Jiří Pehe: Téma referenda o „czexite“ je umelo vyvolaná médiami a politickými stranami

Českej politickej debate v posledných dňoch dominuje otázka vystúpenia z Európskej únie. [Pixabay]

Žiadny zákon o všeobecnom referende, ktorý by umožňoval vyvolať ľudové hlasovanie o vystúpení z Európskej únie, nemá šancu prejsť hornou komorou českého parlamentu, tvrdí v rozhovore pre EURACTIV.sk český politológ JIŘÍ PEHE.

Jiří Pehe je český spisovateľ a politický analytik. V minulosti pôsobil tiež ako riaditeľ Politického odboru kancelárie prezidenta Václava Havla a neskôr ako jeho poradca. 

 

V Česku stále pokračuje hľadanie podpory pre novú vládu Andreja Babiša. Najvýraznejšou témou minulotýždňového kola rokovaní bola otázka prijatia zákona o všeobecnom referedne. Prečo je tá otázka teraz taká horúca? 

Referendum je v súčasnoti politickým nástrojom, ako vytvoriť spojenectvo medzi hnutím ANO, SPD (Sloboda a priama demokracia) a KSČM (komunisti), pretože všetky tieto tri strany nejakým spôsobom referendum podporujú. Pre SPD je to zásadná záležitosť v ich programe a Andrej Babiš si tým potrebuje poistiť ich spojenectvo. On sám je zástancom prísnejšej verzie referenda, ktorá by vyžadovala veľký počet podpisov k jeho vyvolaniu. Bude sa však snažiť nájsť kompromis s SPD a komunistami pre prípad, že sa mu nepodarí nájsť partnerov do vlády medzi demokratickými stranami.

Čiže ide skôr o politický ťah ako o presvedčenie Andreja Babiša o potrebe priamej demokracie?

On osobne nemá záujem na prvkoch priamej demokracie. Nemyslím si, že by mal záujem obracať sa na ľud, pretože je to človek, ktorý si myslí, že vie o veciach rozhodovať lepšie sám.

Snaha o prijatie zákona o celoštátnom referende nie je na českej poltiickej scéne žiadnou novinkou. V minulosti sa o to snažilo hneď niekoľko vlád. Je dnešná diskusia alebo motivácia hlavných aktérov v niečom odlišná?  

Dnešná debata sa líši predovšetkým v tom, že jej dominujú extrémistické strany, ktoré sa dostali do parlamentu. Ich skrytým zámerom je vyvolať hlasovanie o vystúpení Českej republiky z EÚ, v prípade komunistov o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie (NATO). Takéto otázky neboli v minulosti vôbec na stole, dnes sa tá debata točí hlavne okolo nich.

Ostatné strany hovoria „áno všeobecné referendum by sme možno schválili. V žiadnom prípade to však nesmie byť zákon, ktorý by sa dal využiť k hlasovaniu o vystúpení z EÚ alebo NATO“.

Český politológ o Zemanovi: Z eurofederalistu sa stal najvýstavnejší euroskeptik

Tým, že českí politici dávajú domácim témam európsku nálepku, presúvajú zodpovednosť za nepopulárne veci na Európsku úniu, uviedol v rozhovore pre EURACTIV Slovensko český politológ LUBOMÍR KOPEČEK.

A je dnes dopyt verejnosti po zákone o referende silnejší ako v minulosti?

Áno, je o niečo väčší. Je to dané tým, že politici naprieč politickým spektrom už nejakú dobu hrajú populistickú hru, ktorú ale nevidíme len u nás, ale aj v ostatných západných demokraciách. Aj tam sa hovorí o tom, že by elity nemali obchádzať ľudí, ale naopak by ich mal zapojiť do rozhodovania.

Niektoré české strany v predvolebnej kampani tento zákon sľubovali a u občanov vzbudili nádej, že bude prijatý. V tomto ohľade sa budú viesť ešte dlhé diskusie a prijatie zákona o referende v túto chvíľu vôbec nie je isté.

Potrebuje Česká republika takýto zákon? Nie je chyba, že česká ústava neumožňuje vyvolať referendum tak, ako je to napríklad na Slovensku?

Ústava naopak hovorí, že Česká republika by mala mať zákon o všeobecnom referende, čiže v tomto ohľade je nenaplnená. Referendum by však nemalo nahradzovať parlamentnú demokraciu, ale malo by byť len jej doplnkom. Osobne si myslím, že by zákon o celoštátonom referende v Česku byť mohol, ale musel by sa napísať tak, aby vyvolanie referenda bolo zložité.

Napríklad pol milióna hlasov by bolo ťažké nazbierať a to by ľudí motivovalo, aby také referendum podporili len vo veľmi vážnych otázkach. A tiež musí byť v tom zákone jasné, že sa nesmie využívať k zmene ústavných parametrov k súhlasu alebo nesúhlasu s medzinárodnými zmluvami.

