Ivan Korčok: Národný konvent o EÚ nie je kampaň

Štátny tajomník MZVaEZ Ivan Korčok na Národnom konvente o EÚ, február 2018 [MZVaEZ SR]

Konventom chceme preniesť debaty zo summitov do slovenských miest, hovorí štátny tajomník ministerstva zahraničia IVAN KORČOK. Vysvetľuje tiež, prečo pre Slovensko naďalej nie je výhodné, aby sa únii rozhodovalo medzivládnym spôsobom.

 

Na Slovensku uplynulý týždeň odštartoval „Národný konvent o EÚ“. Ide o sériu verejných debát o Európskej únii po celej krajine. Pre rezort zahraničia  (MZVaEZ) je to aktivita, ktorá trochu vybočuje z vášho popisu práce, preto predpokladám, že máte aj isté konkrétne ambície a očakávania spojené s týmto projektom. Aké?

Európa stojí pred otázkou, čo urobí sama so sebou. Táto diskusia začala na Bratislavskom summite a prešla niekoľkými fázami. Cítim očakávanie a istú objednávku zo strany verejnosti a z politických kruhov, aby sa táto debata konala aj na Slovensku. Nebude to teda len debata, na ktorú odchádza predseda vlády na summity EÚ. Pokúsime sa otestovať, aký silný je tento verejný záujem. Inšpiruje nás aj minulý rok, kedy sme prešli štyri slovenské mestá a diskutovali najmä so študentami. Konvent je príspevkom, ale je to aj ponuka. Pozývam diskutovať všetkých, nejde tu o žiadnu kampaň. Najviac chceme pracovať so študentami, ale vítaný je ktokoľvek, či už podnikatelia, predstavitelia samospráv, alebo kritici Európskej únie.

Naznačili ste, že by ste radi prepojili slovenský Národný konvent s tým, na čo apeloval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ten vo svojom kľúčovom prejave o EÚ na Sorbonne hovoril o tom, že by sa v členských štátoch EÚ mali konať demokratické zhromaždenia. Francúzi však majú ambíciu z týchto občianskych debát generovať aj konkrétnejšie impulzy do debaty o reforme EÚ. Je toto aj vašou ambíciou?

Nevylučujem, že sa impulzy vygenerujú, práve naopak. Chceme diskutovať aj tematicky, najbližšie budeme diskutovať v Žiline o digitálnej ekonomike. Na Slovensku môžeme mať s konventom isté sebavedomie. Neviem, ako je to v ostatných krajinách, ale mám pocit, že Slovensko je jednou z prvých krajín, ktorá ide do niečoho masívnejšieho a ideme do toho preto, lebo to tak vnútorne cítime. Je úplne v poriadku, že sa to prekrýva s ideou, ktorú prezentoval prezident Macron. Vidím tu istú synergiu, ale zároveň trvám na tom, že keďže má ísť o debatu s našimi občanmi, musí odrážať naše národné očakávania a formu, ktorú si zvolíme.

Macron chce podmieniť prístup k eurofondom harmonizáciou daní

Prejav francúzskeho prezidenta o budúcnosti Európy vyvolal v Berlíne zmiešané reakcie.

 

V Bratislave sa na konvente zúčastnili politické špičky, vrátane prezidenta, premiéra, predsedu Národnej rady a zástupcov politických strán. V rámci panelov neboli zastúpení poslanci Európskeho parlamentu. Rátate s tým do budúcnosti?

Jednoznačne áno. Pozývam aj touto cestou všetkých členov Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku, aby išli s nami cez tieto mestá, ktorých bude v roku 2018 sedem. Ja som sa v debate na Národnom konvente niekoľkokrát zastal Európskeho parlamentu. Myslím si, že význam Európskeho parlamentu by mal byť oveľa viac docenený aj na Slovensku. Bez neho dnes nie je prijatá de facto žiadna legislatíva. Môže sa zdať, že poslanci sú príliš ďaleko, no oni sa priamo podieľajú na tom, aká legislatíva sa prijíma a čo platí u nás.

Predseda NR SR Andrej Danko bol k europoslancom mimoriadne kritický, povedal, že by mali „prestať snívať sny v Bruseli“ a bolo by vhodnejšie ich nahradiť národnými poslancami, ktorí by lepšie zastupovali národné záujmy. Zastali ste sa ich, no zároveň ste povedali, že v reforme EÚ je pre Vás červená čiara ďalšie posilňovanie právomocí Európskeho parlamentu.

