnes o nich rozhodujeme v priebehu dní a predsa vieme nájsť jednotu. O to je to sympatickejšie, pretože takéto rozhodnutia majú väčšiu hodnotu, keď sa k ním prikláňa každý dobrovoľne. Myslím si, že tento trend budeme chcieť v Únii udržať čo najdlhšie.

Konferencia o budúcnosti Európy: Slovensko volá po vyššej životnej úrovni

Európske občianske panely pomaly končia svoju prácu. Nastupuje druhá časť konferencie, v ktorej budú musieť zástupcovia politikov aj Európanov vyhodnotiť, aký bude odkaz európskeho reformného roka. EURACTIV prináša prehľad doterajšieho priebehu Konferencie o budúcnosti Európy.

Na summite ste diskutovali aj o perspektíve Ukrajiny v Únii. Vy ste od začiatku invázie hovorili, že je potrebné zmeniť pravidlá, aby sa tento proces urýchlil. Čo to znamená? Mali by sa európske zmluvy pozmeniť, keďže dnes zrýchlený proces neumožňujú?

V ten štvrtok (24. februára, kedy začala ruská invázia na Ukrajinu) sme sa zobudili do nového sveta, a preto musíme hľadať nové riešenia. Slovensko je v tom lídrom, keďže sme pred dvomi týždňami do Versailles priniesli dva možné spôsoby, ako Ukrajine pomôcť. Jedným z nich je fond, ktorý pomôže k znovuvybudovaniu infraštruktúry zničenej vojnou a druhý je poskytnúť im know how v podobe reformného tímu. Dnes sú tieto návrhy v záveroch summitu: vytvorenie fondu a aj pomoc Ukrajine s reformami.

Kritéria pre vstup do Únie musia byť zachované, pretože ukazujú pripravenosť krajiny byť členským štátom. No krajine vieme pomôcť, aby bola pripravená výrazne rýchlejšie. Zároveň sa tým vybuduje omnoho silnejšie partnerské puto a v momente, keď sa krajina stane plnohodnotným členom, bez problémov zapadne, keďže roky s ostatnými členmi Únie spolupracovala.