Pokiaľ by sa to týkalo niektorých rozhodnutí spojených s bežnou politickou prevádzkou, tak si zákon o referende v takejto podobe viem predstaviť.

Podobne kritériá zákona o všeoobecnom referende požaduje aj Andrej Babiš. Ak by mu to prešlo, mal by takýto zákon šancu na schválenie obidvoma komorami parlamentu?

Myslím si, že keby ten zákon bol nastavený naozaj tvrdo, to znamená, že by bolo ťažké ho vyvolať a zároveň by sa v ňom nesmelo hlasovať o zásadných otázkach ako ľudské práva a medzinárodné zmluvy, tak by mal šancu. Akokoľvek inak napísaný zákon narazí na tvrdý odpor senátu. V poslaneckej snemovni je iné politické zloženie ako v senáte, do ktorého sa volí iným spôsobom.

Strany, ktoré podporujú referendum ako napríklad ANO, SPD, komunisti nemajú dohromady ústavnú väčšinu v senáte. Senát v súčasnom zložení zabráni akémukoľvek prijatiu zákona o referende zneužiteľného pre czexit alebo iných dôležitých otázok.

Nehrozí teda, že tá dnešná diskusia skutočne otvorí dvere referendu o prípadnom odchode z EÚ?

Diskusia o referende, ktoré by umožnilo hlasovanie o czexite, je umelo vyvolaná médiami a politickými stranami. Senát v žiadnom prípade neschváli taký zákon. Je to čisto teoretická otázka. Strany, ktoré ho propagujú v poslaneckej snemovni, by pre prijatie zákona potrebovali získať potrebný počet mandátov aj v senáte. Vzhľadom k tomu, že do hornej komory sa volí jedna tretina senátorov v dvojročných cykloch, tak prijatie zákona umožňujúceho czexit nehrozí minimálne v najbližších štyroch rokoch.

Nič na tom nezmení ani blížiaci sa snem sociálnych demokratov (ČSSD)? Jeden z kandidátov na predsedu strany, Jiří Zimola sa vyjadril, že by súhlasil s referendom o odchode Česka z EÚ.

Aj keby sa medzi senátormi ČSSD – ktorých je 25 – našlo niekoľko takých, ktorí by pre takéto populistické riešenie zdvihli ruku, tak ešte ani zďaleka to nie je na dosiahnutie ústavnej väčšiny. Tá predstavuje vyše 50 senátorov. Hnutie ANO má momentálne šesť senátorov, SPD žiadneho a komunisti jedného.

A nie je dnešná debata zárodkom procesu, v ktorom si česká verejnosť skôr či neskôr nájde spôsob ako referednum o vystúpení presadiť?

Trajektória verejnej mienky nie je v tomto ohľade úplne jednoznačná. Súčasné nálady voči EÚ úzko súvisia s migračnou krízou a tiež so slabou informovanosťou českej verejnosti o fungovaní EÚ a o tom, aké má členstvo v nej výhody. Obvykle sa tá diskusia zužuje len na stovky miliárd, ktoré cez štrukturálne fondy Česko dostáva z európskeho rozpočtu. Veľmi málo sa zatiaľ hovorí o tom, že prípadné vystúpenie z EÚ by bola ekonomická katastrofa, ktorá by sa skoro okamžite prejavila päťdesiat percentným poklesom životnej úrovne.

Babišov kabinet odhlasoval svoju demisiu. Čo bude nasledovať?

Česká ústava umožňuje menšinovej vláde Andreja Babiša vládnuť v demisii aj celé jedno volebné obdobie. Do jej ďalšieho osudu môžu významne prehovoriť výsledky druhého kola prezidentských volieb. V hre sú aj predčasné parlamentné voľby.

Veľké nadnárodné korporácie pôsobiace na území Česka zamestnávajú veľké množstvo ľudí, vďaka čomu má Česko najnižšiu nezamestnanosť v celej EÚ. V prípade vystúpenia z Únie by začali odtiaľto odchádzať, pretože by chceli svoj tovar distribuovať voľne v rámci európskeho trhu.

Myslím si však, že debata o možnosti vystúpiť z Únie je svojim spôsobom užitočná, pretože sa konečne začína hovoriť o výhodách a nevýhodách členstva v Európskej únii.

A nie je to práve tak, že už len samotná debata o takejto možnosti Česku škodí?

Áno, smerom do zahraničia to škodí. Politika ma symbolickú rovinu a keď niektorí politici, ako napríklad hlava štátu začne hovoriť, že by sa vypísaním takého referenda vlastne nič nestalo, tak to vysiela smerom na západ a do EÚ trochu iné signály, ako si my predstavujeme. Pretože naši spojenci nie sú úplne presne informovaní o tom, kde tá diskusia o czexite vlastne stojí. Akonáhle sa začne pojem czexit vynárať príliš často, vzniká dojem, že Česko je na prahu niečoho podobného ako Veľká Británia.