Pokiaľ ide o kompetencie jednotlivých legislatívnych častí, v tomto prípade Rady a Európskeho parlamentu, nemám pocit, že by sme v tejto chvíli potrebovali niečo zásadne meniť. Skôr ide o konštruktívnu spoluprácu medzi inštitúciami. Inštitúcie nerobia legislatívu pre seba, ale pre občanov, takže by nemalo byť v popredí inštitucionálne vymedzovanie sa kohokoľvek, ale hľadanie spôsobu komunikácie, ktorá bude mať jeden jediný cieľ – čo najlepšiu legislatívu.

Viete, čo ma zaujíma na tejto debate? Kedy dokončíme Európsku menovú úniu? Kedy dosiahneme dohodu o koncepte migrácie, ktorá bude efektívna a ktorá nás nerozdelí? Kedy potlačíme dopredu vnútorný trh? Kedy budeme silnejší v zahraničnej politike pokiaľ ide o kľúčové konflikty, ktoré sú v našom okolí? To je to, čo ma zaujíma.

Aké sú na to najlepšie inštitucionálne podmienky?

Potrebujeme naozaj dobrú spoluprácu medzi inštitúciami. Nemyslím si, že môžeme naozaj dobrú vedomú spoluprácu neustále nahrádzať intelektuálnou debatou o inštitucionálnych úpravách. Dobrá legislatíva znamená, že pri každom legislatívnom návrhu, ktorý sa dostáva na stôl, musia tie inštitúcie chcieť spolupracovať v záujme občana a nie v záujme svojej inštitúcie. Tam sa rozhoduje o tom, či budú ľudia rozumieť Európskej únii alebo či budú konfrontovaní s problémami legislatívy. Toto je sedliacky rozum.

Iste, ale každá z  inštitúcii zastupuje špecifický uhol pohľadu. Rada partikulárne záujmy členských štátov, Komisia záujmy EÚ ako celku a europarlament občanov. Každá má svoju úlohu v systéme a tie môžu byť v konflikte.

Áno, má. Parlamentu žiadne kompetencie neberiem. Len vyzývam na to, aby sme my v Rade a v Európskom parlamente naozaj hľadali cestu k sebe.

Na Národnom konvente zaznela, nie prvýkrát, od poslancov vládnej koalície téza, že Európska únia by nás „nemala nútiť“ do rozhodnutí, s ktorými nie sme stotožnení. Nie je to spochybnenie jednej zo základných pracovných metód EÚ – rozhodovania kvalifikovanou väčšinou? Nehovoriac o tom, že na stole je otázka, či by sa táto metóda nemala rozšíriť aj na iné oblasti, konkrétne na zahraničnú politiku.

Myslím si, že takéto vyhlásenia sú jednoznačne výsledkom situácie, ktorú sme zažili  –  legálne použitie hlasovania kvalifikovanou väčšinou na povinné kvóty (na prerozdeľovanie žiadateľov o azyl, pozn. red.) v situácii, kedy sme videli, že Európska rada (hlavy štátov a vlád členských štátov) hovorila, že by to malo byť konsenzom. Z hľadiska práva to bolo v poriadku, z politického hľadiska, bolo legitímne sa pýtať, či by sme v takto citlivých otázkach mali robiť rozhodnutia, ktoré sú právne udržateľné, ale rozdelia nás. Podľa môjho názoru odtiaľto idú názory typu, že by sme nemali byť prehlasovaní v tomto konkrétnom prípade. Vieme, že celý vnútorný trh je nastavený na kvalifikovanú väčšinu. Nevnímam to tak, že je to plošný odkaz, ale nedá sa to oddeliť od toho, čo sme zažili v roku 2015 s kvótami.

Súdny dvor EÚ zamietol žaloby Slovenska a Maďarska na kvóty

Tzv. dočasné kvóty na prerozdeľovanie utečencov v EÚ sú podľa európskeho práva v poriadku.

V4 sa za posledné roky etablovala ako aktér v európskej politike. Postoje zoskupenia si všímajú partneri v EÚ aj médiá. V4 je vnímaná ako zoskupenie štátov, ktoré sú skôr pri rozhodovaní v EÚ naklonené medzivládnemu prístupu k tvorbe európskych politík. Zodpovedá toto vnímanie realite?