To môže mať negatívne dopady na povesť Česka nielen v Európskej únii, ale aj v podnikateľských kruhoch. Niektorí význační ekonómovia ako napríklad podpredseda Českej podnikateľskej komory Radek Špicar, dokonca upozorňujú, že niektoré zahraničné firmy, ktoré by u nás rady investoval, sa tej debaty skutočne obávajú a možno radšej svoje investície presmerujú niekde inde.

Zástancovia referenda o vystúpení z EÚ hovoria, že ak sa občania mohli v referende vyjadriť k vstupu do Únie, tak majú právo rozhodovať aj o možnom vystúpení. Argumentujú tiež tým, že podmienky členstva sa medzičasom zmenili. Nie sú to legitímne námietky? 

Podľa takejto argumentácie je členstvo v EÚ čosi ako otáčacie dvere, ktorými sa dá vstúpiť a druhým smerom vystúpiť. Členstvo v EÚ však nie je tento druh rozhodnutia. Nesie so sebou veľké množstvo zákonov, noriem a krokov, ktoré smerujú k integrácii Česka do EÚ. To nie je tak, že sme len akýsmi hosťom, ktorý odíde, kedykoľvek mu to napadne.

Myslím si, že referendum o prípadnom vystúpení nie je niečo, čo by sme mali úplne odsudzovať.  Môže však k nemu dôjsť len tou istou cestou, akou bol prijatý zákon o referende o členstve. To znamená, že by to mala byť špeciálna ústavná norma, ktorá sa použije len k tejto konkrétnej otázke. Musí jej ale zároveň predchádzať veľmi vážna debata. Nemalo by to byť len predĺženie nejakého zákona o celoštátnom referende.

Sú rokovania zastúpcov hnutia ANO, SPD a KSČM predzvesťou budúcej podoby vládneho zloženia?

Myslím, že takáto vláda nie je reálna. Andrej Babiš tieto rokovania využíva skôr na to, aby vytvoril nátlak na ostatné politické strany. Chce, aby sa začali báť, že k takejto koalícii môže dôjsť a začali sa k nemu chovať ústretovejšie. Babiš sám nemá záujem o spoluprácu s SPD, pretože by ho to poškodilo na západe. Nie ako premiéra Českej republiky ale ako podnikateľa.

V okamžiku, kedy by dostal nálepku politika, ktorého vláda závisí na podpore extrémistickej strany typu SPD, vážne by to ohrozillo jeho podnikanie v západnej Európe. Preto bude veľmi opatrný; to rokovanie s SPD a KSČM dnes používa skôr ako nátlak.

Aké zloženie vlády je dnes teda podľa Vás najpravdepodobnejšie? 

Andrej Babiš rovnako ako Zeman preferuje koalíciu so sociálnou demokraciou s podporou KSČM. Ďalšia možnosť pre neho je obnovenie predošlej koalície (s ČSSD a kresťanskými demokratmi KDÚ-ČSL, pozn.red.) Podľa mňa sú možné dva smery vývoja. Prvou je čakanie Babiša na výsledky zjazdu sociálnej demokracie, na ktorom by sociálni demokrati odhlasovali, že s ním vstúpia do vlády.

Ak sa nenájde taká podpora a ani ostatné strany nebudú ochotné vstúpiť do vlády vedenej Andrejom Babišom, tak on sám zváži možnosť, že by do čela vlády menoval niekoho iného z hnutia ANO. V takom prípade by vláda mohla vzniknúť pomerne rýchlo, pretože hneď niekoľko strán už avizovalo, že by išlo do vlády s hnutím ANO, ak na jej čele nebude Andrej Babiš.

Rokovanie o vláde sa teraz ale komplikuje tým, že Slovenský krajský súd potvrdil, že Andrej Babiš bol oprávnene evidovaný ako agent ŠTB (Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu Andreja Babiša na Ústav pamäti národa o tom, či, je vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti oprávnene vedený ako agent, pozn red.). To môže viesť k tomu, že neochota ostatných strán vstúpiť do jeho vlády bude ešte silnejšia.

Hrozí aj možnosť predčasných volieb?

Nedá sa to úplne vylúčiť. Je to ďalší nástroj vytvárania tlaku Andreja Babiša na ostatné strany. Všetci vedia, že on je jediný, kto by si finančne mohol dovoliť predčasné voľby. Ostatné strany sú finančne včerpané predchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Tie budú silnou motiváciou pre ostatné strany, aby vláda Andreja Babiša vznikla. Osobne si nemyslím, že Babiš touto možnosťou len straší. On sám vie, že ak všetko zlyhá, predčasné voľby pomôžu viac jemu ako ostatným stranám.