Nemyslím si, že sa dá hovoriť o takomto prístupe V4 ako celku. Téma pozície V4, k otázke, či viac medzivládna alebo viac komunitárna metóda nikdy nebola predmetom rozhovorov. Všimnite si, že V4 pôsobí tak, že si vytvára ad hoc pozície k ad hoc problémom. Keď sa dohodneme sme spolu, keď sa nedohodneme, nie sme spolu bez toho, že by sme sa chceli rozdeľovať. Chcem za Slovensko povedať, že pri všetkých problémoch, ktoré dnes existujú pri inštitucionálnom nastavení, z mojej skúsenosti veľmi dobre viem, že najlepší spôsob presadenia záujmov Slovenskej republiky, a malých krajín vo všeobecnost, je súčasný komunitárny model. Akonáhle by sme uvažovali o zmene istej statiky a presune do medzivládneho modelu, tam sa naplno prejaví vaša vlastná váha. Váha Slovenska zodpovedá v medzivládnom modeli 5 miliónom a váha Poľska zodpovedá tridsiatim ôsmym miliónom. Komunitárny model, čiže riadny legislatívny postup, v ktorom riešime väčšinu vecí, je pre Slovenskú republiku lepší spôsob. Dáva nám to najlepšiu šancu presadiť vlastné veci, ako keby sa mala celá statika narušiť a presunúť niekde inde. Platí to vo všeobecnosti, ale niekedy príde k situáciám, ako sme to videli pri kvótach. Ja osobne som veľkým zástancom toho, aby bola EÚ naďalej komunitárna.

Na Konvente padla otázka moderátora: O čo by prišla EÚ, keby Slovensko nebolo jej súčasťou? Mnohí politici s odpoveďou zápasili.

Potenciálna strata ktorejkoľvek krajiny je stratou. Každá krajina vstupuje do Európskej únie s tým, že má to zmysel pre krajinu a má to zmysel pre Európsku úniu. Spolu sme silnejší.

Skôr ide o to, čo je slovenský vklad do EÚ, či už dlhodobý alebo momentálny. Nedalo by sa povedať, že Slovensko je hlas racionality vo svojom regióne v tom zmysle, že hovorí o zmysluplnosti pokračovania a dokonca prehlbovania európskej integrácie?

Slovensko je dnes určite krajinou, ktorá sa snaží hľadať v EÚ riešenia, ktoré nás spájajú a nie rozdeľujú. Snažíme sa hľadať východiská, vyhýbať sa situáciám, kedy by sme museli mať úplne diametrálne odlišné názory. Slovensko hľadá politiku kompromisu popri tom, ako sa každá krajina snaží presadzovať svoj záujem. Slovensko tiež momentálne prispieva do vnútorného trhu svojou konkurencieschopnou ekonomikou, na ktorej profitujeme nielen my, ale celý vnútorný trh, lebo sme schopní vyrábať mnohé veci, ktoré sú naozaj konkurencieschopné, nielen na našom trhu, ale aj na globálnom trhu.

Rozprávame sa počas summitu EÚ (23.2.), kde lídri EÚ diskutujú aj o tom, čo financovať z ďalšieho európskeho rozpočtu po roku 2020. Súčasťou tejto debaty je dlhodobá otázka, či by EÚ nemala mať svoje vlastné zdroje rozpočtu. Nebolo by z pohľadu Slovensko ako čistého príjemcu strategické podporiť vlastné zdroje, aby bol rozpočet EÚ čo najautonómnejší? Znížilo potrebu vysvetľovať krajinám-čistým platcom, prečo majú prispievať na rozvoj iných krajín.

Áno, absolútne. Vláda si bude ešte len formulovať svoju vlastnú pozíciu, ale za ministerstvo zahraničných vecí viem v tejto chvíli povedať, že sme úplne otvorení reálnej debate o vlastných zdrojoch, vrátane takých citlivých vecí ako je možnosť odstránenia všetkých rabatov. Nielen pôvodný britský, ale všetky, ktoré máme, a ktoré nám krivia obraz aj na strane príjmov. Slovensko je absolútne pripravené debatovať o tom, ako ten rozpočet urobiť menej závislý aj od zdroja, ktorý je založený na HNP a druhého, ktorý je založený na DPH.

Rozpočet EÚ: chceme ho navýšiť, pripúšťame európsku daň

Slovensko žiada, aby bol európsky rozpočet po 2020 vyšší, ako terajší. Akceptujeme zvýšenie príspevkov členských krajín, aj diskusiu o nejakej forme európskej dane.